Call of Duty: WWII – Recenzia

Call of Duty sa vracia do druhej svetovej vojny. Sľubuje parádny filmový zážitok a novinky v multiplayeri. 

Tak ako každý rok, aj teraz sme sa dočkali nového Call of Duty, ktoré má trojročný vývojový cyklus. Tento rok ho prinieslo štúdio Sledgehammer Games a my môžeme jedine oslavovať návrat do histórie – Call of Duty: WWII sa totiž znova odohráva v druhej svetovej vojne ako prvé dva diely tejto populárnej série. Návrat sa im vcelku vydaril a to ani nemuseli kopírovať Battlefield 1.

Hra sleduje príbeh jedného z vojakov americkej armády, Ronalda Danielsa, ktorý vyrastal na typickej americkej farme v Texase. Už to naznačuje, aké sú postavy v príbehu COD WWII stereotypné – nechýba tu drsný veliteľ, ktorý všetkých buzeruje, nerdík v okuliaroch, patriotizumus, trauma z minulosti, či nejaká tá ženská, na ktorú Daniels často spomína počas bojov vo Francúzsku. Táto overená kombinácia spolu perfektné hrá aj po stý raz. Schvaľujem ale, že sa príbeh zameriava na jeden oddiel vojakov namiesto konfliktov po celom svete, ako to bývalo v minulosti, alebo v prípade Battlefield 1. S postavami sa tak viac zžijete a na konci šesť-sedem hodinovej kampane si ich aj celkom obľúbite. Najlepšie si postavu arogantného veliteľa Piersona zahral herec Josh Duhamel, ten týpek z Transformers.

Z príbehového hľadiska sa kampaň tiahne od vylodenia v Normandii až ku hraniciam Nemecka, pričom misie sú od seba vzdialené aj niekoľko týždňov. To otvára nové možnosti – postavy môžu byť kriticky zranené, no v priebehu niekoľkých týždňov sa zotavia a budete tak s nimi aj naďalej. Nájdete tu aj sekvenciu so špionážou, kde si zahráte za ženu, zalietate si vo vzdušných súbojoch a tak isto na tanku v uliciach Paríža. No všetko je neskutočne obmedzené, ako to už v prípade Call of Duty býva. Väčšina levelov je prísne lineárna, v boji s tankom máte k dispozícii doslova len okolie jednej budovy a v leteckých súbojoch v skutočnosti nelietate – stačí len mieriť a strieľať. K tomu je aj to mierenie katastrofálne. Naopak, niektoré misie na pešo sú vcelku otvorené, boje v lesoch a na otvorených priestranstvách.

Trochu ma ale mrzí, že hra vám na hranie vyhradí len vymedzený priestor, z ktorého keď sa dostanete, dostanete rovno aj po papuli. V niektorých momentoch som mal pocit, že hra bola pripravená tak, aby som sa zdržiaval na tomto konkrétnom mieste a ak som chcel ísť niekde inde, okamžite som dostával hity. A niekedy som tie hity dostával aj vtedy, keď na mňa práve nikto nestrieľal, dal by som ruku do ohňa za to, že aj tie hity sú umelo vytvorené aby som zaliezol späť do krytu. Už na strednej obtiažnosti som pár krát umrel. A prečo trénovaný vojak vie šprintovať len dve a pol sekundy, to mi hlava nebere.

Noviniek v kampani je niekoľko a väčšina je pozitívnych. Tou najväčšou je hra v squade, ktorý poskytuje podporu. Celú kampaň tak budete hrať so spoločníkmi, tí vám budú na požiadanie dodávať náboje, granáty aj lekárničky. Jop, prvý krát v COD kampani sa zdravie nedopĺňa samé, ale treba použiť lekárničky. A to niekedy až nepríjemne často, našťastie lekárničiek je vždy dostatok. Občas som trpel nedostatkom nábojov ale to bolo len pre moju lenivosť, požiadať si o náboje parťáka. Možno vám to po čase príde otravné, stále si volať podporu ale obtiažnosť aj nutnosť dobíjania potrieb cez parťákov sú vyvážené celkom dobre.

Konečne sa do hier vrátila moja obľúbená puška M1 Garand a jej „cink!“ pri každom vyprázdnení zásobníka na osem rán. Ale chopíte sa aj klasík ako M1911 či Thompson M1928. Nechýbajú ani niektoré Nemecké zbrane, tie môžete zobrať po padlých nepriateľoch. Čas od času si zastrieľate aj z ostreľovačiek, a smrť môžete rozsievať aj plameňometom. Náckovia sa zvyknú zvíjať v bolestiach od popálenín ešte nejakú dobu po smrti. Inak tu môžem spomenúť aj to, aká je hra brutálna. Občas sa vám podarí odstreliť nejakú končatinu, no najviac dramatické to je pri vylodení v Normandii – COD WWII vám ponúkne nepríjemné zábery odtrhnutých nôh, tela s chýbajúcim trupom či hlavu bez ľavej polovice.

Kampani sa dá pochváliť ako hudba, tak atmosféra a špičkové zvuky ale aj fantastické renderované cinematic ukážky medzi misiami. Postavy sú ako živé a je na nich vidieť nejaké tie emócie. V kampani vás potom čakajú znova monumentálne scriptované akčné momenty ako z najlepších akčných filmov. Musím povedať, že to má fakt parádne ozvučenie, dokonca som si naschvál pustil hru do slúchadiel o čosi hlasnejšie, fantastické explózie.

Zahral som si aj Zombie kampaň, ktorá už proste ku Call of Duty patrí. Znova je ju možné hrať sólo alebo v kooperácii s priateľmi, či náhodnými hráčmi. V Zombie móde budete odmení peniazmi za zabitých zombíkov a nimi si potom budete môcť nakupovať zbrane, dočasné schopnosti, a odomykať brány pre postup vpred. Mapy sú doslova obrovské, rozdelené do množstva sekcií a posiate úlohami pre hráčov. Napríklad treba zapnúť tri prívody paliva do generátora, generátor potom aktivovať z inej strany a tak sa dostať ďalej v leveli. Zombie kampaň má len dve mapy ale hráči budú mať rozhodne čo robiť. A oproti posledným hrám tu máme nové druhy zombíkov, aj schopností.

V multiplayeri je tiež niekoľko noviniek. V prvom rade to je veľké lobby v štýle Destiny – sociálna oblasť, kde sa hráči môžu držiavať medzi mutiplayerovými zápasmi. Práve tu si môžete nechať zhodiť loot crates alebo sledovať ostatných hráčov, ako otvárajú tie svoje. Je tu aj strelnica, kde si môžete vyskúšať svoje zbrane – aj po úprave v menu kustomizácie. Bohužiaľ, v čase recenzovania servery nezvládali nápor a tak bol problém sa dostať do tejto sociálnej oblasti.

Pri vstupe do multiplayeru si vyberiete jednu z piatich frakcií – ako odporúčanie pre nových, či skúsených hráčov. V podstate ale táto frakcia nehrá žiadnu rolu, pretože multiplayer vás neobmedzuje v použití zbraní ani kill streakov. Zbrane si môžete ľubovoľne kustomizovať od hlavne až po optiku. Naopak, prístup ku kill streakom sa mi zdá sťažený oproti posledným hrám. Napríklad je treba až šesť zabití k tomu, aby ste vôbec zapli radar. Mapy sú vcelku malé a hra je veľmi rýchla. Ak ste si mysleli, že odstránením jet-packov sa multiplayer v Call of Duty trochu spomalí tak ste na omyle, najväčší problém – time to kill – tu ostal. Stále tak rozhoduje, kto z hráčov behom desatiny sekundy zareaguje skôr. Multiplayer vás zavedie na deväť máp a množstvo herných módov, ktoré sú tu teraz rozdelené na klasické a e-sport herné módy. Dokonca je tu možnosť si uložiť obľúbené herné módy do vlastného zoznamu. A tiež tu nájdete aj vytvorenie privátnych zápasov pre priateľov, alebo proti AI. Zmeny sú to drobné ale zlepšujú orientáciu v menu.

Najnovšie Call of Duty: WWII sa fakt podarilo a zmeny vedú k lepšiemu zážitku, či už v singleplayeri, multiplayeri alebo v Zombie kampani. Príbeh je až moc lineárny a bez nejakých nápadov či experimentov, na to už ale netreba ani poukazovať, je to značka COD. Multiplayer s novou sociálnou oblasťou pôsobí prinajmenšom lákavo aj pre nových hráčov.

Call of Duty: WWII si môžete objednať na všetky tri platformy na XGames.

Sledujte ma:

Lukáš Kanik

Šéfredaktor webu Centrumher.eu od roku 2009, vášnivý hráč od roku ´99 a zanietený fanúšik Half-Life, Mass Effect a Witcher univerza, ktorý nepohrdne zberateľským predmetom
PODPOR MOJU TVORBU
Sledujte ma:
You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Napíš komentár

Musíš byť prihlásený pre napísanie komentára.