Face2Face: Ceny hier sú strašne nízke!

Nepočúva sa to ľahko, hlavne pre našinca, no ceny hier sú strašne podhodnotené.

Cenovka hier 59,99$ je tu s nami prakticky odjakživa. Už za čias Playstation 1 sa cenovka hier pre konzoly ustálila na tejto hodnote. A nech sa nám to akokoľvek nepáči, táto cena je prehnane nízka. Prečo je tomu tak? A prečo by bolo menšie zlo, keby hry stáli aj 80-90 dolárov?

V prvom rade si musíme uvedomiť, že za viac ako 20 rokov, čo je cena hier konštantná, cena na ich vývoj šla neskutočne dopredu. Náklady na priestory, energie, marketing či výdaje na zamestnanca mnohonásobne narástli. A cena hier? Ani náhodou.

To má za príčinu mnohé veci v hernom priemysle, ktoré si ani neuvedomujeme. Pri singleplayerových hrách bolo voľakedy bežným zvykom, že hráč hru prešiel a následne ju predal. To má za následok to, že síce 2 hráči si hru zahrali, no vývojári reálne videli zisk len od jedného hráča. Voľakedy to nebol taký problém, no v dnešnej dobe nákladného vývoja môžu pre nejedno štúdio zlé predaje znamenať krach. Hlavne keď ich vydavateľ nepodrží.

Tak prišli páni v kravatách v dobách rozmáhajúceho sa internetu s geniálnou myšlienkou, ako hráča pri hre udržať. Multiplayer. Ak ste ho chceli hrať, museli ste vlastniť kópiu hry. Ak ste si chceli zahrať s kamarátom, museli ste hru vlastniť obaja. Preto niet divu, že v dnešnej dobe sa do čisto singleplayer hier nepustí každý. Hra musí byť naozaj úspešná a jej predaje sa musia počítať v miliónoch, len aby sa zaplatil jej vývoj. A to sa ešte nebavíme o zisku.

Lenže, ani príchod multiplayeru nezastavil stále rastúce náklady na vývoj. Preto prišli vydavatelia spolu s vývojármi na myšlienku plateného obsahu, respektíve výhod. Pri správne nastavenom modeli si bežný hráč nemusí prítomnosť takýchto vecí ani všimnúť. Chcete pre vašu postavu zlatý oblek? 1,99$ poprosím. A chcete k tomu aj zelený klobúk? Ďalších 1,49$. Pri pohľade na tie sumy je to až nepredstaviteľné, no v mobilných hrách takéto mikrotransakcie generujú neskutočné milióny dolárov. Častokrát omnoho viac, ako je zisk za samotnú hru.

V iných hrách, s freemium modelom zas máte na výber. Buď platíte tvrdou menou, alebo vašim časom. Asi najlepším príkladom bol Real Racing 3, ktorý bol pre mobily zdarma. Avšak, na každý ďalší závod ste museli čakať dlhé minúty, čo podstatne kazilo zážitok inak z kvalitného jazdenia. Mali ste však na výber. Buď čakať, alebo si za reálne peniaze kúpiť kredity, s ktorými ste si ďalší pretek vedeli dopriať okamžite.

V poslednej dobe sú dosť obľúbené tzv. loot boxy. V podstate to funguje tak, že si kúpite „krabičku“, z ktorej vám náhodne padá obsah. FIFA má svoj Ultimate Team, v ktorom nakupujete packy, z ktorých vám padali hráči či iný obsah. Samozrejme, čím drahší pack, tým lepší obsah. Tento model dohnal k „dokonalosti“ iný titul od EA, Star Wars: Battlefront 2. Tam ste zo začiatku vedeli nájsť ten najlepší obsah hraním iba veľmi ťažko. Prakticky to tak znamenalo, že ak si niekto nakúpil za ťažké peniaze loot boxy a z nich mu popadali tie najlepšie veci, ušetril oproti ostatným takmer 100 hodín času a prakticky od začiatku mal na bojisku výhodu oproti svojim súperom. Aj keď neskôr, po vlne kritiky na internete, EA bolo nútené mikrotransakcie dočasne úplne vypnúť, nič im to nepomohlo. Predaje hry sú oproti predchodcovi až o 60 percent nižšie.

Model "Games as a service" v praxi EA

Model „Games as a service“ v praxi

Takýto systém sa volá „Games as a service“ a jeho hlavnou myšlienkou je udržať hráča pri hre čo najdlhšie za pomoci pravidelného vydávania nového obsahu. V prípade MP strielačiek to v praxi znamená, že v pravidelnom intervale do hry pribudne nový mód, či mapa. Samozrejme, v správnej miere v podobe free a plateného obsahu. Obsah zdarma vás pri hre udrží dlhšie a tým pádom sa aj zvýši šanca, že skôr či neskôr aj vy siahnete po Season passe (spomeňte si na Battlefield Premium), či nejakom tom loot boxe.

Ako vidíte, hranica medzi tým, kedy sa z normálnej hry stane Pay-2-win , je naozaj veľmi tenká. A pritom jednou vecou, ktorá by mohla zastaviť takéto agresívne (častokrát až neprirodzené) tlačenie loot boxov do hier by bolo, keby sa logicky, úmerne k nákladom zvýšila aj cena základnej hry. Je mi jasné, že pre našinca sú už aj momentálne ceny hier vysoké. Stačilo sa pozrieť, ako ľudia nadávali pri Destiny, keď hra na konzolách stála v základe 70$. No skôr či neskôr sa dostaneme do chvíle, kedy cena za hru, ako ju poznáme dnes, bude atakovať hranicu 100$, ak nie ju prekonávať. A myslím si, že tá chvíľa nastane skôr, ako si myslíme.

Preto by sme aj my, hráči, mali pri kúpe hier rozmýšľať. Čo je odsúdenia hodné odsúdiť (Star Wars: Battlefront 2), a v ostatných prípadoch chápať vývojára. Predsa len, aj jeho doma čaká rodina a účty sa samé nezaplatia. A je taktiež logické, že aj vydavateľ na vývoj nových hier potrebuje peniaze, aby ich zafinancoval. Takže ešte predtým, ako sa niekedy pustíme do nespravodlivého krivdenia hejtovania, by sme si mali uvedomiť, že to my sme kupujúci a sú to naše peniaze. Ak za hru nie som ochotný zaplatiť napríklad 90$, lebo mi za to nestojí, tak ich proste nezaplatím. A to že tak budem musieť čakať na zlacnenie mi ešte nedáva právo, aby som na fórach nadával každému, komu pri vývoji hra prešla pod rukami, že je nenažraný a podobne.

Ďalšie články v sekcii Face2Face nájdete tu.
Marek Jaroš

Marek Jaroš

Mám 19 rokov a na CentrumHer.eu to s Lukášom ťahám už viac ako 4 a pol roka. A ak práve nehrám, tak ma nájdete na MatFyze, kde študujem, alebo s mojou priaťelkou, Saši 🙂
Marek Jaroš
You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

komentárov 5

  1. fredy píše:

    no, musim povedat ze s vacsinou veci v tomto clanku nesuhlasim 😀

    • Lukáš Kanik píše:

      ja tak pol na pol…ALE. spravil som si malý research
      Launch tituly na Xbox360 v roku 2005 stáli 59,99 dolárov.
      Launch tituly na PS2 v roku 2000 stáli 49,99 dolárov.
      Obe cenovky sú ceny dnešných hier.

      Ak by sme zobrali v úvahu infláciu, 60 dolárov v roku 2005 by bolo 75 dolárov v roku 2017 a 50 dolárov v roku 2000 by bolo dnes 71 dolárov.

      Takže tak. A náklady vývojárov na zamestnanca, na energie, priestory, licencie, vzrástli oveľa, oveľa oveľa vyššie ako inflácia.
      čo sa týka zábavy na jednu hodinu, hry sú stále jednou z najlacnejších foriem zábavy.

    • Marek Jaroš píše:

      Tu je to pekne vidieť 🙂 cena hier je umelo držaná dole, aj keď len samotná inflácia od roku 2005 by cenu hry zdvihla o 25 percent. A ako povedal Lukáš a aj ja píšem v článku, náklady rástli oveľa rýchlejšie.

  2. fredy píše:

    no dobre pani ale oproti rokom 2005 sa zmenil aj trh. teraz si kupuje hry uplne ine mznozstvo ludi. ako priklad uvediem mozno taky maly precedens ale predsa. GTA5. Aj keby predavali kopiu za 1$ tak by mali pri skoro 2 miliardach predanych kusoch hier viac ako 600% zisk. problem nie su ceny hier ale ich kvalita, kvalita sa zmenila na kvantitu a studia ako hlavne EA su neskutocne greedy, pushuju developerov s deadlineami ktore su nesplnitelne a potom dostavame hry ako su AC: Unity alebo tie srackove future call of duty od activision. Toto je zlozita tema a urcite by sa o nej dalo diskutovat pri mnohych pivach. Tot ale moj strucny nazor nech uz je aky je 🙂

Napíš komentár

Musíš byť prihlásený pre napísanie komentára.