Detroit: Become Human – Exkluzívne dojmy z eventu v Prahe

Interaktívna dráma o tom, ako sa z naprogramovaných Androidov stávajú samostatné bytosti, ktoré sú schopné emócii a citov.

Piatok, 13. Apríl. Pre niekoho šťastný deň, inému zas priniesol smolu. Pre nás bežný, pracovný deň. Až na to, že naša redakcia sa zúčastnila exkluzívnej Preview Tour k Detroit: Become Human. Sony si na túto akciu v Prahe pozvalo len zopár novinárov. A tak vám teraz môžeme priniesť prvé dojmy z viac ako dve a pol hodinového hrania tejto exkluzivity pre Playstation 4.

Celá hra sa začína už známou scénou s Connorom, ktorý bol vyslaný na miesto činu. Tu je jeho úlohou vyšetrovať zločin, ktorý spáchal Deviant. Tak sa hovorí Androidom, ktorí z nejakých príčin spáchali zločin. Daniel, ako sa hovorí tomuto Deviantovi, si navyše so sebou na strechu zobral aj rukojemníka – malé dievčatko. Connorovou úlohou je tak navyše aj záchrana tohto dievčatka.

V tejto úvodnej scéne sa tak naplno prejavujú hlavné črty Connora – presný, logický a hlavne stvorený na riešenie zločinov. A naplno sa v tejto úrovni prejavujú aj hlavné črty Quantic Dream – poriadne rozvetvený príbeh, v ktorom záleží aj na tom najmenšom detaile. Ako sme sa ešte pred začiatkom hrania dozvedeli, len táto scéna ponúka 6 rozdielnych koncov! Pri tom množstve rozhodnutí, ktoré nás v hre čakajú, sa ponúka neskutočná variácia možností, ako sa príbeh troch Androidov bude ďalej vyvíjať.

Po viac-menej úspešnej záchrane malej dievčiny nás hra vedie za Karou, ktorú si jej majiteľ, Todd, práve prišiel vyzdvihnúť z opravy. Cestu domov vývojári šikovne využili na to, aby nám predstavili miesto deja – Detroit. Ten je na prvý pohľad pretechnizovaný. Moderne vyzerajúce autá či futuristické vozne metra dávajú tušiť, že sme v roku 2038. No okrem všade-prítomných Androidov, svetelných plôch či iných moderných technológií nemáte pocit, že ste v ďalekej budúcnosti. Vývojári sa zámerne držali pri zemi, takže žiadne lietajúce autá nečakajte. To všetko v záujme toho, aby vytvorili moderný, technológiou prešpikovaný svet, no stále uveriteľný, v ktorom si každý z vás bude pripadať ako doma.

Po príjazde domov Todd zavalí Karu hromadou úloh. Tie dva týždne, čo tu nebola, k poriadku v dome vôbec neprispeli. Toddov dom na predmestí Detroitu by ste od tých dnešných veľmi nerozlíšili. Nemôže si dovoliť prepych, keďže prišiel o prácu. Kvôli Androidovi. Nič bežné, veď nezamestnanosť sa blíži k 40 percentám. Tu nám hra predstavuje ďalšie mladé dievča, Alice. Je to Toddova dcéra. Matka od nich odišla a otec je na ňu krutý, takže oporu toto tiché, utiahnuté dievča nachádza v Kare. Aj napriek tomu, že sa skoro vôbec nerozprávajú, cítite cez obrazovku ich vzťah. Vidíte, ako je Alice smutná, ako ju Kara ľutuje, ako sa jedna druhej snažia pomôcť čeliť Toddovej krutosti a byť si navzájom akousi neviditeľnou oporou.

Všetko sa však rapídne zmení, keď Todd pri večeri znova vybuchne a Alice udrie. Tá s plačom vybehne na poschodie a Todd s opaskom v ruke ide za ňou, aby ju zmlátil. Vám, hrajúcim v role Kary, prikáže sa nehýbať. Je len a len na vás, ako sa zachováte. Vybehnete hore za Alice, pomôcť jej? Alebo ostanete stáť? Vývojárom sa túto situáciu podarilo skvele zachytiť – Kara vidí akúsi imaginárnu červenú stenu. Tá znázorňuje jej protokol, ktorý jej hovorí o poslušnosti. No druhá strana jej vraví, že by mala pomôcť bezbrannej Alice. Jej absolútne šialenstvo sa prenieslo aj na mňa, pretože aj za tak krátku dobu som si stihol Karu a Alice obľúbiť.

Prelomenie protokolu bolo znázornené ako rozmlátenie tej imaginárnej červenej steny. Bol to okamih plný emócii, ktoré pomáhala vygradovať aj skvelá hudba, ktorú Detroit: Become Human vykúzli. Hneď som utekal hore, pomôcť Alice. Zastavil som sa však aj v Toddovej izbe, kde som vzal zbraň. Tú som objavil náhodou, popri skoršom upratovaní domu. Niektoré možnosti sa vám objavia len vtedy, keď ich objavíte alebo splníte iné podmienky na ich odomknutie.

Vtrhol som do izby, kde nasledovala bitka (QTE) s Toddom. Zaznel výstrel a obe telá padli. Počas tej chvíľky, kedy som nevedel, ktorý z nich zomrel, som sa reálne bál o Karu. O všetky postavy v hre viete prísť. Musíte si tak dobre rozmyslieť, ako budete hrať a aké voľby budete robiť. O postavu môžete prísť prakticky kedykoľvek a príbeh jednoducho pokračuje ďalej, bez nej. Kara nakoniec prežila a spoločne s Alice sa dala na útek. Tá v nej našla svoju oporu, niekoho, s kým ju možno čaká lepší život. Aká to irónia, že Kara, Android, je viac ľudská ako človek. Tu nasledoval asi najviac emotívny moment z celej hrateľnej ukážky – Alice počas cesty autobusom položila svoju ruku na tú Karinu a pritúlila sa k nej. Bol to znak vďaky, nehy a vzájomného citu, ktorý si toto malé dievčatko a Kara spolu začínajú budovať.

V ďalšej scéne sa zoznamujeme s treťou, poslednou hrateľnou postavou. Markus je pokojný, rozvážny Android, ktorý podobne ako Kara, slúži na pomoc v domácnosti. Stará sa o invalidného profesora Carla, ktorý s ním zaobchádza ako so seberovným. Hráva s ním šach, necháva ho čítať Shakespeara, aby o diele následne diskutovali, dokonca ho učí maľovať! Snaží sa v ňom prebudiť ľudskosť, čo sa mu aj darí. No na druhej strane, týmto konaním ho udržuje v akejsi bubline, ktorú sa snažia narušiť protestujúci proti Androidom v meste. Tí ho dokonca aj napadnú a na pomoc mu musí prísť až strážnik. Čo však Marcusa zrejme načisto zlomí a stane sa z neho Deviant, je moment, keď vidí, ako mu „otca“ zabije jeho skutočný syn.

Aj keď sú Kara, Connor a Markus Androidi, majú v sebe emóciu, ktorá vás jednoducho drží pri hre a doslova núti hrať ďalej. Už teraz sa neviem dočkať na to, ako sa k hre znova dostanem a zistím, ako ich príbeh pokračuje. No nemenej zaujímavý je svet, v ktorom sa hra odohráva. Jeho pozadie vás núti premýšľať nad otázkami, nad ktorými sa ešte nechcete zamýšľať. Aj keď podvedome tušíte, že jedného dňa budete musieť.

Čo sa autorom hry darí skvele, aspoň zo začiatku, je objasnenie motivácií a prebudenie emócii u hráča. Prakticky okamžite si vybudujete nejakú formu vzťahu s Karou aj Marcusom. Hoci sú Androidi, pôsobia neuveriteľne ľudsky. Pri Connorovi je zas zaujímavé, ako naňho reaguje okolie a bude napínavé sledovať, ako sa jeho príbeh bude ďalej vyvíjať a či sa „poľudští.“ Rovnako pútavá bude púť Kary a Alice po svete a ich snaha o nič menšie, ako je zaradenie sa do bežného života. A nemenej zaujímavým bude prerod pokojného Marcusa na vodcu revolúcie, ktorý (aspoň podľa trailerov) nemá problém aj s násilím.

Samozrejme, zahral som si v Prahe toho ešte omnoho viac. Avšak, nechcem prezrádzať. Nechcem vás ukrátiť ani o minútu toho, ako sa sami budete hlbšie ponárať do tohto úžasne zaujímavého sveta. Kara, Connor a Markus sú tri absolútne rozdielne povahy. Ak to teda môžeme pri Androidoch povedať. Taktiež prebývajú v absolútne iných podmienkach a prostredí, čo tak isto výrazne určuje, kým (čím) budú. Máme tak skvelé podhubie pre originálny príbeh.

Rovnako zaujímavé bude spoznávať aj tento unikátny svet, ktorý sa zrodil v hlavách dizajnérov z Quantic Dream. Z novinových článkov, či televízie v hre sa dozvedáme pozadie príbehu, ktoré sa javí ako neskutočne bohaté a prinajmenšom tak ohurujúce, ako samotné osudy 3 hlavných protagonistov. Quantic Dream sa v nich nebojí otvoriť ani také témy, ako je zmiešaný šport ľudí a Androidov, ich vojenské nasadenie či dokonca sex medzi ľuďmi a androidmi. Nechýbajú ani easter eggy, napríklad som si všimol odkaz na Elona Muska.

Ak ste hrali predchádzajúce hry od Quantic Dream, zrejme vás v oblasti ovládania nič neprekvapí. Stále je to mix voľného pohybu po miestnosti a cut-scén. Taktiež ostali zachované typické prvky ovládania pre ich hry, kde napríklad pre zdvihnutie predmetu zo stola musíte potiahnuť pravú páčku na Dualshocku hore a podobne. Pri iných úkonoch zas bude nutné okrem pravej páčky zapojiť aj iné tlačidlá, kde napríklad okrem potiahnutia budete musieť stláčať X-ko.

Už typicky nechýbajú QTE, jedným z nich bola práve bitka s Toddom. Čo však veľmi kvitujem, je zapojenie dotykovej plochy do ovládania. Tú využili vývojári v určitých pasážach hry, kde tento spôsob ovládania pôsobí úplne prirodzene a nemáte pocit, že by bol nejako umelo dosadený do hry. Napríklad v jednej z úloh, kde mala Kara umyť riad, ste ho umývali práve tak, že ste po dotykovej ploche pohybovali prstom z boku do boku.

Čo sa týka technického spracovania, všetko vyzeralo absolútne bezchybne. Aspoň na PS4 Pro, na ktorej som mal možnosť si hru zahrať. Žiaden downgrade sa nekoná, ako sa mnoho hráčov pred vydaním obávalo. Textúry tváre jednotlivých postáv vyzerajú absolútne úchvatne, tak isto aj ich mimika. V cut-scénach som mal miestami dokonca pocit, že sa skôr pozerám na film, ako na hru. Tak úchvatne sa vývojárom podarilo zachytiť mimiku. Tak isto sa animátori v Quantic Dream vyhrali aj očami jednotlivých postáv. Tie sa z pochopiteľných dôvodov počas mo-cap nedajú zachytiť a tak ich museli ručne do-animovať. Podarila sa im úžasná práca!

Natáčanie animácii do Detroit: Become Human pomáhalo robiť 300 hercov jeden celý rok. V hre by ich tak malo byť cez 37-tisíc, čo by malo zabezpečiť absolútnu plynulosť. Počas svojho hrania som si nevšimol absolútne žiaden problém s nimi. Dokonca sa mi zdalo, že chôdza a animácie Androidov sú akési viac presné. Miestami až tak strojovo. Aj takýmito detailami sa vývojári snažili zachytiť rozdiely medzi ľuďmi a Androidmi.

Počas hrania ma dostal ešte jeden moment. V jednej zo scén Kara a Alice kráčali po ulici a držali sa za ruky. Keď ste však nimi otočili o 180 stupňov, aby šli do opačnej strany, pustili sa, otočili sa a znova sa chytili za ruky. Je skvelé vidieť, že namiesto toho, aby sa spolu otáčali okolo jedného bodu, vývojári mysleli aj na takýto detail.

Čo teda môžeme očakávať?

Quantic Dream na čele s Davidom Caigom to skvele rozohrali aj v prípade Detroit: Become Human. Úvodné 2 hodiny vás vedia dokonale vtiahnuť do hry a ostáva už len veriť, že rovnako zaujímavé a emóciami nabité budú aj ďalšie hodiny v hre. Tri hlavné postavy s absolútne rozličnými problémami, z absolútne rozličných prostredí. Skvelý nápad a nečakané problémy sveta v roku 2038. Osobne verím, že toto bude ďalší krok vpred v oblasti interaktívnej drámy. Za predpokladu, že tvorbu Davida Caiga môžete. Pretože jedni ho milujú, druhí nenávidia.

No ako poznám Quantic Dream, som si istý, že Detroit: Become Human bude skvelý. Hra má všetky aspekty, ktoré ju predurčujú byť úspešnou. Má skvelý, pútavý svet, ktorý vás absolútne pohltí. Má zaujímavé postavy, ktoré poháňajú ich vlastné motivácie. No hlavne, sú neskutočne uveriteľné, naplno sa s nimi vžijete a aj keď sú Androidi, majú v sebe emóciu, ktorá vás jednoducho drží pri hre a doslova núti hrať ďalej. Už teraz sa neviem dočkať na to, ako sa k hre znova dostanem a zistím, ako príbeh Kary, Connora a Markusa pokračuje.

Detroit: Become Human vychádza exkluzívne na PS4 už 25. Mája 2018 v češtine.

Marek Jaroš

Marek Jaroš

Mám 19 rokov a na CentrumHer.eu to s Lukášom ťahám už viac ako 4 a pol roka. A ak práve nehrám, tak ma nájdete na MatFyze, kde študujem, alebo s mojou priaťelkou, Saši 🙂
Marek Jaroš
You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Napíš komentár

Musíš byť prihlásený pre napísanie komentára.

WP Facebook Auto Publish Powered By : XYZScripts.com
Ako vypnúť AdBlock pre tieto stránky?

Ako vypnúť blokovač reklám na stránke?

  1. Klikni na ikonu AdBlock Plus v pravom hornom rohu prehliadača
  2. Klikni na "Povolené na tejto stránke" v nastaveniach AdBlock Plus
  3. Ikona musí ukazovať červené X - Zakázané na tejto stránke
  4. Znovu obnov celú stránku a hotovo!