PREY – Recenzia

Zatiaľ bezkonkurenčne najlepší FPS titul tohto roka, reboot značky PREY sa podaril. Prečítajte si našu recenziu PC verzie.

Pred mnohými rokmi si možno niektorí pamätáte na indiánsku hru PREY, mimozemšťania prišli na Zem a uniesli ľudí, pričom v hre bolo uvedených mnoho zaujímavých herných mechaník.A tiež zaujímavých úrovní. A nový PREY, ktorý Bethesda oživila v štúdiu Arkane v ničom nezaostáva, práve že je ešte lepší, než mohli všetci čakať. Práve v štúdiu tvorcov Dishonored vznikol špičkový dizajn levelov, kvalitné dialógy a pozadie príbehu a výnimočne dobré herné mechaniky. Však v koľkých hrách môžete hrať za akýkoľvek kus nábytku?

PREY nás presúva na vesmírnu stanicu Talos-1, ktorá slúži ako výskumné a vedecké centrum spoločnosti Transtar. Hlavným hrdinom je Morgan Yu (v mužskej, alebo ženskej podobe, záleží na vás) a ste súčasťou experimentu s neuromódmi. Neuromódy sú fyzické a psychické vylepšenia ľudského tela, s ktorými sa na stanici experimentuje, avšak netrvá dlho aby ste zistili, že nie je všetko tak ako vyzerá. Morgan Yu je vlastné šéfom tejto stanice a experimenty prebiehajú za zvláštnych okolností, dokonca ani rok nesedí. A čo sa deje na Zemi, o tom už ani nehovoriac. Stanicu Talos-1 napadla čudná mimozemská rasa Typhon a mnoho vedcov sa premenilo na chodiace mátohy. Drobné stvorenia Mimic sa dokonca vedia transformovať do akéhokoľvek objektu, nie väčšieho ako oni samé. Preto sa na stanici nedá veriť nikomu…a vlastne ani ničomu. Ani len tomu poháru, čo máte na stole.

Geniálny motív si zvolili vývojári z Arcane a je vidieť, že to nie je len fabulácia zbúchaná na kolene za pár hodín. Nový PREY má neskutočne bohaté pozadie príbehu, čo sa mimozemšťanov týka, stanice Talos-1 aj alternatívnej reality, v ktorej sa hra odohráva. Prezident Kennedy prežil a investoval do vesmírneho výskumu obrovské prachy, vďaka čomu ľudia začali obývať obežnú dráhu Zeme aj Mesiaca. Navyše stanica Talos-1 sa vyznačuje mnohými architektonickými štýlmi, ktoré sa za desaťročia udomácnili na stanici. Retro-futuristický Talos-1 miestami pripomína Bioshock, miestami pravé scifi. Všetko dopĺňa art deco štýl ako znak luxusu a bohatstva firmy, ktorá stanicu vlastní. Talos-1 je nádherné miesto, hlavne teda vo vnútri. Prostredia sú skutočné premakané, každá miestnosť, každá chodba, pracovňa, či vestibula, všetko hrá farbami. Cítil som sa tam výborne, aj napriek tomu že už ju zamoril Typhon.

Talos-1 má neskutočne dobrú atmosféru. Keďže ide o relatívne malé uzavreté miesto, vývojári sa s ním mohli pohrať do detailov. Práve preto má napríklad každý človek na stanici vlastné meno a postavenie, vo väčšine prípadov dokonca viete dohľadať, kde osoby pracujú, čo mali na starosti a kde bývali. Stanica pôsobí na prvý dojem mŕtvo, pretože za celú hru stretnete len malé množstvo preživších, zároveň pôsobí tak živo a neuveriteľné práve kvôli kvalitným textom a nahrávkam, ktoré môžete študovať. Vtedy si uvedomíte, ako živo to tam mohlo vyzerať. Inak texty v počítačoch, knihy a rôzne poznámky sú skutočne kvalitné, rozhodne odporúčam sa im venovať čo najviac. Dokonca sú tu lepšie napísané ako v Dishonored, často spolu súvisia a vďaka nim si poskladáte celý príbeh ako puzzle.

Asi najviac z herného hľadiska si však užijete dizajn úrovní a herné elementy. Vývojári akoby vypustili všetky tie nahromadené nápady za posledné roky, ktoré sa im už nevošli do Dishonored. Už Dishonored prišiel s mnohými skutočne originálnymi nápadmi, tuto to zachádza ešte ďalej. Od zbraní, cez herné mechaniky až po fugovanie stanice, všetko plne v rukách hráča. Stanica je navrhnutá tak, aby na jednotlivé veľké sektory neviedla len jedna cesta. A do samotných miestností tiež nikdy nevedia len jedna cesta. Do miestností sa viete dostať cez ventilačné a údržbové šachty, nájdením prístupovej karty alebo dokonca cez okná, či strop. Podobnosť s Dishonored tu je viditeľná, hráč má absolútnu slobodu, niečo čo na hrách extrémne oceňujem.

Morgan má slušné lezecké schopnosti a tak viete kdekoľvek vyšplhať. Ak by vám ani to nestačilo, zo stanice proste vylezte von do otvoreného vesmíru a namiesto použitia výťahu na druhú stranu proste doletíte! Prvý pocit z vystúpenia do vákua bol fantastický, brutálne ticho a zároveň rešpekt pred kontrastom gigantickej stanice v čiernom vesmíre. Parádnu kulisu tam vonku dopĺňa Mesiac a Zem, netradične je mesiac bližšie, ako sme zvyknutí a je to parádny pohľad.

Situácie na stanici môžete riešiť originálny aj za použitia rôznych zbraní a schopností. Asi najlepším nástrojom bude Gloo Canon, zbraň vystreľuje hrudy rýchlo tvrdnúceho lepidla, po ktorých môžete napríklad liezť – stačí si na stenu nalepiť stúpačky. Gloo kanónom môžete utesniť dieru v trupe stanice, znehybniť nepriateľov a malých Mimikov uväzniť v podobe predmetu, na ktorý sa aktuálne zmenili. Táto zbraň má neskutočné využitie, myslite na to.

Medzi strelným arzenálom v PREY toho veľa nenájdeme, možno aj v tom je čaro súbojov. Štandardnú pištoľ môžete striedať s brokovnicou alebo hasákom na útoky z blízka, neskôr sa dostanete aj k laserovej zbrani. To je ale asi tak všetko a väčšia pozornosť je upriamená skôr na to, ako si s tým málom dokážete poradiť. Mnohým súbojom sa dá napríklad úplne vyhnúť a to aj tak, že si odlákate nepriateľov, či sa budete pohybovať nepozorovane. Zbraní je málo, ale možností strašne veľa.

Napríklad aj v prípade granátov tu nájdeme nie jednu špecialitku. Recyklačný granát. Vytvorí akoby malú čiernu dieru, pritiahne okolité predmety vrátane drobných nepriateľov a doslova vypľuje z nich recyklované materiály. A čo s materiálmi? Takmer všetko v hre si viete vyrobiť, vytlačiť na 3D tlačiarni. Bez srandy. A tu dávam autorom obrovskú poklonu. Namiesto toho, aby hráčovi neustále podhadzovali náboje, lekárničky a všetko potrebné, hráč si vie požadované predmety sám vyfabrikovať. Manažmentu inventára to dáva úplne nový zmysel, samozrejme mnoho vecí nájdete aj v areáli Talosu po šuflíkoch a tak, stále si však všetko môžete aj vyrobiť. A tak netreba mať strach pre nedostatok lekárničiek, stačí si raz za čas so sebou nosiť surové materiály. A keby vám niečo zachýbalo, tak rozbijete veci čo máte pri sebe.

K upgradu postavy slúžia Neuromódy, o ktorých som sa už zmienil. Strom schopností je rozdelený do šiestich kategórií, prvé tri ponúkajú štandardné ľudské vylepšenia, ako zväčšený inventár, silnejší útok, rýchlejší beh atď. Druhá kategória sú neuromódy s DNA mimozemšťanov Typhon a tie vám dokážu preniesť všetky schopnosti Typhonov. Aby ste si ich však odomkli, príslušného Typhona treba pozorovať a analyzovať, čím viac jedincov dokážete oskenovať, tým viac schopností si odomknete. Len si predstavte, že si prepožičiate schopnosti Mimikov prevteliť sa do akéhokoľvek predmetu v hre! Hrať tak môžete za pohár, kvetinu alebo nočný stolík!

Všetko to znie tak skvele a skvele sa to aj hrá. Vývojári mi pri hraní ponúkli totálnu voľnosť a to nie len v hraní ale aj rozhodovaní. Napríklad vôbec sa nemusíte venovať pripravenej linke hlavného príbehu. Stanice ja prístupná celá, ide o to, či dokážete prísť na spôsob, ako sa dostať do jednotlivých úsekov. Príbeh som zvládol dohrať za menej ako 20 hodín, pričom som sa väčšinou držal pripravených questov. Ostala mi však viac ako desiatka vedľajších nedokončených misií, ktoré viac či menej ovplyvňujú vývoj hry. PREY vám ponúka množstvo rozhodnutí priamo počas hrania a to aj rozhodnutia a živote a smrti členov posádky. PREY má dva významné konce, o ktorých rozhodnete až v samom závere. Ale odporúčam venovať pozornosť aj menším rozhodnutiam počas celej hry, pretože tie sa vám na konci spočítajú ako rozhrešenie.

Čo mi osobne vadilo je vývoj hry v poslednej štvrtine. Nepríjemný počet extrémne ťažkých nepriateľov ma obmedzoval v pohybe a čo je najhoršie – nepriatelia sa vždy po nejakom čase spawli znova. A to aj keď ste oblasť vyčistili na totálku. Čím viac budete postupovať hrou, tým viac začnete mať ponorkovú chorobu z takzvaného backtrackingu, z nutnosti vracať sa na už objavené miesta. Ak sa budete držať pripravenej príbehovej linky, hra si vás bude pohadzovať medzi sekciami stanice ako pingpongovú loptičku, aj keď niektoré oblasti vám práve nemusia sedieť najlepšie. V kombinácii so spawnom nepriateľov a všadeprítomným loadingom je to o nervy.

PREY prekvapivo beží na engine CryEngine 5. Avšak ja osobne som ho takmer nerozoznal od Void enginu, ktorý Arkane používa pre Dishonored. PREY má tiež veľmi podobný farebný art štýl a takmer neexistuje pasáž, kde by som povedal že to beží na CryEngine. Dobrou správou je, že sa vývojári poučili z katastrofálneho technického stavu Dishonored 2 a nový PREY beží ako víno. Okrem častých loadingov beží hra extrémne dobre a je to asi najlepšie vyladená hra za posledné mesiace. Existuje tu jedna jediná pasáž, kde framerate výrazne spadne, Arkane to určite čoskoro opraví. Ale fakt sa na to skvele pozerá, umelecký štýl je nádherný.

PREY hráčom úplne rozväzuje ruky, čo na hrách oceňujem najviac. Som skutočne rád, že som sa venoval aj pozadiu príbehu, všetkým tým mailom v počítačoch na Talos-1, záznamom a poznámkam a vďaka tomu som sa nechal pohltiť. Hrá sa to parádne, PREY je plný originálnych nápadov a viem si dokonca predstaviť, že si niekedy zahrám aj dvojku. Studnica nápadov v Arkane rozhodne ešte má čo ponúknuť. Toto je evolúcia Dishonored.

PREY si môžete objednať s okamžitým doručením na XGames.sk

Recenzovaná verzia: PC

Sledujte ma:

Lukáš Kanik

Šéfredaktor webu Centrumher.eu od roku 2009, vášnivý hráč od roku ´99 a zanietený fanúšik Half-Life, Mass Effect a Witcher univerza, ktorý nepohrdne zberateľským predmetom
PODPOR MOJU TVORBU
Sledujte ma:
You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Napíš komentár

Musíš byť prihlásený pre napísanie komentára.