The Last Guardian – Recenzia

Nádherný príbeh priateľstva chlapca a tvora, ktorý pôsobí ako živý. Tento diamant ale ostal bohužiaľ neobrúsený.

Čo možno čakať od hry, ktorá bola vo vývoji desaťročie? Sklamanie, alebo očakávané nadšenie, ktoré vás uistí v tom, že sa fakt oplatilo čakať? Nuž…oplatilo, konečne to máme z krku a ja mám konečne z krku minimálne jedno hranie, plné zážitkov, nádherných momentov, ale aj frustrácie a nervov. Aj taký je The Last Guardian – vlajková loď PlayStationu na December. A pre fanúšikov starých PlayStation klasík je to splnený sen – kombinácia hier Shadow of the Colossus a The Ico. A tak nejak sa to aj hrá, vráti vás to do éry PlayStation 2.

Priznám sa, že som bol z prvého traileru v roku 2009 nahypovaný a fakt som sa na hru tešil. Ako sa začala odkladať a upadať do zabudnutia, nadšenie ma prešlo a vydanie som už ani nečakal. O to väčšie bolo moje prekvapenie minulý rok, kedy hru znovu oznámili na PS4 a ešte väčšie, keď som krásne novinárske balenie dostal do rúk. Konečne.

The Last Guardian začína v jaskyni, kde nečakane preberá malý chlapec. Hneď vedľa neho leží obrovská beštia Trico, dopichaná šípmi a kopijami, prikovaná k zemi reťazou. Presne tu začína celé to dobrodružstvo, podstata hry – budovanie vzťahu medzi chlapcom a netvorom, kúsok po kúsku. Tento vývoj priateľstva je pretkaný medzi rôzne hádanky v zrúcaninách akéhosi starovekého mesta. „Rozprávačom“ je dospelý muž, ktorý bol kedysi chlapcom, čo je veľmi príjemnou vložkou medzi inak nemý film. Prirovnanie k hrám Shadow of the Colossus a The Ico je rozhodne na mieste. Vývojári tu nechali svoj podpis ako v obrovskej beštii a chlapcovi, tak aj v architektúre.

Trico, ani chlapec toho veľa nenahovoria a hra vám nedá takmer žiadnu nápovedu k priestorovým hádankám. Prostredia The Last Guardian sú v drvivej väčšine rovnako obrovské, ako netvor a tak vám rozhliadnutie v každej miestnosti bude chvíľu trvať. Hra je však prísne lineárna, preto na každú hádanku existuje len jedno jediné riešenie, ktoré vás posunie vpred. Buď do ďalšej miestnosti, na vonkajšie priestory, či do napínavých momentov, ktoré slúžia ako prestrihové scény naživo. Striedanie týchto momentov s tými pomalšími je výborne vyvážené, teda v prípade, že sa niekde nezaseknete. Tie „akčné“ scény, kedy napríklad Trico spustí reťazovú reakciu deštrukcie chrámov sú jedna veľká parádička. Všetko dopĺňa geniálne ozvučenie s krásnou hudbou, ale aj parádnymi zvukmi tvora, ktorý aj cez zvuky dokáže vyjadriť svoje emócie.

Hádanky sú na prvý pohľad takmer neviditeľné, zhruba v druhej tretine hry som mal problém zistiť, čo odo mňa hra vôbec chce. Hádanky sú založené na kombinácii minimalizmu a maximalizmu, teda na spolupráci chlapca a Trica. Trica treba navyše občas nakŕmiť skrytými sudmi, aby spolupracoval, u mňa nanešťastie nechcel spolupracovať vôbec. Trico ma v druhej polovici hry prestal počúvať a ja som sa na niektorých platformách zasekol na niekoľko dlhých minút, po ktorých nasledovať reštart. Buď je to významná chyba AI, alebo ma proste Trico nemal rád. S hádankami som zväčša problém nemal, tie rozhodne neboli dôvod nejakého záseku.

Zviera väčšinou samo vie, ktorým smerom sa vydať. S chlapcom teda občas stačí na Trica vyliezť, ten potom sám dokáže prekonať obrovské vzdialenosti a skoky. A keďže sú v hre aj nepriatelia, hravo si s nimi poradí. Na druhej strane sa bojí farebného skla a aby sa pohol vpred, treba znova niekde vyliezť a uvoľniť mu cestu. Postupom hry sa naučíte základné povely, takže ho môžete poslať kam chcete, skočiť na povel, či útočiť. Keď práve neriešite puzzle, putujete medzi ruinami v snahe dostať sa na vrchol veže. Čiže veľa skákania, lezenia a dokonca aj… to si nechám pre seba.

Horšie ako drôtom do oka je však ovládanie. To je jedným slovom katastrofálne. Animácie zvieraťa, aj chlapca sú procedurálne generované, teda akákoľvek nerovnosť a objekt sa odrazí na „fyzike“ tela. Lezenie s chlapcom po platformách sú bolesť, ešte horšie je lezenie po perí na Tricovi. To je proste neopísateľné, ako zle sa to ovláda na gamepade, prisámbohu že keby som to hral na PC, nadávam ešte viac. Animácie pôsobia fluidne a veľmi živo, ale za akú cenu, totálne to degraduje herný zážitok z úžasného sveta.

Ďalším obrovským problémom The Last Guardian je neposlušná kamera. Nikdy som neveril, že budem hre v recenzii strhávať bod za kameru, ale to som ani neveril, že sa to dá takto posrať. Kamera sa niekedy vôbec nedá otočiť, zasekáva sa medzi objekty, otáča sa smerom presne kde nechcete a v stiesnených priestoroch proste nemáte šancu. Dobrá rada: nikdy nelezte na Trica v úzkych chodbách. Odhadujem, že vďaka ovládaniu, AI a kamere sa moja herná doba natiahla zhruba o 20% a nakoniec som skončil na desiatich hodinách. Potrestal by som aj človeka, ktorý dovolil vydať hru v takomto technickom stave. Celý The Last Guardian beží otrasne a väčšinu(!) hry si vychutnáte v 15-20fps. Fakt paráda.

Na druhej strane musím uznať fakt úžasný umelecký štýl a srdce, ktoré do hry vývojári vložili. Spracovanie vtáko-mačko-psa Trica je jednoducho fantastické a nikdy som hre nevidel zviera s vlastnou osobnosťou. Trico je ako živý, vidieť mu emócie na pohyboch, strach, hnev, záujem, prekvapenie, proste všetky emócie, ktoré by ste inak márne hľadali u herných hrdinov. Jeho nevinnosť je krásna a neskutočne som sa vďaka nemu vžil do hry. Chlapec a jeho vzťah s Tricom je už len polevou na fantastickej torte s úžasnou čerešničkou na konci príbehu.

The Last Guardian je krásna a originálna hra. Vzťah chlapca a beštie sa postupne vyvíja tak silne, že vám na oboch začne záležať. Zásluhu majú na tom fantastické animácie, zvuk a emócie, ktoré ako chlapec, tak aj zviera dokážu vykúzliť. Dojem z gigantického prostredia kazí totálne odfláknutá technická kvalita hry, kde neposlúcha kamera, ovládanie, ani AI. Dal by som tomu ešte nejaké dva, tri mesiace nech to pekne vyladia, síce som si užíval túto krásnu púť, prišiel som o 10 rokov života.

The Last Guardian kúpite vo fyzickej, aj digitálnej verzii exkluzívne na PS4

Recenzovaná verzia: PS4


Profilový obrázok používateľa: Lukáš Kanik
Sledujte ma:

Lukáš Kanik

Šéfredaktor webu Centrumher.eu od roku 2009, vášnivý hráč od roku ´99 a zanietený fanúšik Half-Life, Mass Effect a Witcher univerza, ktorý nepohrdne zberateľským predmetom
Profilový obrázok používateľa: Lukáš Kanik
Sledujte ma:
You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Napíš komentár

Musíš byť prihlásený pre napísanie komentára.