We Happy Few – Recenzia

Dystopické Anglicko v 60-tych rokoch plné zdrogovaných ľudí. Ak si chcete We Happy Few užiť naplno, tiež by ste si mali dať niečo do nosa.

Skoro takto pred dvoma rokmi som mal možnosť sa dostať do uzavretého testu novej hry od vývojárov adventúry Contrast. Survival adventúra We Happy Few od Compulsion Games v alpha verzii ponúkla len voľný režim v procedurálne vygenerovanom svete, kde som si mohol vyskúšať základy craftingu, nejaké tie survival mechaniky, lootovanie alebo stealth. Avšak išlo len o akýsi ukážkový režim toho, ako sa We Happy Few bude hrať a množstvo ukážkových questov bolo…len ukážkových.

Preto som rád, že kanadským vývojárom sa podarilo hru dostať do finálnej podoby, ktorej konečne nechýba konzistencia, riadený príbeh a celkovo titul pôsobí ako celok. Konečne je z toho hra s príbehom, ba čo viac, hra s vlastným svetom a univerzom, na ktorom sa dá stavať. Odohráva sa vo fiktívnom retrofuturistickom Anglicku v roku 1964 pár rokov po tom, čo Nemci uniesli všetky deti z krajiny. Aby ľudia z mesta Wellington Wells zabudli na minulosť a vojnu, začali brať drogu Joy. Droga ale spôsobuje, že ľudia žijú len v ilúzii, sú ľahko ovplyvniteľní a potláčajú tak skutočné emócie. Ľudia v meste nosia biele masky s úsmevom na znak toho, že poctivo berú Joy vo forme tabletky, vo vode aj v jedle.

Tí, ktorí Joy prestali brať boli vyhostení z mesta a žijú mimo jeho brán ako žobráci v zdemolovaných domoch. Naprieč troma kampaňami v koži troch postáv sa postupne budete presúvať medzi sektormi „šťastných“ a tých, ktorých pohltila depresia. Celá hra je pritom inšpirovaná Anglickom v šesťdesiatych rokoch, v kombinácii so supermodernými vynálezmi. Tak trochu to všetko pripomína Bioshock, alebo Fallout (z predvojnovej éry). Dá sa tak povedať, že vývojári vymysleli originálne zasadenie, originálny svet a výborné pozadie príbehu.

Príbehové momenty mi znova pripomenuli spomínané hry, vývojári si pripravili mix pasáží v zdrogovanom stave, pár zábleskov z minulosti a aj zaujímavé, interaktívne momenty. Napríklad v koži Arthura (prvej hrateľnej postavy) absolvujete akési školenie pre obyvateľov a hneď potom zo školenia absolvujete test. Takýchto interaktívnych a zábavných questov je v hre dostatok, na druhej strane aj veľké množstvo stereotypu. Väčšina questov vás totiž len niekde pošle, zoberiete predmet a vlečiete sa rovnakou cestou späť.

Procedurálne generovaný svet je plný ľudí a niekedy nie je ľahké medzi nimi prekĺznuť. Napríklad v noci mesto strážia policajti aj futuristická technika. Správanie nepriateľov je však až príliš predvídateľné a často v podstate stačí utiecť a schovať sa na pár sekúnd. Možno je to až moc jednoduché a rozhodne nie zábavné, keď musíte bežať cez celé mesto. Dá sa to vyriešiť aj tak, že proste dobehnete k ďalšiemu triggeru, ktorý aktivuje misiu, prenasledovateľov sa tak zbavíte.

We Happy Few je vo svojom jadre ale survival hrou. Plíženie sa v lokalitách, kde nemáte čo robiť je jadrom hrateľnosti a pomôže vám v tom nie len tona použiteľných predmetov, ale aj zbrane, pasce a šperháky. Craftenie rôznych predmetov je v podstate nutnosť a vývojári zvládli manažment inventára skvele. Možno by to chcelo ešte nejaké filtre a špeciálne označenie nepotrebných predmetov (junk), medzi desiatkami predmetov sa nestratíte. Vycraftiť, alebo nájsť vo svete môžete aj niekoľko druhov zbraní, oblečenie ktoré pomôže splynúť a samozrejme nejaké medikamenty, drogy a nástroje. Keďže v tejto hre nie sú strelné zbrane, ručné tu dostali dostatočnú pozornosť. Akurát súbojový systém mohol byť prepracovaný viac, než len na jednoduchý sek a blokovanie. Pri viacerých nepriateľoch pôsobia súboje dokonca hlúpo až frustrujúco.

Hrateľne mi to extrémne pripomína Dishonored. Lezenie cez okná, picklocking, vyradenie elektronických systémov, kradnutie v domoch obyvateľov, plíženie sa, omračovanie nepriateľov zozadu – proste všetky ingredience na parádnu stealth akciu. Dishonored mi to pripomenulo aj vďaka vizuálu a celkovej originalite sveta, je to veľmi podobne štylizované. Dokonca tu nechýba ani strom schopností, ktorý v podstate len uľahčuje celkovú navigáciu po svete, napríklad vďaka skillu, s ktorým si zdrogovaní obyvatelia prestanú všímať vaše podozrivé správanie. Skilly sú to najmä také, ktoré zmierňujú obmedzenia a pravidlá hry. Na vyšších obtiažnostiach je We Happy Few až moc náročná, nemusíte sa hanbiť hrať ju na Easy.

Po technickej stránke katastrofa, hra padala pod 30fps, avšak svet We Happy Few je nádherne spracovaný. Vynikajú najmä extrémne detailné interiéry, kde aj útržky papiera na dverách odkazujú, že v každom dome žije nejaký konkrétny obyvateľ. Detaily ako tieto veľmi oceňujem. Výborný je dabing postáv, Arthur, Ollie aj Sally majú skvelý britský prízvuk (ako napokon všetci obyvatelia Wellington Wells) a skvele napísané dialógy. A nie len to, postavy si často hovoria pre seba a pôsobí to dôveryhodne, často zábavne a prirodzene. K Arthurovi som si tak vytvoril isté pusto a sympatiu.

Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští. Vďaka nutnosti behať z jednej strany mesta na druhú kvôli objektívom spôsobí, že sa mesta rýchlo prejete. Procedurálne vygenerované ulice tak pôsobia ako jeden zliaty koridor. Budovy sú postavené do jednej súvislej steny s malými alejami ale nič viac. Keby to neozvláštnili otvorené interiéry a oblasti mimo mesta, stereotyp príde veľmi skoro.

We Happy Few sa podarilo dokončiť a vydať ako ucelenú hru s podareným príbehom. Už to nepôsobí ako demo ale dielo so skvelými postavami a svetom vybudovaným od nuly. Vizuálom vám pripomenie Bioshock, retro-futuristickým svetom zase Fallout a hrateľnosťou sa podobá na Dishonored. Vývojárom sa však nepodarilo udržať originalitu procedurálne generovaným svetom a niektoré questy pôsobia až príliš plocho. Nakoniec zistíte, že celá hra je len o plížení sa a o lootovaní.

We Happy Few nájdete na Steame, na PSN aj Xbox Live. 

Sledujte ma:

Lukáš Kanik

Šéfredaktor webu Centrumher.eu od roku 2010, vášnivý hráč od roku ´99 a zanietený fanúšik Half-Life, Mass Effect a Witcher univerza, ktorý nepohrdne zberateľským predmetom
Sledujte ma:
You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Napíš komentár

Musíš byť prihlásený pre napísanie komentára.

WP Facebook Auto Publish Powered By : XYZScripts.com
How to whitelist website on AdBlocker?

How to whitelist website on AdBlocker?

  1. 1 Click on the AdBlock Plus icon on the top right corner of your browser
  2. 2 Click on "Enabled on this site" from the AdBlock Plus option
  3. 3 Refresh the page and start browsing the site