Aliens: Colonial Marines – Recenzia

13 februára, 2013 Lukáš Kanik

Gearbox sú dobrí vývojári, ale s Aliens: Colonial Marines by sa nemali veľmi ukazovať, nuž nabudúce to bude snáď lepšie. Zrecenzovali sme PS3 verziu.

Musím sa priznať, že k Aliens: Colonial Marines som bol celkom naklonený a dokonca som sa tešil, reklamná kampaň zhruba pol roka pred vydaním vyzerala sľubne. Hlasy však hovoria, že posledné týždne pred dátumom a kopa gameplay videí už tak dobre nevyzerali a nedalo sa čakať viac, než priemerná strieľačka.

Prvé momenty v Colonial Marines boli celkom fajn, prvá tretina, možno polovica hry si udržuje celkom primerané tempo a určitú dávku napätia z toho, ako dopadne prvé stretnutie s Xenomofmi, Alienmi, alebo ako si ich nazvete. Po dohraní hry som si však uvedomil, že momenty bez zbrane, v ktorých som bol obklopený slepými, ale nie hluchými votrelcami boli z tých lepších a celá hra sa tak nejako vlečie, opakuje sa a ničím ma nevie prekvapiť. Stealth pasáž považujem za jednu z lepších v hre, aj keď viac by som si asi neprosil.

  

Príbeh sa odohráva hneď po Cameronovom druhom filme Aliens, na obežnej dráhe planétky LV-426, ale aj na jej povrchu. Vžijete sa do koloniálneho mariňáka Christophera Wintera, ktorý spolu s ostatnými živými členmi zamieri do útrob komplexov aby zachránil svojich kolegov. Situácia sa zapletie v konflikte s vojenskými jednotkami Weyland-Yutani, ktorí budú do vašej paľby dávkovaní na striedačku s votrelcami.

Je treba povedať, že sa hra prísne drží univerza a filmu Aliens a v niektorých situáciách odkazuje dokonca aj na nie príliš obľúbeného Promethea. V hre nájdete klasický ručný radar, starú dobrú pulznú pušku, smartun, brokovnicu, ale aj z filmu známy plameňomet, či robotickú vežu. Vďaka tomu, že prostredie je naozaj známe, hra by mala potešiť všetkých fanúšikov tohto vesmíru a vniesť nové svetlo do niektorých filmových udalostí.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=8fckz8mUmIc[/youtube]

Neznalca ale prostredie až tak neohromí a príbeh už vôbec nie, ten sa vyvíja často dosť nelogicky a klišovite. Pobavila ma scéna, v ktorej musel Winter vyradiť celý komplex a ponoriť ho do tmy, tešil som sa na pasáž s baterkou a strachom v gatiach no nejaký inteligent stihol nahodiť svetlá skôr, než sa načítal loading nasledujúcej misie. Strachu vôbec si užijete len veľmi málo, avšak s prostredím sa autori vyhrali viac, ako tí z Visceral Games pri Dead Space 3. Hovorím hlavne o temnote a hrách so svetlom, ktoré vyzerá aj na konzolách fantasticky a dotvára atmosféru.

Scripty, ktorými je celá hra previazaná, sú na rozdiel od Call of Duty série zvládnuté len na polovicu, niekedy vás dokáže zabiť práve nepodarený script. Čo ale zamrzí a zároveň nemilo prekvapí je fakt, že scriptované je aj AI protivníkov! Pri prvom odohraní to pravdepodobne nespoznáte, ale ak budete opakovať určitú pasáž niekoľko krát, budete presne vedieť, kde votrelci skáču, odkiaľ vybehnú a kde sa pripravujú na útok. Je to jednoduché, stačí si všimnúť jeden bod, z ktorého sa Xenomorf chystá útočiť a zistíte, že na rovnakom mieste sa postupne vystriedajú všetky AI na mape.

  

AI NPC je nie len scriptované, ale aj retardované. Vaši spolubojovníci obiehajú okolo nepriateľov, len aby sa dostali k ďalším dverám, ktoré musíte otvoriť aj tak vy. To, že za sebou nechali enemákov ich netrápi a vy sa často stanete obeťou presily a retardovaného správania. To nehovorím o rozpadajúcej sa lodi, ktorú zachvátili plamene a pri pokuse o čo najrýchlejší útek vás v kľude počkajú, aby ste otvorili dvere. Stláčanie tlačidiel alebo prerezanie dverí sú jediné interakcie s prostredím v celej hre.

Prúser je aj to, že pre nepriateľov neplatia fyzikálne zákony a ich náboje preletia aj cez 50 centimetrovú oceľ, debnu, alebo kontainer. Pre vás sú to nepriestrelné materiály, vaše guľky si môžete strčiť, ale guľky nepriateľov sa vám zavŕtajú do hlavy bez toho, aby ste tušili odkiaľ. Magic. O bugoch, ako spawn nepriateľov pred nosom, ignorácia vašej prítomnosti, prechádzanie cez dvere, alebo jeden z najhorších finálnych Bossfightov vo videohrách už nebudem hovoriť a moje rozčarovanie z nedokončenej hry nezachránil ani sexi zadok mariňáčky Belly.

V šesť-sedem hodinovej kampani prakticky likvidujete nastrčených xenomorfov a vojakov, ktorí zaplnili koridory aj otvorené priestory komplexu. Dokonca pri tom nemusíte vôbec zapojiť mozog, čo je fajn na odreagovanie, ale aj na frustráciu z neustálej streľby. Zhruba štvrťku kampane som si zopakoval v kooperácii pre štyroch hráčov, ktorá potom beží rýchlejším tempom ako v hre o samote.

  

Vôbec by som sa nečudoval, keby ju niekto v kooperácii dohral za dve, tri hodiny, levely totiž môžete doslova prebehnúť bez jediného výstrelu a spúšťať ďalšie trigery pre pokračovanie. Hra vás však za zabíjanie a plnenie rôznych objektívov odmeňuje rankom a bodmi skúseností, za ktoré je možné si vylepšiť zbrane. Rank a odomknuté položky v singleplayeri sa ale neprenáša do mulťáku, v čom mi tak nejak chýba zmysel. Za určitý počet zabití, či iných úloh si môžete k skúsenostiam o čosi prilepšiť.

Multiplayer je oproti konkurencii celkom svieži, ponúka štyri módy – Team Deathmatch, Extermination, Escape and Survival. Posledné dva akoby vytrhnuté z Left 4 Dead vás nútia jednoducho bežať do cieľa, alebo prežiť čo najdlhšie. Namiesto zombíkov útočia tri druhy alienov, za ktorých si zahráte. „Nakupovať“ vybavenie je možné aj v multiplayeri a to aj pre mariňákov, aj pre votrelcov. Ide hlavne o nové útoky, zbrane a vybavenie.

Určite nepochválim ovládanie votrelcov v multiplayeri, ktoré je vzhľadom na tesné prostredia neprehľadné a navyše je táto frakcia značne znevýhodnená oproti mariňákom. Zatiaľ čo ten dokáže aliena zabiť na dve rany s brokovnicou, ani celá skupinka xenomorphov nedokáže zabiť jedného vojaka a v prípade, že sa to podarí, parťáci ho znova oživia. Ako aj v singleplayeri, aj tu funguje systém nábojov, lekárničiek a brnení, ktoré sú rozosiate po celej mape. Tie sú len dve.

PS3 verzia nemá s behom hry žiadny problém a na pomery starej konzoly vyzerá celkom dobre. Občasné doskakovanie textúr, načítavanie ďalšej miestnosti alebo neexistujúce animácie tvárí len potvrdzujú to, že je čas na novú generáciu, čo malo určite vplyv na kvalitu PC verzie, z ktorej vám report podá Michal vo videorecenzii. Poteší však hudba, ktorá sa drží staručkého filmu a nechýbajú ani filmové ikonické zvuky zbraní.

Škoda, že hra vyšla tak neskoro (pôvodné Colonial Marines malo vyjsť v roku 2001) a čerpá z nápadov, ktoré sú prakticky vyčerpané hrami, ktoré tu boli skôr. Prvky, ktoré v Colonial Marines sú, sme už niekde videli a dohrať ju v singleplayeri je skôr násilným činom. Nejaký ten bodík pridá kooperácia a multiplayer, v ktorej sa vyblázni skôr partia hráčov.

Hru Aliens: Colonial Marines si môžete kúpiť s okamžitým dodaním v shope XGame.sk

Recenzovaná verzia: PS3

[review pros=“hra verná Aliens univerzu do detailov, kooperácia, úpravy zbraní, hra so svetlom“ cons=“silná repetitívnosť, nudná akcia, bez nápadov, grafické nepodarky, scriptovaná AI, správanie NPC, nevyvážený multiplayer“ score=“49″ verdict=“Hra zo sveta Aliens celou dušou so všetkými detailami, bohužiaľ adaptácia je vývojármi nezvládnutá, odfláknutá a nedotiahnutá do konca. Navyše násilne vyplnená suchým kosením nepriateľov bez štipky strachu.“]

 

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.

Súvisiace články