Amnesia: A Machine For Pigs – Recenzia

9 septembra, 2013 Lukáš Kanik

Náš svet je stroj. Stroj na prasatá. Hodí sa len na porážanie prasiat.

Amnesia: The Dark Descent rozpútala niečo neuveriteľné – vlnu strašidelných let´s playov na Youtube a popularitu videí, v ktorých sa ľudia so samo-deštrukčnými sklonmi radi natáčajú pri nakladaní do gatí. A Machine For Pigs stavia práve na tejto popularite, ale zbavuje sa všetkých nepríjemností, ktoré sužovali prvú Amnesiu. Z dvojky sa tak stáva ešte lepší zážitkový horor z každého uhla pohľadu.

Amnesia: A Machine For Pigs (ďalej už len AMFP) sa odohráva v rovnakom univerze ako jednotka, o šesťdesiat rokov neskôr vo Viktoriánskom Londýne. Tento krát svet poháňa para a elektrina, steampunkové zariadenia sú na každom rohu. Píše sa rok 1899 a zobúdzame sa v koži Oswalda Mandusa, ktorého sužovala horúčka tropickej choroby a ostáva s výpadkom pamäti rovnako, ako Daniel v prvej Amnesii. O tom predsa hra je, o hľadaní súvislostí a skladaní puzzle príbehu, ktorý je tento krát o niečo priamočiarejší.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=4CagMNLxa9M[/youtube]

Mandus musí zachrániť svoje deti, o ktorých vie, že sú v nebezpečenstve. Sú pre neho všetkým a spraví pre ne čokoľvek, podstúpi cestu peklom, a vy spolu s ním. Príbeh je síce mysteriózny, ale nie natoľko, aby ste ho nepochopili po záverečnej animácii. Udalosťami v hre vás bude sprevádzať akýsi tajomný hlas v telefóne, ktorý vám pri prvom zazvonení v desivých priestoroch Mandusovho domu privedie infarkt. Počas hry vám niekoľko krát zavolá a nasmeruje vás, takže zhruba viete, kam smerujete, čo musíte urobiť a prečo to robíte.

Naopak, svetom AMFP vás budú sprevádzať listy rozosiate po úrovniach, či gramofóny, v ktorých zaznie hlasov hneď niekoľko, a síce nebudete tak celkom chápať, o koho ide, na konci hry vám vysvitne. Hra si tak správne drží hladinu tajomna, aj rozlúštenia všetkých hádaniek.

  

Úzke a klaustrofobické priestory hradu Brennenburg z Dark Descent teraz vystriedajú relatívne otvorené priestory niekoľkých budov Londýna a dostanete sa aj do exteriérov, do ulíc mesta zamoreného temnotou a strachom. Totiž v AMFP budete mať rovnako v gatiach z úzkych uzavretých priestorov, aj z otvorených veľkých miestností, či ulíc. Práve tam totiž pociťujete stavy úzkosti z toho, že je okolo vás 360 stupňov prázdnota a nemáte sa kam schovať. Perfektným príkladom je kostol, do ktorého sa budete báť vkročiť, pretože čakáte, že to bude husté.

Prvé stretnutie s nepriateľom určite nebude nič príjemné a akékoľvek podozrivé zvuky vami poriadne otrasú. Všetky úrovne totiž majú úplne geniálne ozvučenie a bez slúchadiel, zavretý v tmavej miestnosti to nemá cenu ani hrať. Rozbili by ste tak všetko, na čom autori stavali – hustú atmosféru.

Každá miestnosť, chodba, dvere, hala, strojovňa, či ulice sú ozvučené jemnými detailmi, z ktorých behá mráz po chrbte. V budovách budete počuť kroky v podkroví tak živé, že pocit paranoje je prakticky permanentný. O to viac, ak viete, že niet cesty späť a do miestnosti, v ktorej ste videli mihnúť sa postavu, či buchnúť dverami, musíte vstúpiť práve teraz. Je to proste des, hráči majú tendenciu postupovať veľmi pomaly, dokonca prikrčení a nalepení na obrazovke.

  

Rovnako desivé sú kulisy. Ľudia na obrazoch majú prasačie hlavy, na zemi sú vnútornosti, v sklade visia rozporciované kusy prasiat, v mŕtvej žabe sú pichnuté elektrické vodiče, ktoré ešte stále ovládajú jej nervy. Najväčší hnus však budete čítať v listoch, ktoré budete nachádzať len tak pohodené, či v šuplíkoch. Dočítate sa v nich, ako svet vnímajú jeho obyvatelia, aké zverstvá ľudia páchajú a čo vlastne znamená ten stroj na prasatá. Rozhodne to nie je čítanie na dobrú noc pre deti.

Faktor strachu sa drží na vysokých hladinách takmer neustále, trošku ma však zarazilo, ako hra pracuje s nepriateľmi. Tento krát to sú Prasoľudia, vypasené bravy na dvoch nohách, pokrútené do podivných a retardovaných tvarov. Hra vám však dáva možnosť sa na ne pozrieť celkom z blízka a tým dáva možnosť sa zbaviť strachu, ktorý z nich ide pri prvých stretnutiach. Pamätám si na úroveň, kedy som sa prvý krát dostal do blízkosti Prasoľuda, ktorého som však nikdy poriadne nevidel, zhasol som svetlo, schoval sa do rohu, otočil kameru do steny a s tepom 190 úderov za minútu sa modlil, aby ku mne neprišiel. V slúchadlách som počul, ako sa blíži, no nakoniec ma obišiel.

V neskorších fázach hry, kedy som si Prasoľuda už dobre obzrel a vedel, akú hrozbu predstavuje, som bol menej posratý a väčšinou som len utekal do bezpečia. Pre udržanie napätia hráča by som prijal, ak by títo nepriatelia ostali v určitom Tabu a hráč si vo svojej hlave budoval strach z niečoho, čo si sám vymyslel. Keďže AMFP má niekoľko druhov týchto chodiacich prasiat, zavaria vám aj v neskorých momentoch hry, kedy sa napríklad dostanete do veľkej miestnosti v totálnej tme. Ešte jedno balenie Pampers poprosím.

  

Hra však skvele pracuje s mechanikami, ktoré síce orezala, ale správnymspôsobom. Už netreba hľadať olej do lampy, tento krát máte lampu elektrickú a zabliká vám len v prípade blízkosti nepriateľa. Znova nemáte žiadnu zbraň a nikoho nezabijete, dokonca úplne zmizol aj inventár, čo považujem za plus. Tento krát použijete vždy len aktuálny predmet, ktorý si na dané miesto proste donesiete.

Všetko ovládate myškou, rovnako ako v jednotke a tak si napríklad môžete pomaličky otvoriť dvere, otáčať kolesami, či spúšťať páky a predmety si môžete po zdvihnutí ľubovoľne otáčať. Puzzle zvládne každý, kto má aspoň nejaké to logické myslenie, pomôžu vám v tom šikovné automatické poznámky Mandusa, vďaka ktorým vám nepriamo napovie, ako ďalej. Navyše sú úlohy navrhnuté celkom logicky a dávajú zmysel, neopakujú sa a nevyzerajú, že by chceli naplniť len hernú dobu.

Úlohy sú jednoduché, rovnako ako navigácia po svete. Nestane sa, že hráči zablúdia (až na jednu pasáž na začiatku hry) a dizajn levelov je nastavený na jednotku. Postupovať tak budete bez zbytočného backtrackingu a obáv, že ste niečo zabudli. Dohrať ju môžete zhruba za sedem-osem hodín, čo je vzhľadom na cenu a zážitok slušné vyváženie. Navyše hra u nás vychádza s kvalitnou češtinou a Amnesiu si tak môžu užiť úplne všetci. Potešil ma aj prístup autorov k záverečným titulkám, každý človek v tíme tam má napísané, na čom v hre pracoval a tak viete, kto nahral desivé zvuky, kto zložil hudbu, nakreslil textúry, alebo navrhol prasačie rypáky.

  

Spomeniem aj hudbu…áno, v tejto hre hrá hudba, a nehovorím len o dunení na pozadí. Hudbu do hry zložila Jessica Curry a dávkuje ju v tých správnych momentoch. Budete si pri nej pripadať civilizovane aspoň na moment. Zmenu podstúpila aj grafika, hra síce beží na rovnakom engine ale oproti jednotke to je míľový skok. Tma je ešte temnejšia, opar nad ulicami Londýna strašidelnejší a textúry detailnejšie. Nasvetenie scén je priam geniálne a stále si zachováva dušu, ktorú mala prvá Amnesia. Možno vám budú vadiť dlhé loadingy s desivou hudbou a môžete naraziť aj na nejaký ten bug, kvôli ktorému treba načítať posledný save.

Ak si chcete Amnesiu: A Machine For Pigs naozaj vychutnať, hrajte večer, zhasnite, zavrite dvere, nasaďte si slúchadlá a ponoríte sa tak do neskutočnej psychologickej atmosféry, ktorú steampunkový Londýn ponúka. Bude to obrovská výzva, šok a zážitok. Hra stavila menej na scriptované ľakačky spoza rohu, naopak sa budete báť vďaka svojej vlastnej paranoji, permanentného pocitu strachu, desivých zvukov, prítomnosti nepriateľov a doslova hnusného sveta, ktorý hlavnú postavu obklopuje. Každý bez srdcových problémov by mal novú Amnesiu rozhodne vyskúšať na vlastnej koži.

Hra vychádza na Steame s Českými titulkami

Recenzovaná verzia: PC

[review pros=”geniálne ozvučenie, detailnosť sveta, rôznorodé úrovne, šikovné puzzle, príbeh, správne zmeny oproti jednotke, cena” cons=”s nepriateľmi vás hra zoznámi až príliš, drobné technické problémy” score=90 verdict=”Amnesia: A Machine For Pigs je ukážkovým príkladom, ako sa môže psychologický teror s úžasne desivou atmosférou postarať o zážitok, ktorý nemusí byť určený len vyvoleným. Kto má rad výzvy, smelo do toho.”]

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.

Lukáš Kanik
Sledujte ma: