Call Of Duty: Black Ops Cold War - Recenzia
Návrat ku koreňom série, návrat do histórie.
Návrat ku koreňom série, návrat do histórie.
Po minuloročnom skvelom reboote série Modern Warfare by sa dalo povedať, že tento rok sa rebootuje Black Ops. Znie to až neuveriteľne, ale za posledných desať rokov vyšlo päť Black Ops hier, zahral som si všetky. Len pred pár dňami vyšlo Call of Duty: Black Ops Cold War a mám z neho rovnako dobré pocity, ako z posledného Modern Warfare.
Black Ops Cold War sa vracia ku koreňom série a ponúka pohľad na reálne historické udalosti v osemdesiatych rokoch, počas studenej vojny. Američania a Rusi v tomto období bojovali najmä kontrarozviedkou, špionážou a informáciami. Z prvého Black Ops sa vracia množstvo známych a obľúbených postáv, ako Hudson, Mason a Woods. Vlastne, Cold War je priame pokračovanie prvého COD: Black Ops z roku 2010.
Prezident Reagan schváli akciu Perseus, agenti CIA sa vydajú hľadať teroristu, ktorého cieľom je ovládnuť Európske jadrové hlavice a naraz ich odpáliť. Príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami, Perseus bol vraj sovietsky špión, ktorý komunistom vynášal informácie o americkom jadrovom programe. Jeho identita sa v realite dodnes nepotvrdila. Hra vám tak ponúkne celkom autentický obraz toho, aké trenie počas studenej vojny medzi veľmocami existovalo. Či už v Berlíne, vo Vietname, v Turecku, alebo vo veliteľstve KGB.
Asi po prvý krát v sérii COD - v kampani budete musieť rozmýšľať
Kampaň tento krát vznikala pod vedením štúdia Raven Software, ale celkovo na hre spolupracovalo rekordné množstvo štúdií – až päť. V príbehu nájdeme množstvo noviniek, napríklad vedľajšie misie, možnosť rozhodovať, niekoľko rôznych koncov a snáď po prvý krát v histórii COD – počas kampane budete musieť rozmýšľať.
Vývojári totiž šikovne zakomponovali pasáže pre zapojenie vašich mozgových závitov. Doslova sa zahráte na špiónov a agentov. Podstatná časť hry prebieha nie na bojisku, ale v skrýši vašich spoločníkov. Vy si zahráte za nového agenta, ktorému môžete dať meno, príbehové pozadie, farbu pleti, aj pohlavie, zároveň vás budú oslovovať ako „Bell.“ Na nástenke s evidenciou budete na základe získanej evidencie musieť vyhodnotiť svoje ciele alebo prelomiť bezpečnosť diskety.
Prehľadávanie okolia v misiách tak konečne dáva zmysel a nájdená evidencia vám výrazne pomôže v rozlúštení hádaniek. Evidenciu a stopy som si poctivo zapisoval na papier, aby moje konečné rozhodnutie bolo správne. Takisto máte možnosť v skrýši vyspovedať ostatné postavy a dozvedieť sa čo-to z pozadia ostatných agentov. Navyše, tieto nepovinné dialógy sú extrémne kvalitné, až to vyzerá, že boli kompletne nahrané mo-capom. Oproti otrasným dialógom v hrách Ubisoftu, to je sto a jedno. Okrem vašich dialógov agenti interagujú aj medzi sebou, rozprávajú sa a už len pri ich sledovaní máte pocit, že sledujete cutscénu najvyššej kvality s parádou mimikou tvárí.
Mám dokonca pocit, že sa vývojári silno inšpirovali vo Wolfenstein II, jednej z najlepších singleplayeroviek generácie. Aj tam ste medzi misiami mali možnosť behať po základni, rozprávať sa s NPC postavami a zahrať si minihry. Misie v Black Ops Cold War si môžete kedykoľvek zahrať znova, zmeniť svoje rozhodnutia a získať chýbajúcu evidenciu. V skrýši nájdete aj staručký počítač s textovými adventúrami z osemdesiatych rokov.
Vývojári dávajú hráčom voľnosť aj v niektorých misiách a tie už nie sú tak lineárne, ako v minulosti. Napríklad vo veliteľstve KGB máte možnosť splniť niekoľko vedľajších objektívov a cieľ dosiahnuť mnohými spôsobmi. Pri prvom prechádzaní touto misiou som hru trochu ošuškal, pri druhom hraní som zistil, že v budove je aj ďalšie poschodie a tak som misiu splnil úplne inak. A ako už v Black Ops býva zvykom, aj v tejto kampani je priestor na paranoju a manipuláciu a tak niekedy neviete, čomu máte veriť. Spozoroval som to na sebe, lebo v závere som neveril už ani sám sebe.
Kampaň je znovu dôkazom, že vývojári COD dokážu zmajstrovať výborný singleplayerový zážitok, s fotorealistickými cutscénami, akčnými pasážami a s extrémne verným prostredím. Dych stráca až v samotnom závere, finálna misia hry je až príliš priamočiara a vôbec sa nedostavil pocit satisfakcie. Tu platí, že cesta k cieľu je niekedy lepšia, ako cieľ. Kampaň je navyše extrémne krátka, viete ju prejsť za päť až šesť hodín, na druhej strane, oplatí sa ju zahrať znova a skúsiť iné rozhodnutia.
Kampaň krátka, multiplayer znovu veľmi návykový
Multiplayer je silnou súčasťou Call of Duty a rovnako aj dôvodom na kúpu. Ak hrávate multiplayer každý rok ako ja, tých zmien na spozorovanie je pomenej. Napríklad zbrane kopú ešte viac a mnou kritizovaný time-to-kill sa o trochu natiahol. Hra dáva menší priestor na rýchle zaľahnutie na zem a všimol som si, že hráči sa tak často nešmýkajú po podlahe. Preto mi multiplayer prišiel mierne pomalší, taktickejší a využitie si našli ako oslepovacie, tak aj výbušné granáty a míny.
Ak naopak COD multiplayer nehrávate a vstúpite do neho ako nováčikovia, je oveľa príťažlivejší. Hra je extrémne návyková, mapy sú skvele vybalansované a takmer neponúkajú priestor na kempenie. Atačmenty na zbrane si odomykáte nie len na základe levelu postavy, ale skúsenosťami z používania konkrétnej zbrane. Systém prevzatý v Battlefieldu nepoteší tých, ktorí si na novú sniperku chcú dať optiku už odomknutú na inej sniperke. Zbrane sa levelujú dosť pomaly a potrvá desiatky hodín, vylevelovať si ich niekoľko.
V Black Ops Cold War som nenašiel možnosť kustomizovať operátorov a je ich k dispozícii len pár. Naopak, zbrane si môžete upravovať až piatimi prvkami naraz. Divoká karta pre operátora odomkne nejakú špeciálnu schopnosť, napríklad možnosť držania dvoch granátov namiesto jedného. Ponuka zbraní a doplnkov je znovu bohatá, nechýbajú ani killstreaks.
Nových herných režimov je hneď niekoľko. Jedným z nich je Fireteam: Dirty Bomb. Až 40 hráčov v squadoch po štyroch sa proti sebe postaví na masívnej mape, aby vyzbierali Uránium a vložili ho do bômb na mape. Bomby potom môžu byť odpálené a zanechajú po sebe obrovský rádioaktívny dym. Vyhráva tím, ktorý nazbiera najviac bodov zabíjaním, zbieraním Uránia, či odpálením bômb. Na moje prekvapenie sa veľmi dobre hral aj s náhodnými hráčmi, režim podnecuje k spolupráci, nechýbajú ani vozidlá.
Herný režim Combined Arms: Assault postaví proti sebe dva tými po dvanásť hráčov. Aj tento režim sa odohráva na veľkej mape a nájdeme na nej tanky, vodné a snehové skútre aj člny. Hráči majú za úlohu obsadiť zónu a následne sa presunúť do ďalšej zóny, bližšie k územiu nepriateľského tímu.
VIP Escort je nový menší režim zameraný na taktiku. Jeden tím má za úlohu dostať VIP hráča do jednej z dvoch zón extraktu. Naproti je druhý tým, ktorý sa snaží extraktu zabrániť, v každom tíme je šesť hráčov a každý má len jeden život. Hra je zameraná najmä na poctivé sledovanie cieľov ako aj zaistenie bezpečnosti okolia extraktu pred tým, než k extraktu príde VIP hráč.
Drobných zmien sa dočkali aj klasické herné režimy. Napríklad v režime Domination sa zmenili oblasti obsadenia „vlajok,“ už nie je nutné stáť v malom kruhu okolo vlajky. Zóny na obsadenie sú teraz oveľa väčšie a ponúkajú množstvo príležitostí na krytie. Noviniek a zmien v multiplayeri je celkovo dostatok na oživenie značky.
Zombies mód znovu prináša novú príbehovú linku
Tento rok nechýba ani príbehová kampaň so zombíkmi, ako už býva tradíciou v COD hrách od Treyarchu. Kampaň má názov Into the Aether a ideálne je ju hrať v kooperácii s ďalšími troma hráčmi. Herný režim Die Maschine vás postaví buď pred nekonečné množstvo vĺn zombíkov, alebo v skrátenom režime len pred 20. Novinkou je, že po desiatom prežitom kole máte možnosť každé piate kolo sa extrahovať z mapy. Ďalšie dva herné režimy sú len doplnkové a odohrávajú sa na klasických multiplayerových mapách. Síce sú zombie režimy zábavné, po rokoch mám pocit, že som už videl všetko.
Ešte chcem spomenúť aj grafickú stránku hry. Black Ops Cold War je totiž jednou z najkrajších hier tohto roka a aj na slabších PC si ju užijete bez problémov. Vývojári postavili vizuál na štandarde zavedenom minulý rok a doručili fantastický audiovizuálny zážitok. Extrémne detailné textúry dopĺňajú atmosférické efekty, dynamické tiene, realistické nasvietenie scén, kvalitné povrchy a celkovo hra pôsobí skvele. Call of Duty už dávno nie je hra, čo vyzerá horšie ako konkurencia, COD je hrou, čo udáva štandard.
PC hráči sa môžu tešiť na obrovské množstvo kadejakých nastavení aj s vizuálnymi pomôckami. Hra podporuje najnovšie grafické štandardy, Nvidia Reflex na zníženie odozvy aj rozsiahle raytracing efekty tieňovania. Tie ale majú na výkon až príliš veľký dopad, treba s tým rátať. Prekvapený som bol aj z rýchlosťou načítania a počul som, že ani na konzolách netreba čakať viac ako pár sekúnd. Inak aj multiplayerové mapy vyzerajú po grafickej stránke výborne, napríklad ulice Moskvy, či neónmi osvetlené Miami. Videl som negatívne názory na grafiku a absolútne som nepochopil, čo tým ľuďom vadí keď tá hra vyzerá oveľa lepšie, ako zvyšok FPS titulov na trhu.
Call of Duty: Black Ops Cold War ma teda najviac prekvapil v kampani. Klamal by som, keby som tvrdil že ma nebavila. Ponúkla skutočný zážitok zo špiónskej akcie a výlet na zaujímavé miesta s poctivou dávkou akcie aj stealthu. Kampaň je plná inovácií a jej zásadným negatívom je len dĺžka, alebo neuspokojivý záver. Multiplayer je stále najsilnejšou stránkou COD, ale Zombies ma tak nejak obchádza a už v ňom nevidím pridanú hodnotu. Black Ops Cold War vyzerá aj po vizuálnej stránke fantasticky a rozhodne ju môžem len odporučiť.
Call of Duty: Black Ops Cold War vyšlo na PC, konzoly Xbox a PlayStation.
Call of Duty: Black Ops Cold War
Príbeh - 8/10
Gameplay - 9/10
Grafika - 10/10
Multiplayer - 9/10
9/10
Verdikt
Tak ako sa minulý rok podaril reštart Modern Warfare, rovnako výborný je aj Black Ops Cold War. Skvelý audiovizuálny zážitok v kratučkej kampani dopĺňa vždy zábavný multiplayer.
Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.
Zobraziť komentáre (0)
Komentáre
Na pridávanie komentárov musíš byť prihlásený
Prihlásiť sa