Children of Silentown - Recenzia

Píše sa rok 2023 a po point and click adventúrach siahne už len málokto. Aj to je jedna z príčin prečo ste o existencii Children of Silentown s najväčšou pravdepodobnosťou doposiaľ netušili. Vykročiť z komfortnej zóny obľúbených žánrov býva pre hráčov risk, ktorý sa vypláca. Aj s dávkou nedokonalostí príznačných pre malé štúdia, môže hrať príjemne prekvapiť.

„...Pretože viac než staroba či akékoľvek ochorenie, STRACH sa lieči najhoršie.“ Táto veta z prológu rezonuje naprieč celým Children of Silentown. Taliansky vývojár Piero Dotti si vybral práve STRACH ako hlavný pilier, okolo ktorého vystaval rozprávkový príbeh svojej prvotiny. So štipkou jednoduchého moralizovania, bez zbytočne hĺbavých rozborov ostáva hra v rovine ľahko dostupnej aj mladším hráčom a deťom. To vám beztak napovie aj jednoduchý, detsky kreslený vizuál.

Jednoduchý príbeh s pekným ponaučením 

Hlavná hrdinka, Lucy, je typické zvedavé dieťa, ktoré na seba chtiac-nechtiac nevinným výtržníctvom strháva pozornosť dospelákov. Obavy rodičov zo Silentownu o mladú generáciu však majú pádny dôvod. Lucine rodné mestečko obklopené nepriechodným lesom sužujú záhadné zmiznutia. Monštrá z lesa si prídu pre každého, kto sa odmietne podvoliť pravidlám mesta.

Príbeh vám hra podáva prostredníctvom textových dialógov. Nemusíte sa ale obávať zdĺhavých litánií. Postavy hovoria jednoducho a stručne. Príbeh si s prehľadom zvládne udržať pozornosť hráča celých 4-5 hodín. Zároveň ale tvorcovia popri jednoduchej štylizácii zvládli vytvoriť zábavnú a komplexnú hrateľnosť.

V Silentowne musíte dôkladne prehľadať každý kút

Vo všeobecnosti sa toho ku gameplayu point and click adventúr veľa narozprávať nedá. Alfou aj omegou hrateľnosti je prehľadávanie lokalít. Vo väčšine prípadov Lucy iba okomentuje predmety s ikonou lupy. Výnimočne narazíte na veci s, ktorými sa dá manipulovať, prípadne odložiť do inventára na neskoršie použitie a kombinovanie.

Práve logické úlohy povznášajú celú hru na vyššiu úroveň. Lucy sa naprieč hrou naučí až tri druhy piesní slúžiacich na komunikáciu s obyvateľmi mesta, zvieratami, aj neživým prostredím. Nie každý však ochotne odhalí svoje tajomstvá. Preto sa k niektorým pocitom, spomienkam či skrytým cestám musíte prelúskať prostredníctvom logických úloh.

Či už hľadáte cestu v bludisku, prišívate gombíky alebo otvárate oči za pomoci svetla, rozum dostane zabrať tak akurát. Náročnosť hry je výborne vyvážená. Pokiaľ začnete tápať, znamená to jediné – niečo ste museli prehliadnuť. S dôkladným prečesaním lokalít a poctivo prečítanými konverzáciami sa nemáte kde „zaseknúť“.

Ideálna hra na dlhé zimné večery

Najmä vďaka tomu by som atmosféru hry označila za pohodovú. Aj keď pokusy o navodenie temnoty, ba až strašidelnosti sú tu zjavné. Cutscény s nepodarenými jumpscarmi sa u mňa však nestretli s veľkým pochopením. Hra je doma skôr v žánri „večerná oddychovka“

Popri spomínaných logických minihrách sa v Children of Silentown stretnete aj s enviromentálnymi puzzle. Tie zvládli vývojári na výbornú, čo sa však týka rozmanitosti prostredia je zjavné, že na nás poriadne šetrili. 4/5 hry sa Lucy pohybuje len vo svojom dome a mestečku. Na nové lokality by ste čakali iba márne, radikálnejšia zmena stáleho prostredia je hre tiež úplne cudzia.

Vzhľadom k stiesneným rozmerom mesta a jednoduchosti hry sa už po pár hodinách dostaví „ponorková nemoc“. Záverečná kapitola s novou lokalitou síce pôsobí odmeňujúco, celková gradácia hry sa ale dala zvládnuť omnoho lepšie. Povedzme si pravdu, celý plot twist s monštrami prekuknete už v prvej polovici hry. V otázke hĺbavého , prepracovaného príbehu netreba brať Children of Silentown príliš vážne. Ako sympatický komentár autora k strachu a podvoľovaniu sa autoritám funguje hra na výbornú!