COD: Black Ops – Recenzia

18 novembra, 2010 Lukáš Kanik

Na stole máme nové Call Of Duty, zase. Už každoročne k nám zavíta nový diel ospevovanej aj kritizovanej série zároveň, pre niekoho správa potešujúca, pre iného sklamanie.

Novinka od Treyarchu, štúdia, ktoré splodilo World At War sa znova hrnie za peniazmi, úspechu a sláve. Určite neodmietnete menšie štatistiky. Hra prekonala Modern Warfare 2 a získala tak titul „Najväčší launch v zábavnom priemysle v histórii“, takže kupujúci Guinessovej knihy rekordov ju tam určite uvidia. V prvý deň uvedenia hra predala 5,6 milióna kópií, naproti tomu Modern Warfare asi 4,7 miliónov. Na druhý deň sa predalo ďalších 1,4 milióna. Na Xbox sa predalo 56%, na PS3 sa predalo 41 % a na PC sa predali dve percentá. Zvyšok si zobralo Wii a DS. Za prvých 5 dní zarobila hra 650 miliónov dolárov, najväčší herní predajcovia Amazon a GameStop hlásia najväčšie predaje v histórii.

Hra je anticipovaná aj na rôzne ocenenia, či už hra roka, strieľačka roka, alebo v mnohých ďalších kategóriách. Prečo je hra taká populárna? Prečo vydavateľovi žerú hráči túto hru aj s navijakom? Existujú dve strany, zástancovia série, ktorí sú ochotní kúpiť si každý diel a hráči, ktorí si potrpia na kvalite a nepotrebujú si kupovať použitý, ale vyleštený produkt. V Prípade Call Of Duty sa v posledných rokoch dá hovoriť len a len o recyklácii, nie že by niektoré recyklované veci neboli pekné a užitočné, ale v tomto prípade nejde o príliš viditeľné zmeny.

  

Prvou je ale príbeh, ten sa točí štandardne okolo niekoľkých vojakov, za ktorých máme možnosť hrať, no hlavná linka spočíva vo vypočúvaní Alexa Masona – vojaka, ktorý pozná význam tajomných čísel, na ktorých závisí budúcnosť ľudstva. Bohužiaľ o tom poriadne nevie, a priviazaný o elektrické kreslo už v menu hry zistíte, že práve preto ste vypočúvaný. To, čo Mason za posledné obdobie zažil a na čo bude spomínať si priamo zahráte, a postupne budete odhaľovať, čo za svinstvo je plyn Nova 6 a v samotnom zakončení hry budete prekvapení, možno zmätení. Až vtedy vám všetko dá svoju súvislosť, a aj preto budete hru chcieť dohrať dokonca. Možno aj dvakrát.

Príbeh je ale pútavý hlavne pre rýchly a akčný spád hry, filmové sekvencie, skriptované situácie, nečakané udalosti a bohvie čo ešte. To všetko z pohľadu prvej osoby priamo v misiách, ktorých náplň je veľmi zaujímavá a strhujúca. Dynamický striedané misií, akcia, stealth, úteky, bojový front, no všetko, čo sme v COD videli máme na jednej kope. Dostanete sa do rôznych situácií, ktoré budú vyžadovať náležité opatrenia, to všetko len prostredníctvom neinteraktívnych častí, kedy len sledujete, čo sa okolo vás deje. Obdobie studenej vojny, Vietnamu alebo druhej svetovej vás zavedie na rozmanité lokality džunglí, zasnežených hôr alebo miest, čiže znova môžete očakávať príchute všetkých možných druhov.

Film s troškou interaktivity nikomu neuškodí, povedali by Hollywoodski režiséri. Škoda, že rovnakou filozofiou sa riadia aj ľudia od Treyarchu, a voľnosť v Black Ops teda môžete absolútne vylúčiť. Nebyť striktne podanej cesty a nahádzaných milión scriptov, mohli by ste si hru užiť po svojom, no aj najmenšie odklonenie sa od určenej trasy vás bude stáť život, alebo sa hra proste ďalej nepohne. Za príklad alebo naopak, výnimku by sa dal pokladať útek pred padajúcou lavínou, na jednej strane ak vyštartujete za svojim oddielom o pol sekundy neskôr, ste mŕtvy, na strane druhej, aj ja by som bežal ako o život. Keď si tak dali záležať na tomto, mohli si dať záležať aj na detailoch. Pokým v jednom ohni stojím a umieram, v druhom ohni, ktorý vyzerá na prvý pohľad rovnako si pokojne stojím bez ujmy na zdraví.

 

Lineárnejší postup v hrách v súčasnosti snáď neexistuje, a z tohto hľadiska považujem Testris ako hru, v ktorej rozhodujem len a len ja, a je len na mne, ako hru ukončím. V Black Ops sa vzdiaľte od vymedzenej trasy, a už schytáte guľku, ktorá letí ani neviem odkiaľ. Nelogickosť tejto trasy a vlastne celej hry je brutálna. Ako príklad si zoberiem prvú misiu, v ktorej sa na mňa vyrútilo auto. Prvý krát ma zrazilo, tak som si povedal, že mu to natriem. Pokým som ale granátometom rozmetal aj 2 autá jednou ranou, do tohto som mohol strieľať, čo mi hlaveň stačila, no pokým okolo vás nepreletí a nezastaví na určenom mieste, je nezničiteľné.

Cesty v ďalších misiách tiež neovplyvníte, ale dalo sa to očakávať aspoň pri jazde na vozidlách. Drzosť Treyarchu proste nemá medze. Hneď v úvode si sadnete do auta s tým, že budete musieť jazdiť, všetko čo k jazde potrebujete je jeden palec na jednom tlačidle a na ostatné končatiny si pokojne navešajte pukance. Ešte drzejší je let na špionážnom lietadle, síce hra chce od vás, aby ste vzlietli stlačením tlačidla, no ak ho nestlačíte, nikomu to vadiť nebude, veď on si vzlietne sám. Vy ste tu na to, aby ste sa pozerali. Tieto podrazy sa troška vyvážili jazdou na člne osadenom guľometmi, zbesilou jazdou na motorke alebo pohybom vrtuľníka v dvoch osiach. Ani tu nepotrebujete extra zručnosti, zjednodušenejšie to už ani nemohlo byť.

V prestrelkách mierne hra pritvrdí, oproti ľahučkým Modern Warfare a World at War si tu už nezahrdinujete, a vybehnutie medzi protivníkov vás bude stáť asi viac, ako by ste čakali. Ich inteligencia ale nespočíva v ničom inom, než jednoduchým spawnom (ten spawn je nekonečný, pokým nespravíte, čo od vás hra žiada!) na určenom mieste, pribehnutím k danej prekážke a následné periodizované vykúkanie, ktoré si hneď zapamätáte. O ich taktike boja tu nie je žiadna reč, a vlastne nascriptovaní sú aj spolubojovníci. Predbehnúť sa dokonca niekedy ani nedajú! Ono vám v tom bude brániť neviditeľná stena! Dokonca nepreskočíte ani maličké zábradlie, nevyleziete na stôl, ani za pár dosiek.

 

Aspoň že výber zbraní je na mne. Po okolí sa budú potulovať AKáčka, brokovnice, pištole alebo malé, ručné samopaly. Všetko čo je dostať v Army Shopoch sedemdesiatych rokov. Občas natrafíte na granátomet, klasický, či navádzaný raketomet, alebo tlmené zbrane, ale to všetko sa zväčša týka náplne misií. V niektorých si sadnete za guľomet, v ďalšej zase samotný rotačník ponesiete. Okrem toho si vyskúšate aj streľbu z kuše, ktorú beriem ako príjemným doplnením do Black Ops. Dva typy granátov sú už v COD samozrejmosť. Tak ako celý vzhľad hry a starý, ojazdený gameplay.

Grafika mi už tak vadí, že sa musím ospravedlniť všetkým zástancom série. Pozerať na to isté 4 roky? Kde to speje herný priemysel, vývoj hier, vývoj dobrej značky? To Activision nemá peniaze za vývoj nového enginu? A to má prísť ďalšie COD už v novembri 2011. Očakávam, že znova na rovnakom engine. Grafika je naozaj to isté, čo sme už dávno videli, recyklácia sa dotýka proste všetkého. je síce pekné, že je hra nenáročná na hardvér a zahráte si ju aj na slabších strojoch, no drzosť v podobe zlej optimalizácie presiahla medze. Crysis počas svojho vydania nemal zlú optimalizáciu. Mal len proste dokonalú grafiku. Black Ops má grafiku starú, zároveň aj hroznú optimalizáciu. Klesanie frameratu pod 30 FPS, v niektorých sekvenciách dokonca pod 20 je podraz, ktorý sa snažia teraz vyriešiť patchmi. Keď už som spomenul Crysis, práve misia nad Vietnamskou džungľou mi pripomínala vzhľadom Crysis na low detailoch.

Textúry sú neostré, objekty nekvalitné, efekty dymu a masívnych ohnivých výbuchov sú proste bieda. Treba ale pochváliť pekné nasvietenie scén, hry s tieňmi a efektmy rozmazaných svetiel. Tieto mi ale občas začali blikať, čo som musel vyriešiť vypnutím antialiasingu. Schopné sú aj postavy, ich detailnosť, no bližší pohľad vám ukáže znova nekvalitné textúry. Kokpit vrtuľníka vyzerá v Medal of Honor oveľa realistickejšie. Naopak, tvorcovia si dali záležať na niektorých detailoch, odrazy od puškohľadu alebo modely samotných zbraní. Peniaze, ktoré boli do Black Ops vrazené sa odrážajú na kvalitnom dabingu, kvalitnej hudbe a dá sa povedať, že aj dobrom ozvučení efektov, čo sa nedá povedať o zvukoch zbraní. Akýkoľvek samopal zoberiete, vždy máte pocit, akoby ste trieskali podnosom na obed o stôl. V hre taktiež existuje len jeden zvuk brokovnice, hoci brokovníc je niekoľko.

 

Multiplayerová scéna je rovnaká, ako pri všetkých COD z novej doby, pribudli samozrejme prostredia, zbrane, mapy, herné módy a špeciálne body. Tie sa vám pripočítavajú odohranou dobou a za ne si jednoducho nakúpite zbrane, ich maskovanie alebo prídavky, ktoré radi využijete v boji. Pribudli samozrejme aj nové killstreaky a odznaky, využijete ako strelné veže tak autíčko na ovládanie, ostatok nie je potrebné popisovať. Znovu sa totiž recykluje Modern Warfare 2.

Pribudol tu aj Zombie mód, ktorý si každý môže zahrať sólovo (čo neodporúčam pre nudu) alebo tímovo, čo už je väčšia sranda. Hrať budete za jedného zo svetových vodcov, uzavretý v miestnostiach budete čeliť hordám dobíjajúcich sa zombíkov. Za ich zabitie dostávate peniaze, za ktoré si kupujete zbrane a otvárate dvere do ďalších miestností. Ide o nájdenie hlavného spínača a obnovenie energie. To je teória, prax treba vyskúšať na vlastnej koži.

Môžem povedať, že Call Of Duty: Black Ops ma bavil od začiatku do konca. Misie sú podané naozaj akčne, zvratovo a scriptované situácie vám otvoria ústa. Je to ale len znak toho, že máme „hrať“ len ďalší interaktívny film, ktorý je navyše zabugovaný, beží na starých technológiách a predáva sa najmä kvôli tomu, že sa Black Ops volá aj Call Of Duty.

Recenzovaná verzia: PC

[review pros=“Strhujúci príbeh a momenty, pekné scenérie, rôznorodosť misií“ cons=“recyklácia celého titulu, zabugované a technicky nedotiahnuté, nelogickosť sveta“ score=80 verdict=“Kedy Activision dospeje a najme si poriadne štúdio, ktoré nám prinesie úplne nové a perfektné COD, je otázne. Už to nie je hra, ktorá by pobavila aj náročnejších hráčov, zlá ale nie je.“]

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.

Súvisiace články