Dirt: Showdown – Recenzia

15 júna, 2012 Lukáš Kanik

Ak máte už dosť všelijakých závodov, ktoré sa snažia simulovať jazdu, jednoznačne siahnite po Dirt: Showdown.

Séria Dirt je kontroverzná, všestranná a vcelku obľúbená. Začala so značkou legendárneho Colina McRae v názve, kedy ešte vystupovala ako seriózny simulátor rallye závodov, spolu s ďalšími dielmi však rallye preteky ustúpili do úzadia a samotná značka Dirt prezentuje skôr festivalosvú a komerčnú zábavu.

Taký je aj spinn-off série s názvom Dirt: Showdown, ktorý stavil len a len na festivalovú atmosféru, na bláznenie na trati, derby a šialené multiplayerové súťaže. Nie že by taký už nebol Dirt 3 so svojou Gymkhanou, zo Showdownu budete mať celkovo lepší pocit, už len preto, že sa hra netvári ako rallye simulátor. V móde sú turnaje, odmeňovaní budete peniazmi, za ktoré si budete nakupovať autá a nové vylepšenia.

 

Showdown atmosféra vás privíta už v menu hry priamo v aréne so skvelým soundtrackom. Vo svojej súťažnej kariére ponúka desať druhov závodov, z ktorých tri sú takmer bežné závody, klasické okruhy, útoky na najrýchlejší úsek, alebo eliminácia posledného pretekára. Ide však o to isté, byť prvý a najrýchlejší. Opakom sú štyri disciplíny zo série Demolition, derby v aréne, alebo na malom, osmičkovom okruhu. Práve 8-Ball by som vypichol ako veľmi zábavnú a napätú súťaž, kedy pri preletení cez cestu do vás môže nečakane do vás vraziť protivník. Disciplína Rampage vás postaví proti ostatným hráčom, kde budete odmeňovaní bodmi za všelijaké nárazy a vyradenia spoluhráčov. Knock Out je niečo podobné na vyvýšenej plošine, najviac bodov však získate vysunutím jazdca z tejto plošiny. Mód Hard Target z vás urobí cieľ, na ktorý narážajú ostatní v aréne, cieľom je samozrejme vydržať dlhšie, ako hráči pred vami.

Tretím okruhom závodov je Hoonigan, ten preverí vaše jazdecké schopnosti a šikovnosť. V súboji Trick Rush sa môžete vyhrať s prostredím a nazbierať tak čo najviac bodov šmýkaním, skákaním, rozrážaním bariér a všetkým možným, čo ste mohli vidieť vo videách Gymkhana. V Head 2 Head sa postavíte práve Kenovi Blockovi a v krátkej trati prejsť cez všetky triky, čo je myslím najkrajšia disciplína pre oko. Treťou disciplínou je Smash Hunter, ktorú považujem za najťažšiu v celej súťaži, cieľom je preraziť niekoľko bariér určitej farby, ktorá sa neustále mení.

 

Kampaň je tak veľmi bohatá a aj šikovnejším jazdcom bude trvať aspoň dvanásť hodín na jej prejdenie. Druhou, veľmi podstatnou časťou hry je multiplayer, v ktorom sa vybláznite do sýtosti s ostanými hráčmi. Okrem hore uvedených súťaží je v multiplayeri špeciálny mód Party, ktorý skrýva ďalšie tri netradičné disciplíny. Jednou z nich je naháňačka dvoch tímov za jedným balíčkom, čím dlhšie ho hráči určitého týmu podržia bez nárazu oponenta, tým je víťazstvo bližšie. Módy, v ktorých hráči prenášajú ukradnutú vlajku, alebo šprint cez checkpointy sú len ďalším príjemným spestrením, ktoré vás udrží pri hre aj niekoľko dní.

Hra totiž nie je tak nudná, ako by mohla na prvý pohľad vyzerať a tie závody s nezameniteľnou atmosférou sú proste magnetizujúce. Všade vybuchujú ohňostroje, za barikádami sú stovky fanúšikov a počas závodu vám beží fakt špičkový soundtrack, ktorý by som si pre podobnú hru netrúfol zostaviť. Atmosféru naladí ako vyznávačom rocku, tak dubstepu aj elektronickej hudby. Jedna z mála hier, pri ktorých som si skladby vyhľadával aj na youtube.

 

Ešte viac vás poteší ovládanie vozidiel, ktoré je niekde medzi NFS a Burnoutom a netradične uvoľnená atmosféra počas závodov. Nestrašia vás žiadne hnusné zákruty, pre krátkosť okruhov tu nie je ani minimapa a pomôcť si môžete nitrom. Vozidlá sa správajú nerealisticky, no a čo. Hlavné je, že zákrutu predriftujem tak efektne, že mám potrebu si každý šmyk odfotiť, alebo zostrih zavesiť na youtube (ktorý je v hre integrovaný a uploaduje sa priamo v závode). Ešte viac ma ovládanie poteší, keď predvádzam na presne to, čo Ken Block, točím sa okolo tyčí, prešmykujem sa pod kamiónmi a driftom sa trafím do medzery veľkosti škodovky.

V demolačných súťažiach máte na výber desiatky fiktívnych vozov všelijakých veľkostí a farieb, od púštnych bugín, cez americké klasiky, až po veľké dodávky a pohrebné vozidlá. Špeciálne pre Hoonigan disciplíny máte na výber z licencovaných rallye vozidiel, autentický Ford Kena Blocka z rôznych ročníkov Gymkhany nesmie chýbať. Úpravy na vozoch z hľadiska výkonu vás budú stáť tisíce dolárov, na výber však bude množstvo polepov na celú karosériu, ktoré budú odomknuté prakticky od začiatku.

 

Potešia aj achievementy a možnosť vytvoriť si vlastné závody pre priateľov. V multiplayeri som sa stretol s úplne cudzou komunitou, ktorá bežne komunikovala prostredníctvom automatického hlasového prenosu. Multiplayer preto nebol vôbec nudný a znásobil príjemný zážitok z kampane. Problémom bolo snáď len moje pripojenie k ostatným hráčom, počas ďalších dní strávených v Dirte som sa k multiplayeru pripojiť nemohol vôbec. Inak je všetko ostatné skvele technicky zvládnuté. Čo však treba vytknúť je nízky počet tratí, ktoré sa často opakujú, aj v singleplayeri, aj v mulťáku.

Čo sa grafiky týka, poteší vás fakt, že hra pobeží na slabých zostavách. Na stredne silných a vyššie nebudete mať problém vytuningovať grafiku na maximum a z celkového dojmu budete mať kopu radosti. Za to môžu hlavne neodfláknuté trate, rôzne efekty prachu, vody, snehu a hlavne demolácia, kedy vám odpadne snáď každý kus karosérie. To už je ale prednosť, ktorú si séria Dirt drží už od svojho počiatku.

 Recenzovaná verzia: PC

[review pros=“Pohodlné ovládanie, variabilné disciplíny, zaujímavý multiplayer, hudba“ cons=“menej tratí, recyklácia tematiky, problém s multiplayerom“ score=75 verdict=“Odbočka sa fakt podarila, ale radiť ju medzi závodných velikánov by bolo trochu prestrelené. Ak by vás omrzel zábavný faktor v kampani, zamierte do multiplayeru, alebo len tak bláznite v Gymkhane. Už len pre tú hudbu a radosť z jazdy si Dirt: Showdown pustím znova.“]

 

 

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.

Súvisiace články