DISINTEGRATION_Game

Disintegration – Recenzia

26 júna, 2020 Lukáš Kanik

Disintegration prináša unikátny mix FPS strieľačky a real-time stratégie. 

Priznám sa, že pred vydaním Disintegration vo mne vládla skepsa, ktorú som napokon vyjadril aj v jednom z našich podcastov. Len jediný trailer ma presvedčil o tom, že by som mal novej hre od tvorcov HALO dať šancu a vyskúšať si ako singleplayer, tak aj multiplayer. Napokon som ostal len pri singleplayeri, pretože multiplayer na PC je Bohu žiaľ už mŕtvy.

Disintegration prináša zaujímavý sci-fi svet, kde ľudia svoje mozgy dobrovoľne alebo nasilu prenášajú do robotických tiel, aby prežili nehostinné podmienky na Zemi budúcnosti. Disintegration je v podstate proces prenosu mysle do mechanického tela, no hra nás viac menej hodí do existujúceho sveta hneď od začiatku. O príbehovom pozadí sveta sa tak dozviete len málo čo a nenarazil som ani na nejaké zápisky.

Hlavným hrdinom je Romer Shoal, vynikajúci pilot takzvaných Gravcyklov. Ide o akési ozbrojené vznášadlá, ktoré sa stali symbolom jednotlivých frakcií v hre. Jednotlivé misie teda strávite v sedle tohto vznášadla, pričom k dispozícii dostanete rôzne druhy zbraní a vybavenia. Vývojári však zvolili netradičný štýl a do klasickej FPS strieľačky primiešali prvky real-time stratégie.

V misiách sa síce budete vznášať nad bojiskom, na zemi vás ale budú zastupovať jednotky. Väčšinu misií tak dostanete možnosť veliť skupinke ďalších robotických žoldnierov, pričom každý z nich má jedinečné schopnosti. Hoci Disintegration pôsobí ako frenetická akcia, s prvkami RTS sa z nej stáva taktická strieľačka, náročná na pozornosť.

Je veľmi jednoduché na Gravcykle nabehnúť medzi nepriateľov a začať po nich strieľať, no bez pomoci svojich jednotiek by ste pri hre aj zostarli. Jednotkám je potrebné rozdávať jednoduché príkazy ako pozície, či označenie cieľov. Dostupnými klávesmi môžete ovládať aj jednu schopnosť pre každého člena tímu. Časom sa tak naučíte, že najlepšou taktikou je skupinu nepriateľov omráčiť alebo spomaliť a hneď na to zasypať raketovou barážou. A to samotné strieľanie z Gravcyklu pri tom všetkom pôsobí už len ako doplnok.

Atribúty Romera aj členov skupiny si môžete medzi misiami vylepšovať za nájdené body upgradov. Majú vplyv na to, ako rýchlo sa vám dobíja život, schopnosti ale odomknúť si môžete aj nové, špeciálne útoky pre každého z členov. Tieto upgrady nájdete roztrúsené po mapách, odomknúť ich však vedia len členovia skupiny.

Aj keď by sa zdalo, že gameplay je vďaka vznášaniu sa nad zemou zjednodušený až oddychový, nie je tomu tak. V skutočnosti je veľmi akčný a rýchly a to ma na súbojoch bavilo najviac. Každá z misií 9-hodinovej kampane je niečím jedinečná, každá z nich vám dá k dispozícii nejaké nové nástroje na vyskúšanie. Jedna z nich vás napríklad zavedie do úzkych tunelov pod mestom úplne bez jednotiek a vašou jedinou zbraňou sú odpaľovacie granáty. Čím viac originálnych zbraní si vyskúšate, tým to bude zábavnejšie.

Príbeh je dávkovaný prestrihovými scénami, ktoré sú na vysokej úrovni. Vadila mi azda jediná vec a tou je nedotiahnutý mo-cap tváre pri rozprávaní. Postavy takmer nikdy nesynchronizujú animáciu s dabingom. Mimo prestrihových scén môžete s postavami prehodiť pár slov v TPS pohľade. Tieto „zóny“ medzi misiami sú však tak mŕtve a bezduché, že tam nemá význam sa zdržiavať. Takmer všetky tie vedľajšie dialógy sú nezmyselné, úplne od veci, nijako nebudujú vzťah s postavami a do príbehu neprinášajú žiadnu hodnotu. Dokonca počas dialógov ani nepozerajú na seba a to už je vyslovene lenivosť vývojárov. Mi to pripadalo ako v Anthem.

Negatíva by som našiel aj v samotnom spracovaní misií. V podstate každá z nich od vás vyžaduje len vyčistiť oblasť. Side questy sú tiež veľmi „nápadité“ a výnimkou nie je ani vedľajší quest: „Poraz nepriateľov.“

Graficky ide o jednu z tých krajších hier. Prostredia sú veľmi rozmanité a často sa budete pohybovať v prírode. Otrepaný Unreal 4 Engine robí svoju robotu dobre aj na trávnatých pláňach, aj pri výhľadoch na ďaleké hory, či na gigantické vesmírne lode. Rovnako postavy sú veľmi detailné a nechýba ani výrazná deštrukcia. Aj z toho dôvodu som rád vyhadzoval do vzduchu červené sudy, klišé v počítačových hrách.

Čo sa multiplayeru týka, ten ponúka tri herné módy a deväť jednotiek, ktoré v multiplayeri ovládate presne rovnako, ako v singleplayeri. V multiplayeri však jedotky ponúkajú vlastné perky, vhodné či už na útok, obranu, alebo rýchle presuny. Herné módy sú viac menej štandardné – obsadenie zón, team deathmatch a obrana/útok počas toho, ako vaše jednotky presúvajú energetické jadro. V multiplayeri je dôležité sa zamerať na Gravcykly protivníkov, avšak dôležitý je aj manažment jednotiek. Až v multiplayeri zistíte, že pri hraní singleplayeru ste boli v komfortnej zóne. Problém s multiplayerom je však taký, že ho nikto na PC nehrá a preto odporúčam si radšej znovu zahrať singleplayer so všetkými získanými výhodami.

Disintegration mohol kopec vecí urobiť lepšie, keby mal o niečo väčší budget. Príbeh je dostačujúci, ale chýbalo mi tam pozadie sveta či zmyselnejšie dialógy. Gameplay je najsilnejšou stránkou tejto hry a ak fandíte rýchlym frenetickým akciám, rozhodne sa budete baviť.

Disintegration vyšiel na PC (Steam), na PlayStation 4 aj Xbox One.

Disintegration 49,99€
  • 6/10
    Príbeh - 6/10
  • 9/10
    Gameplay - 9/10
  • 8/10
    Grafika - 8/10
7.7/10

Verdikt

Disintegration priniesol výborný gameplay, ale mnoho nedostatkov vás odradí tak, že sa k tomuto svetu nebudete vedieť pripúťať.

Sending
User Review
0 (0 votes)
Sledujte ma: