Divinity: Dragon Commander – Recenzia

13 augusta, 2013 Lukáš Kanik

Ako sa podaril nový mix diplomatickej ťahovej a real-time stratégie s prídavkom RPG elementov a rozhodovaním?

Belgické štúdio Larian Studios má za sebou sériu RPG pod značkou Divinity, ktorá síce u nás taká známa nie je, priniesla však minimálne zaujímavý gameplay. V Divinity II s podtitulom Ego Draconis sme mali možnosť premeniť sa na draka a svet objavovať aj z vtáčej perspektívy.

Tento krát Larian loví v nových vodách a to prazvláštnym mixom ťahovej stratégie a real-time stratégie s budovaním a jednotkami, kde akosi primiešali aj herné karty, či bohatý RPG systém. Ten sa dotýka najmä rozhodovania počas kampane a tuningu všetkých možných jednotiek, ktoré počas súbojov budete využívať.

Pri takomto mixe žánrov sa človek obáva, že to nebude fungovať a buď zasiahne určitú cieľovú skupinu, alebo nikoho. Larianu sa to však podarilo a po niekoľkých hodinách v dlhej kampani aj multiplayeri môžem prehlásiť, že je to jedna z ambicióznych stratégií, ktorá by najmä priaznivcom žánru nemala ujsť. Žánre, ktoré Divinity: Dragon Commander spája sú totiž jasne vyvážené a tvoria fungujúci celok. Po oddelení by sme už takí spokojní neboli.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=LvnLAimI9PQ[/youtube]

Kráľovstvo je po úmrtí kráľa v troskách, synovia a dcéry trónu bojujú o každé územie rozpadnutých ostrovov impéria a len jeden ich môže znova zjednotiť. Dračí bojovník – syn kráľa, ktorý má dar sa premeniť na desivého draka. O tom však neskôr, hlavné je, že do vás vkladajú nádeje všetky národy kontinentu a to Elfovia, Nemŕtvi, Jašteri, Trpaslíci aj Škriatkovia. Svojou štipkou však prispejú aj ľudia, no každá z frakcií má svoje…povedzme potreby a zmýšľanie.

Prakticky celú hru budete tráviť v hlavnom stanovišti nového kráľa, v akejsi obrovskej lietajúcej pevnosti s názvom Raven, ktorá je preplnená netradičným steampunkovým vybavením. Práve na tejto lodi prežijete hodnú časť hry a to s radosťou, hra vám totiž servíruje príbehy a rozhodnutia každý ťah, ktorý podniknete na politickej mape. Koncil zložený z vysokých zástupcov všetkých piatich rás sa obvykle zdržiava v konferenčnej miestnosti, generáli zase v krčme a upgrady budete riešiť v knižnici a strojovni.

  

Raven silno pripomína StarCraft 2, kde ste sa práve pred každou misiou mohli porozprávať  s členmi tímu, vylepšiť si jednotky aj seba a nakoniec rozhodnúť dilemy posádky. Dragon Commander bude rozhodnutia ponúkať často, prakticky po každej misii na vás vyskočí upozornenie koncilu, či generálov, ktorí s každým problémom bežia za kráľom.

Rozhodnutia to pritom nie sú nijak ošemetné a vy budete riešiť skutočné morálne hodnoty svojho kráľovstva. Zástupcovia piatich rás budú chcieť od vás uzákonenie sobášov homosexuálov, cenzúru médií, dane pre cirkev, či zákaz hier a kníh, ktoré u mládeži vyvolávajú násilné sklony. Nie všetky rasy s tým však budú súhlasiť, iné zase dôležité otázky podporia, či už z ekonomického hľadiska, či toho morálneho. Je teda fajn, že sa predtým môžete spýtať na názor každého koncilóra, zistíte tak, u koho vám klesne, či stúpne morálka.

  

Tú vám monitorujú tlačené noviny po každom ťahu, titulky vás vôbec nebudú šetriť a nadpisy článkov doslova rozdrvia každé vaše rozhodnutie. Každé z nich totiž prináša klady, aj zápory. Ak bude vaša žena Elfka (áno, budete si vyberať aj nevestu) na večeri pripravenej trpaslíkmi a nebude jesť mäso, hlboko tým urazí ambasádorov trpaslíkov, ak mäso však jesť bude, poruší hlboké morálne hodnoty svojej vlastnej kultúry. Každá voľba bude mať dopad na zmenu štatistík a morálky národov, nebudete si ich však brať k srdcu tak, ako to dokázal vyčariť Mass Effect.

Svoje problémy budú riešiť aj generáli, traja ľudia + jeden Lizard, ktorí predstavujú rôzne, dokonca prehnané typy osobostí. Angličan Edmund si myslí, že je najmúdrejší a všetky ostatné rasy sú inteligentne až pod jaštermi. Henry je zase typ, ktorý uznáva len alkohol, päsťe, pekné dievčatá a vojenské zásluhy. Generálka Catherine zase predstavuje prehnanú feministku, ktorá vidí v každej činnosti v impériu len narážku na menejcennosť žien. Najsympatickejšia vám bude asi Scarlett, lesbička, z ktorej srší optimizmus a chuť pomáhať. Je minimálne zaujímavé sledovať vzťahy medzi nimi.

Množia sa názory, aj sťažnosti na správanie Larianu v otázkach homosexuality. Niektorý z vývojárov musel mať ani na gayov amok, pretože rozhodnutia týkajúce sa gayov a lesbičiek budete riešiť oveľa, oveľa častejšie, než ostatné problémy. Generálka je lesba, umelci sú gayovia a preto ľudia ničia ich diela, elfovia chcú povoliť sobáše gayov…proste sa homosexualite a feminizmu v hre venuje veľa priestoru. Naopak o tom, prečo je vojna, kto sú vaši súrodenci, proti komu bojujete a čo je cieľom dračieho veliteľa sa nedozviete nič. Nie že by mi to vadilo, je ti prinajmenšom divné a kontroverzné.

Aj títo štyria ponúknu rozhodne zaujímavé situácie, o všetkom totiž nechávajú rozhodovať kráľa a za to si budete niesť aj následky. Ich loajalita sa prejaví skúsenostnými bodmi, ktoré využijú v boji. Možno je rozhodnutí priveľa, možno vám niektoré prídu smiešne, či ťažké, odrážajú však skutočnú podobu nášho sveta. Navyše to hru príjemne dopĺňa a predsa len sa im nemusíte venovať hneď.

Strategické ťahy prebiehajú na mostíku, kde je k dispozícii mapa (tri kontinenty v troch aktoch) ktorú treba zabrať. Nepriateľov je ako maku, prvá kapitola vás však naučí zaobchádzať s jednotkami, predvídať pohyby nepriateľov, zaberať územia a ovládnuť svet, ktorý sa otvára v kapitole druhej. Tam to fakt prituhne, nie len počtom frakcií, ale vyvážením, pretože proti vám idú prakticky všetky frakcie. Útoky mohutnej presily na vaše hlavné mesto sa stanú rutinou a čaká vás jasný loading poslednej uloženej pozície. Na medium obtiažnosti celkom nárez.

  

Pri správnom predvídaní pohybov nepriateľa a dobre naplánovanej produkcii jednotiek vás ale frustrácia nečaká, navyše väčšinu súbojov o územie vyriešite automaticky za pomoci generálov. Až prituhne a šance na výhru padnú pod 50%, je dobre sa vybaviť rýchlymi reflexami a pripraviť sa pretože vstupujete do zóny real-time stratégie.

Pred samotným zápasom môžete predsa len ešte taktizovať a to použitím kartičiek, ktoré vám vygenerovali postavené krčmy, parlament a maják, s kartami môžete teda ovplyvniť bitku celkom razantným spôsobom. Krčma generuje Žoldnierske karty, nájomné armády vám vedia na zavolanie poskytnúť niekoľko svojich jednotiek, parlament zase generuje politické karty, nepriateľské územie môžete odrezať napríklad od prísunu zlata na jeden ťah. Maják vám zase dodá karty pre draka, ktorým sa stanete na bojisku.

  

Pred súbojom s nepriateľom si teda (voliteľne) vyberiete karty, ktoré chcete použiť a na svojho draka si naukladáte skilly, ktorých môže byť deväť. Pasívnych, aj aktívnych skillov pre draka aj jednotky je nespočet a všetky si môžete vyvinúť za výskumné body. Ich prísun rovnako ovplyvňuje počet zabraných území, aj postavených budov.

Rovnako rýchlo, ako sa vám do krvi dostane diplomatická mapa sa naučíte ovládať aj jednotky priamo v boji. Začínate tým, čo všetko ste na bojové pole stihli poslať na diplomatickej mape. Podniknete frontálny útok a rozdrvíte základňu, alebo začnete budovať stavby na nové jednotky? Je to len na vás, obmedzovať vás budú body regrútov, na ktoré je treba čakať. To je vlastne jediná surovina, o ktorú sa treba počas súboja starať, ide len o to, kto rýchlejšie vyprodukuje viac jednotiek a zaútočí na nepriateľa. Súbojovému systému chýba akákoľvek inovácia či nápad a časom sa automatické riešenie konfliktu s generálmi stane doslova vykúpením pred nudou. Zachraňuje to len drak.

Drak je pritom jedna z najgeniálnejších vecí na celej hre, lietať môžete prakticky nad celým bojiskom a podporovať tak svoje jednotky skillmi, ktoré ste nafasovali. Drak je pritom jedna z kľúčových jednotiek v multiplayeri, ako som sa mal možnosť presvedčiť, nepriateľské jednotky dokážete ochromiť a s trochou šikovnosti spôsobiť obrovské škody. Drak má navyše na chrbte jetpack, mapu preletíte z jedného rohu na druhý za pár sekúnd. Skilly sú fakt nápadité a variabilné a zmeníte s nimi celý priebeh vojny.

  

Zápasy trvajú rádovo desiatku minút, o hlavné mestá sa však môžete biť aj celú hodinu, dokým nedôjdu všetky body regrútov a neskončí produkcia jednej, aj druhej strany. Je dobré si poriadne premyslieť, do čoho idete a už na diplomatickej mape odhadnúť, proti akým jednotkám budete o tri, či štyri ťahy stáť, inak sa práve stanete svedkami dlhého čakania na posledný útok.

Jednotky nie sú práve najoriginálnejšie a je ich tak akurát, aby ste si zapamätali ich funkciu. Taký menší chaos nastáva totiž aj teraz a pri normálnej rýchlosti súbojov je to celkom maso, stíhať ovládať jednotky, draka, aj produkciu. Našťastie môžete jednoduché povely rozdávať aj v dračej podobe, z čoho sa v tom momente stáva fakt rýchla akcia, kde rozhodne ten šikovnejší.

  

V multiplayeri to funguje veľmi podobne. Pred zápasom navolíte kartičky na vaše zvýhodnenie, či znevýhodnenie súpera, pripravíte si draka a môže sa ísť do bitky. Multiplayer ponúka niekoľko módov, skirmish medzi nimi nechýba no na dlhšie sedenie je tu multiplayerová kampaň. Niekoľko hráčov sa môže pripojiť do jedného spoločného kontinentu, kde však medzi ťahmi samozrejme neprechádzame do veliteľskej lode a nestretávame žiadne postavy. Ťahy slúžia hlavne na budovanie stavieb, zaberanie územia, zbieranie kariet a výskumných bodov a samozrejme peňazí, za ktoré na diplomatickej mape kupujete jednotky.

Strety hráčov sú v tomto prípade oveľa napínavejšie, ako v kampani, pretože tu neexistuje loading a zabrané územie vás bude bolieť viac, ako titulok v novinách „Kráľ stojí za hovno, prehral ďalšiu vojnu.“ Nehovoriac o súboji drak proti drakovi, kde vyhráva ten vybavenejší. Multiplayer má určite potenciál, bohužiaľ rovnako ako v iných stratégiách, nájsť seberovného hráča je problém, proti profíkom to nie je taká sranda. Pri hraní multiplayeru prakticky nemáte čas na výdych a neustále musíte taktizovať, predvídať, budovať a kalkulovať.

  

Larianu musím okrem skvele vybratých postáv pochváliť kopu ďalších vecí, ktoré z posádky Ravena robia živé a uveriteľné miesto. Dabing je fantastický a dokonale vystihuje jednotlivé osobnosti a hudba vám bude ladiť v ušiach aj po dvadsiatich hodinách hrania. Nikdy sa neopočúva, je skvelá a súbojom dodá správnu atmosféru. Navyše vnútri lode to stále žije, v bare obsluhuje čašníčka, ktorá má namiesto poprsia tekvicu a papriku (Larian nešetril vtipom).

Divinity: Dragon Commander je nečakane skvelým mixom RPG, real-time stratégie, kartovej hry a diplomatickej ťahovky. Problémy jednotlivých rás a dianie na lodi vás bude výdatne živiť desiatky hodín, tvrdé morálne rozhodnutia a charakteristické postavy dokonale vystihujú smerovanie dnešnej doby. Samotnej strategickej časti chýba akýsi náboj, niečo inovatívne, či zaujímavé a ani skvelý drak nezachráni fakt, že vlastne neviete, proti komu bojujete.

[review pros=“Vizuál, zaujímavé postavy a ich dabing, hudba, rozhodnutia s dopadmi, upgrady a kartičky“ cons=“Nezaujímavé súboje, fádne jednotky, neexistujúci vzťah k nepriateľom, bez riadneho príbehu, opakujúce sa mapy“ score=77 verdict=“Či ste gay, lesbička, zástanca Greenpeace, katolík, alebo deviant, Dragon Commander ponúkne rozhodne hodiny zábavy mimo bojiska, kde vyriešite naozaj zaujímavé morálne dilemy v prostredí skvele zvládnutých postáv. Bohužiaľ, samotné súboje vás tak neuspokoja.“]

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.

Súvisiace články