Doom Eternal Ancient Gods Part 2 Recenzia

DOOM Eternal: The Ancient Gods – Part 2 – Recenzia

21 marca, 2021 Veronika Ďureková

Rok po vydaní Eternalu sa s hráčmi Slayer prichádza rozlúčiť v druhom príbehovom datadisku. 

Nie je nič krajšie ako to,  keď vývojári načúvajú hernej komunite. Po miernom sklamaní z nevybalansovanej hrateľnosti predošlého partu som sa na druhé DLC rozšírenie pre DOOM Eternal tešila najmä po príbehovej stránke. Developeri z id Software si ale všetky výčitky k The Ancient Gods zobrali k srdcu a vrátili DOOMu status bezbožnej krvavej zábavy.

Po napínavom cliffhanger konci s Dark Lordom vás úvod druhého partu veľmi rýchlo a stručne uvedie do obrazu. Ako správny fanúšik série už zrejme tušíte, že s takýmto protivníkom sa bude treba vysporiadať v starom dobrom 1v1 bossfighte. To vám napokon potvrdí aj samotný Temný Lord, ktorý vás pozve do mesta Immory.

Takéto pozvanie sa samozrejme neodmieta a tak je zvyšok hry už len jednoduchá a priamočiara cesta za vaším hlavným nepriateľom. A keď už je reč o bossfightoch, na rozdiel od predošlej skúsenosti narazíte v celej hre už len na jeden takýto súboj. Menej je niekedy viac a ja osobne jeden poriadny kontaktný bossfight hodnotím oveľa pozitívnejšie než nezmyselný boj s levitujúcimi kockami.

Menej obsahu, no lepšie vybalansovaná obtiažnosť

Popri násilne pridaným frustrujúcim bossom nás tvorcovia odbremenili aj od stiesnených arén, otravných turetov a prehnane náročných vĺn nepriateľov. Z celkového hľadiska je v druhom parte Ancient Gods menej herného obsahu. Nemusíte sa ale báť, že by si po krvi prahnúci Slayer neprišiel na svoje.

Bonusové ružové a fialové hniezda tento raz nahradili hniezda žlté, s dvoma úrovňami. Druhá úroveň, na báze dobrovoľnosti, je určená pre skúsených hráčov a veteránov série. Teda aspoň tak to tvrdia tvorcovia v jej opise.

Náročnosťou je The Ancient Gods Pt. 2 oproti jednotke citeľne jednoduchšie. V tomto prípade by som ale slovo „jednoduchší“ nahradila pojmom „lepšie vybalansovaný“. Priestranné, menej členité arény vám dovolia z boja sa takticky stiahnuť a doplniť si muníciu, armor aj zdravie na slabších, respawnujúcich sa enemákoch (vojaci, impovia, gargoylovia či zombie).

Nové posily z Pekla

Starému známemu ansáblu démonov prichádzajú na pomoc aj nové posily. Zatiaľ čo Screecher Zombie „len“ buffne ostatných démonov, zvyšok nových nepriateľov sa radí do skupiny, ktorých zabitie si žiada špeciálny prístup. Na žltý štít Riot Soldiera už viac obyčajná plasma rifle neplatí a tak musíte siahnuť po ťažšom kalibri. Konkrétne po remote detonácii rocket launchera.

Plasmu definitívne odkladať nemusíte. Tá je zaručeným receptom na odolné brnenie baróna (armored baron). Na kamenného impa zas zaručene platí full auto mód brokovnice. DOOM skrátka pokračuje vo svojom nastolenom trende „nútiť“ hráčov využívať konkrétne zbrane a techniky na konkrétnych nepriateľov. Pri tak zábavnom gunplayi mi však takýto prístup vývojárov vôbec neprekáža, práve naopak.

Od témy nových nepriateľov ale ešte neodbáčajme. Cenu za najotravnejšieho démona si tento raz jednoznačne odnáša zelený prowler so schopnosťou vás prekliať. Takéto prekliatie má za následok stratu schopnosti dashovania a celkového spomalenia Slayera. Až v takýchto situáciách si uvedomíte, že tou najsilnejšou zbraňou nie je váš arzenál, ale práve hybnosť.

Nová hračka pre Slayera

Nemusíte sa však predčasne opúšťať. Zatiaľ čo v Ancient Gods sa všetky vylepšenia a buffy ušli iba démonom, tu sme sa konečne dočkali aj my. V AG Part 2 môžete čertom podkúriť obrovským sentinel kladivom. Osobne ma trieskanie kladivom bavilo oveľa viac než sekanie mečom v základnej hre. Už len z toho dôvodu, že si kladivo „nabíjate“ odstreľovaním funkčných slabín z tiel démonov (kanóny mancubov, raketomety revenantov,…) takže jeho využitie je oveľa menej obmedzené než tomu bolo pri meči.

Na druhej strane jeho efekt nemá až tak fatálny charakter. Úder sentinel kladivom omráči démonov v rádiuse niekoľkých metrov. Hardcore fanúšikom sa možno audiovizuálne efekty kladiva budú javiť ako z úplne inej hry. No ak ste, tak ako ja, prešli DOOM Eternal s módom pri ktorom z démonov vyletovali konfety, hviezdičky okolo hlavy sa vám budú javiť ako celkom bežná vec.

Za zmienku stojí aj novinka pri zdolávaní enviromentálnych prekážok – meat hook grapple point. Vďaka tomuto záchytnému bodu budete môcť za využitia reťaze na brokovnici manévrovať vzduchom či už pri presune skrz level, alebo pri bojoch v arénach. Po vzore predošlého partu je aj v tu v pomere k zabíjaniu menej parkouru než v základnej hre. To mi ale osobne vôbec neprekáža, veď napokon, nikto nehrá DOOM kvôli enviromentálnym puzzle.

Frázu „pre fanúšikov povinnosť“ v mojich recenziách vídavate pomerne často. Len málokedy ju však myslím tak seriózne, ako v tomto prípade. The Ancient Gods datadisky nedisponujú len tradične zábavnou hrateľnosťou, no najmä výborným príbehom. Ak je toto naozaj finále Slayer ságy, v lepšiu rozlúčku pre nášho obľúbeného zabijaka démonov sme ani nemohli dúfať.

DOOM Eternal: The Ancient Gods Part 2 - Recenzia
  • 9/10
    Príbeh - 9/10
  • 10/10
    Gameplay - 10/10
  • 9/10
    Grafika, soundtrack - 9/10
9.3/10

Verdikt

Pekný audiovizuál, výborne vybalansovaná hrateľnosť a epický príbeh. Presne takúto rozlúčku si Slayer zaslúži.

Sending
User Review
5 (2 votes)