Elden Ring - Recenzia

Japonská modla, ku ktorej vzhliada nejeden náročný hráč odmenila našu trpezlivosť ďalším herným klenotom. Jas akým žiari Elden Ring však nečakane prekonal všetkých svojich predchodcov. Čo je hlavnou ingredienciou obrovského úspechu najnovšej hry z dielne FromSoftware?

Keď som sa dozvedela, že pri vytváraní mytológie sveta bude tento raz Miazakymu pomáhať aj G.R.R. Martin, nebola som nadšená. Martin pre faktor šoku vyvolaný u čitateľa často obetuje aj kus logiky príbehu. Ak ale ide o vytváranie prepracovaného lore a historického pozadia, nemá v žánri fantasy veľa konkurencie. Chuť tejto spisovateľskej geniality pocítite aj tu.

Mocný artefakt Elden Ring je roztrieštený. Chaosu, ktorý pohltil Lands Between vládnu polobožské deti stratenej bohyne Mariky. Nastáva čas poškvrnených (tarnished) a teda nás, hráčov. Z exilu, do ktorého nás zavrhol sám Elden Ring, sa teraz vraciame, aby sme porazili Marikine deti, získali kusy Elden Ringu (runy) a napokon sa sami stali Elden Lordom. Motivácia je teda obrovská.

Kráľovná Marika sa na nás spolieha. Spolieha sa, že budeme pokračovať v boji až do večnosti. Presne toľko vám totiž zaberie kompletné preskúmanie obrovskej mapy aj so všetkými rozsiahlymi regiónmi. Ešte predtým ale musíte absolvovať povinnú jazdu v podobe výberu vašej postavy.

Po zvolení jednej z desiatich tried (VAGABOND,WARRIOR, HERO, BANDIT, ASTROLOGER, PROPHET, SAMURAI, PRISONER, CONFESSOR, WRETCH) máte samozrejme možnosť aj detailnej personalizácie hrateľnej postavy. A ako poznám fanbase soulsborne hráčov, tešiť sa môžeme na kompilácie prehliadok príšer. Fantázie sa medze nekladú. Či už ide o farbu pleti, typ postavy, tvár, dokonca hlas, v editore postáv viete stvrdnúť poriadne dlho.

Otvorený svet pohltí hráča už v prvých minútach hrania

Veď napokon, nie je na škodu poriadne sa vyparádiť do nehostinného, no zároveň krásneho sveta Elden Ringu. Pri opise Lands Between sa skrátka nedá šetriť superlatívmi. V momente kedy vykročíte z brány tutoriálového dungeonu, cítite sa extrémne malý, zraniteľný, dokonca zanedbateľný.

Rozmery Medzizeme sú enormné. To však nie je pravý dôvod výnimočnosti tohto open worldu. Vývojárom sa pri tvorbe sveta Elden Ringu podarilo to, s čím som sa naposledy stretla pri Zelde BOTW a Red Dead Redemption 2. Lands Between vás skrátka baví preskúmavať aj bez lacných ikoniek na mape či otáznikov.

Vašou motiváciou nie je symbol dokončenia aktivity alebo systémová trofej. Ak sa vydáte konkrétnym smerom, je to preto, že na vás bezpochyby bude čakať niečo výnimočné, niečo čo sa oplatí vidieť. Vytvoriť takýto druh enviromentu si podľa môjho skromného názoru žiada istú dávku vývojárskej geniality a odhodlania.

Nechodíte tu ako robot od jedného waypointu ku druhému. Oči vám neťahá otravná minimapa ani kompas s kopou aktivít. HUD si aktivujete trojuholníkom (PS5), čo vám samozrejme pomôže pri boji. Odhliadnuc od toho si ale spektakulárny výhľad užívate bez rušenia. Za zmienku stojí aj striedanie dňa a noci, ktoré v kombinácii s premenlivým počasím podčiarkujú prepracovanosť a detailnosť sveta.

Jaskyne, dungeony či celé podzemné svety nájdete na každom kroku

Nuž a ak chcete získať konkrétnejší prehľad o regiónoch, stačí zozbierať, alebo skôr aktivovať monolity reprezentujúce fragmenty mapy. Za lineárnosťou starších hier sa vám nebude dlho cnieť. Lands Between sú doslova pretkané menšími dungeonmi s bossmi. Ojedinelejšie narazíte aj na rozsiahlejšie a komplexnejšie Legacy dungeony, v ktorých s troškou šťastia od Shardsbearerov získate mocnejšie runy. To už sa pomaly ale isto dostávame k obtiažnosti a nepriateľom Elden Ringu.

V prvom rade musím podotknúť, že zvesti o nižšej náročnosti a dostupnosti pre casual hráčov boli podľa mňa prehnané. Elden Ring rozhodne nie je hra, pri ktorej by ste si mentálne oddýchli po náročnom dni v práci. Teda pokiaľ sa vyslovene nevyžívate v sebatrýznení (čo určite platí pre väčšinu DS hráčov).

Už z môjho opisu štylizácie open worldu vám musí byť jasné, že hra nikoho za ručičku nepovedie. Pojem ako side quest či zoznam úloh v menu tu prakticky neexistuje. Rozhovory s NPCčkami náhodne roztrúsenými po svete automaticky nenavedú na konkrétny bod na mape. Musíte počúvať. Elden Ring vás núti používať vec, ktorá sa pri hraní moderných hier dostáva viac a viac do úzadia – rozum.

S NPC ktoré sa vám podarí zachrániť, prípadne splniť ich požiadavky sa môžete stretnúť na mieste zvanom table of lost grace. S ním bezprostredne súvisia aj sites of grace. Okrem toho, že hráčov elegantne navádzajú na dôležité misie, slúžia aj ako ekvivalent ohnísk z Dark Souls. Pre nezasvätených – jedná sa o klasickú RPG zástavku kde si napríklad vylepšujete atribúty (pomocou rún), elixíry (pomocou sacred tears a golden seeds) alebo zbrane. Zároveň ale prisadnutie k sites of grace automaticky dopĺňa elixíry a respawnuje nepriateľov.

Tradične silní nepriatelia vás šetriť nebudú

Protivníci vo svete Elden Ringu majú jednoznačne navrch. V prvých hodinách hry vám neostáva nič iné, len ich výhodu pokorne prijať, opakovane umierať a hľadať runy o ktoré prichádzate pri umieraní. Otvorený svet túto tradičnú soulsborne tortúru značne uľahčuje.

Ak nepochodíte pri jednom nepriateľovi, môžete sa nechať zabiť iným :). Každá skúsenosť sa predsa počíta. Pri outpostoch s väčším počtom slabších nepriateľov pomocnú ruku podáva aj prikrčenie a stealth. So správnou zbraňou zvládnete protivníka vybaviť na jednu ranu bez toho, aby ste na seba zbytočne upozorňovali.

Súbojový systém je skrátka a dobre stará pesnička, ktorá ale hráčom znie stále rovnako dobre. Variabilita zbraní sa oproti predošlým hrám posunula opäť o triedu vyššie. Okrem klasického vylepšenia za pomoci smithing stone (prípadne somber smithing stone) majú jednotlivé zbrane aj špecifickejšie upgrady – charge útoky s vizuálne uspokojivými animáciami (weapon arts). Prípadne narazíte aj na skilly a predmety, ktorými upravujete vami zvolené zbrane (ashes of war).

Za zmienku stojí samozrejme aj váš štvornohý pomocník Torrent. Pri presúvaní sa na obrovské vzdialenosti zemí Lands Between je kôň jednoducho samozrejmosťou. Torrent ale nájde využitie aj pri súbojoch na otvorenejších priestranstvách. Do boja si dokonca môžete privolať aj akýchsi prízrakov, takzvaných spirit summons. Možností je naozaj neúrekom.

A to som ešte nespomenula snáď najpríznačnejší aspekt FromSoftware hier – bossfighty. Aj keď vlastne v tomto smere nie je čo dodať. Najmä ak ste hrali aj predošlé hry. Každý boss je jedinečný. Priestor na chyby je len minimálny. Na ničivé kombinácie slabších, silnejších, blízkych či ďalekosiahlych útokov musíte reagovať okamžite.

Za každú väčšiu chybu hra odmeňuje notoricky známym nápisom YOU DIED. Čo sa týka dizajnu a vizuálnej stránky nepriateľov, vývojári z FromSoftware už tradične odmietajú podliezť vysokú latku, ktorú si nastavili predošlými hrami. Monštrá s akými máte dočinenia sú odporné, no svojím spôsobom krásne zároveň.

Zážitok z hrania vám pokazí iba neposlušné zameriavanie nepriateľov a technický stav

Snáď jediné čo môžem Elden Ringu vytknúť je problematickejšie zameriavanie nepriateľov pri väčších skupinkách. Ako som už spomínala, pri soulsborne hrách s pokorou prijmem každú jednu smrť. Keď však nastane situácia pri ktorej dvakrát po sebe netrafím silným útokom cieľ len preto, že hra omylom autolockom zamerala 50 metrov vzdialeného nepriateľa, prísediaci sa odo mňa môžu naučiť zopár nových nadávok.

Bohužiaľ, dokonalým sa nedá označiť ani technický stav hry. Či už si v nastaveniach vyberiete framerate alebo kvalitu obrazu, v oboch prípadoch sa radšej vopred pripravte na menšiu nestabilitu. Nehovoriac o oneskorenom načítaní prostredia.

Výrazom next-gen by som teda titul Elden Ring určite nepočastovala. Na tvorcov sa ale kvôli týmto nedostatkom netreba zbytočne hnevať. Najmä keď zohľadníme fakt, že hra bola vyvíjaná približne v rovnakom časovom okne ako Sekiro (2019). Určite sa väčšina z nás aj napriek tomu zhodne, že len málo hier ašpirovalo na titul HRA ROKA tak smelo, ako práve Elden Ring.