F.I.S.T.: Forged In Shadow Torch - Recenzia

Pojem, F.I.S.T.: Forged In Shadow Torch, pre milovníkov kvalitných metroidvánií nie je žiadnou neznámou. Pred rokom, v čase svojho prvého vydania, zožala hra od recenzentov aj hráčov až nečakane priaznivé ohlasy. Ako „obačajná“ plošinovka bohužiaľ aj napriek veľkým chválam ostala hra pre väčšinu hráčov v tieni veľkých AAA titulov. Teraz sa F.I.S.T. znova pripomína hráčom, tento raz vo fyzickej limitovanej edícii.

TORCH CITY, mesto obývané zvieracími obyvateľmi (furtizens), je už dlhých 6 rokov pod nadvládou Légie Strojov. Zajac Rayton, bývalé eso bojovníkov odboja, pred neprávom iba zatvára oči a ignoruje situáciu v meste. Zajatie blízkeho kamaráta však na pohľad stoického zaja nenechá chladným. Vyzbrojený svojou vernou priateľkou – mechanickou päsťou, sa teraz Rayton prebíja mestom ovládaným mechanickými psami (a inými podivnosťami).

Čo sa týka príbehu, musím v prvom rade oceniť kvalitný dabing a cgi cutscény aké by ste v jednoduchej plošinovke pravdepodobne nečkali. Na druhej strane treba podotknúť, že príbeh nie je práve to, čo nás do hry vtiahne na dlhé hodiny a núti nás pravidelne sa do Torch City vracať.

Návyková hrateľnosť a OP hrdina

Musím priznať, že ma doslova zaskočilo akú komplexnú hrateľnosť skrýva na prvý pohľad primitívna plošinovka. Arzenálom a celkovým equimentom akým disponuje malý zajo by si vystačil nejeden akčný hrdina z AAA first-person strieľačky. K tomu samozrejme zodpovedá aj skutočne vydarený leveldizajn.

Hladký prechod cez Torch City vyruší iba ojedinelý backtracking, prípadne riedko rozmiestnené safe pointy. V orientácií zas pomáha jednoduchá no efektívna mapa. Rozmanité prostredie mesta sa často rozvetvuje do uličiek a zákutí, ktoré bez dôkladného prehľadávania ľahko miniete.

Takýto povrchný priebeh hrou vás bude stáť množstvo collectibles  (napríklad skiny na zbrane), upgrady zdravia či datadisky na kúpu skillov. Nedajte sa pomýliť silným arzenálom a rozsiahlym vybavením. Veľká časť celkovej mapy je zameraná na enviromentálne puzzle a náročné prekážky.

A tu sa musím opäť pozastaviť nad skvelou hrateľnosťou a intuitívnym ovládaním pohybu. Skok, šplhanie po stene, neskôr dvojskok, lano či dash v ľubovoľnom smere. Áno, občas narazíte na skutočne frustrujúce úseky. Nad neposlušným ovládaním či nepresnými doskokmi sa ale rozčuľovať zaručene nebudete.

Každý nepriateľ má svoje slabiny aj prednosti

A popri náročnom  enviromente nájde Raytonov akrobatický talent využitie aj v boji s nepriateľmi. Zloduchovia z Torch City sa vyznačujú pomerne veľkou rozmanitosťou. Jedni dbajú na obranu veľkými štítmi, iní sa do boja vrhajú hlava-nehlava samurajskými výpadmi katanou. Kategória sama o sebe – mrzkí drobní roboti zas preveria viac nervy než herný skill.

Ako v každej dobrej metroidvánií, aj tu na hrdinu takmer po každom úseku čakajú bossovia. Sami o sebe veľa škody nenarobia. Hra na nás však veľmi rada skúša svoje triky, kedy na bojisko povolá viacerých nepriateľov, boj zasadí do nebezpečného enviromentu alebo (moje obľúbené) pridá do bossfightov viacero úrovní.

Ani Rayton nemusí vždy hrať fér. Mechanická päsť, vrták a bič – s tým správnym prístupom vie medzi hordou nepriateľov narobiť poriadky raz-dva. Protivníci a celkový štýl boja vás nabádajú využívať kombinácie zbraní a combo útokov. Celý skill tree je vlastne založený na odomykaní takýchto old school combo útokov.

Ľahko sa naučiť, ťažko zdokonaliť...

Snaha naučiť sa naspamäť zopár kombinácií tlačidiel sa vám na bojisku s viacerými nepriateľmi niekoľkonásobne vráti. To našťastie neznamená, že si hru neužijú hráči s viac „casual“ prístupom. Moja taktika – chaotické stláčanie PlayStation kontrolera a dúfanie, že sem tam vypáli to správne combo – postačila tiež. V kapitole BOJ určite stoja za zmienku aj ostatné Raytonove vychytávky. Tu zas nastáva problém s ich obmedzeným využitím.

Na hráča teda v zápale boja často doľahne dilema, či využije odrazenie útoku alebo radšej ozdravenie mrkvovým džúsom, prípadne vystrelí rakety so solídnym poškodením. Samozrejme existuje možnosť rozšíriť počet využití predmetov, rovnako ako možnosť rozšíriť HP bar (zdravie) a SP bar (ultimátne útoky). Na to treba poriadne prečesať okolie, čo pochopiteľne nemusí byť niektorým hráčom (na čele so mnou) úplne po chuti.

Tak ako snáď každým aspektom, hra ma príjemne prekvapila aj vizuálom. Kvality unreal enginu sa tu ukazujú v najlepšom svetle. 3D prostredie je graficky prepracované a detailné. Často som dokonca zabúdala na to, že je môj pohyb obmedzený iba na jednu priamku. Beztak skvelú atmosféru ešte dokresľuje aj rytmický, no nevtieravý soundtrack. So všetkými jeho prednosťami môžem F.I.S.T Forged In Shadow Torch iba odporučiť.