Game Of Thrones – Recenzia

8 júna, 2012 Legion

Na HBO finišuje druhá séria G.R.R. Martin-ovho veľdiela a ak vám je už teraz ľúto, že si budete musieť na tú ďalšiu znova počkať, možno vám toto čakanie spríjemní hra, alebo si prečítajte knihu…

Tí, ktorí nie sú oboznámení s touto fantasy modlou, prevediem krátkym súhrnom. Dej Game Of Thrones sa odohráva na kontinente Westeros, kde letá trvajú roky a zimy sa dokážu pretiahnuť na celý ľudský život. Hra rovnako ako jej knižná predloha prebieha v období kedy sa leto končí a všetci sa pripravujú na zimu, pričom do okola omieľajú s čudným výrazom na tvári: „Winter is coming“ až z toho človeka rozbolí hlava. Celá séria Piesne Ľadu a Ohňa sa zaoberá ale predovšetkým politikou a intrigami než fantasy prvkami. Nenájdeme tu klasických elfov ani trpaslíkov(no teda trpaslíkov aj hej ale sú to obyčajný ľudia s Laronovým syndrómom) a celý príbeh sa zaoberá skôr ľudskými problémami. Hra sa veľmi prefíkaným spôsobom dotýka príbehovej línie seriálu, resp. knihy ale takým spôsobom aby ste nemohli ovplyvniť chod dejín Westerosu.

 

 

 

 

 

 

Poďme ale rozprávať o príbehu HRY, ktorý je viac než zaujímavý. Game of Thrones RPG je rozdelené na 15 kapitol, plus epilóg. V prvej kapitole sa zhostíte úlohy Morsa Westforda, bývalého rytiera ktorý bol nútení po neuposlúchnutí rozkazu odísť na sever k Nočným strážcom (Night’s Watch). Toto bratstvo statných a nebojácnych mužov pozostávajúce zo zločincov a vrahov, ktorým bola daná voľba: buď smrť alebo služba u Nočných, má za úlohu brániť ríšu pred prípadnou hrozbou zo severu. Mors je veľmi oddaným členom a to vám potvrdí aj fakt, že hneď na začiatku odsekávate hlavu vášmu najlepšiemu priateľovi, ktorý sa dopustil dezercie.

Hneď po dokončení prvej kapitoli sa zrazu ocitáte v koži niekoho celkom iného. Ste Alester Sarwyck, potomok vládcov Riverspringu, ktorý pred pätnástimi rokmi opustil svoju domovinu a teraz sa vracia späť pochovať svojho otca. Keď zbadá v akom stave je jeho rodné mesto Riverspring, nedokáže odolať a zmyslí si, že všetko dá do poriadku. Autori si očividne vybrali rozprávanie z pohľadu dvoch osôb, práve kvôli knihám kde sa príbeh odvíja taktiež z pohľadu viacerých protagonistov. Ich výber musím pochváliť, pretože to hru robí omnoho zaujímavejšou ako keby sa sústredila len na jednu postavu.

 

 

 

 

 

 

 

V prvom rade je to odlišný štýl gameplay-u. Z Mors-a môžete urobiť neporaziteľného valibuka a z Alestera perfektného damage dealera. Popritom majú ešte bonusové schopnosti. Mors má svojho oddaného psa, pripomínajúceho tak trochu toho dunča z Dragon Age, akurát, že tento je trochu menší a vyzerá akoby ho po papuli niekto pretiahol žehličkou. Alester je kňaz ohňa a vie ho náležite ovládať, dokáže si ním na pár sekúnd vylepšiť zbraň alebo podpaľovať súperov. Mors so schopnosťou skinchanger sa vie vcítiť do svojho psa a vďaka nemu vyňuchať vzácne predmety, stopovať osoby, vypočuť tajné rozhovory a odkusávať protivníkom tváre. Alister vďaka svojmu Ohnivému bohu vie pomocou tohto živla zapáliť, zviditeľniť predmety dovtedy nevidené a odhaliť skryté chodby (nepýtajte sa ma ako to funguje).

 

 

 

 

 

 

 

Nebudem zachádzať do detailov príbehu ale môžem s pokojným svedomím povedať, že je hodný značky Game Of Thrones. Zápletka je správne zamotaná a postavy dobre vykreslené. To, je ale robota scenáristov, ktorú chválim, horšie je to už s dabingom a animáciami postáv v konverzáciách. Hlavné postavy zvyšujú hlas vtedy kedy nemajú a naopak pasívne čítajú texty práve vo chvíli kedy by sa nejaké tie emócie mali diať. Nie je tomu ale tak vždy a treba povedať, že obe hlavné postavy majú aj svoje svetlé chvíľky a v kľúčových momentoch dokážu zvládnuť hlasitosť hlasu a aj to ako má byť citovo zafarbený. Animácie sú na tom o poznanie biednejšie a ťažko je v nich nájsť nejaké pozitíva. Celú dobu pri konverzáciách som mal pocit, že môj zverenec robí stále znova a znova tie isté gestá aj keď tomu tak niekedy nebolo.

RPG elementov má hra viac než dosť. Pred tým ako vám dovolia autori prvý krát hrať za Morsa alebo Alestera, dovolia vám vybrať si z troch špecializácii. Po tomto výbere dostanete ďalšiu tabuľku kdesi zvolíte zo širokej škály predností a slabostí vašej postavy. Je nutné si ich vyberať uvážlivo, pretože nemálo ovplyvňujú priebeh bojov. Hneď na to priraďujete body do jednotlivých schopností a zručností. Táto pre niekoho zdĺhavá príprava na neznámo, ktoré leží pred vami, môže pripadať zbytočná, ja som si ale pri nej zaspomínal na staré old schoolové RPG-čka kde ste si tiež pred začiatkom hry dlho predlho vyberali atribúty vašej postavy nevediac čo vás čaká a či ste sa rozhodli správne.

 

 

 

 

 

 

Boje prebiehajú v Game Of Thrones v reálnom čase s možnosťou priebeh diania pomocou klávesy „space” spomaliť a trocha zataktizovať skôr, než postavám rozdelíte čo majú robiť. Vaše útoky a kúzla sa ale objavia iba v tomto spomalenom móde čo je trochu čudné a keby ste chceli hrať bez pozastavovania tak sa to nedá, lebo by ste nemali prístup k vašim schopnostiam a len bezhlavo sekali jedným a tým istým útokom. Bojové rozkazy môžte vydávať nanajvýš dvom ľuďom a ľubovoľne sa medzi nimi prepínať aj keď budete mať v parte viac vojakov. Pri Morsovi môžete ešte naviac vydávať rozkazy psovi, ktorého ale v boji nemôžte priamo ovládať. Takéto potýčky vyzerajú dobre ale rýchlo sa zunujú takisto ako pasáže s Morsovým psom, ktoré napriek tomu vyzerajú originálne. Verte mi ak budete už dvadsiatemu ôsmemu žoldnierovi žrať nosnú chrupavku stále tou istou animáciou, prestane vás to baviť.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=cagSl3rgM2Q&feature=player_embedded[/youtube]

Hra ponúka celkom solídnu porciu taktizovania, ktorá ale zlyháva tým, že je jedno kde vaše postavy stoja, aj tak sa k vám súperi vždy dostanú, napríklad lukostrelci vás zasiahnu cez stenu či barikádu atp.To znamená, že hľadať dobré miesto kde umiestniť vášho strelca alebo šermiara je úplne zbytočné. A ak čelíte jedinému súperovi je detsky ľahké, ho poraziť aj keď je to boss na najťažšej obtiažnosti, pretože ho stačí znehybňovať alebo zhadzovať na zem a potom doňho búšiť. Ďalším problémom, ktorý hru strháva k šedému priemeru sú bugy, ktorých je požehnane. V zásade sú to maličkosti ale nájdeme tu aj také, kde nie je vidieť vašu postavu pri konverzácií alebo máte permanentne nasadenú helmu aj keď máte odfajknutú možnosť: Don’t show player helmet in conversations. Nepríjemné trasenie obrazovky keď bežíte po nerovnom teréne, zasekávanie vašich spolubojovníkov o prekážky atď. Asi najväčším technickým problémom odhliadnuc od slabého vizuálneho spracovania je fakt, že sa postavy a objekty okolo vás renderujú len v rámci vášho pohľadu. Ako náhle sa prudko otočíte, zbadáte, že za vami nikto nieje, hra sekne a zrazu sa objavia postavy a objekty. Je to naozaj nepríjemné pre niekoho možno až frustrujúce, pretože kvôli tomu musíte kamerou pomaličky otáčať aby ste mali prehľad čo sa okolo vás deje. Pozeráte sa na kuchára Fera, ktorý pripravuje polievku, otočíte sa, pozriete sa naňho znova, hrou šklbne, znova sa zrenderuje prostredie a už vidíte úplne iný model postavy kuchára Jonáša.

 

 

 

 

 

 

Hlavným symbolom Game Of Thrones je určite mesto King’s Landing so svojím kráľovským palácom a železným trónom. V hre ale toto veľkomesto pôsobí ako dáka obyčajná opevnená dedina a má veľmi ďaleko od svojho majestátneho náprotivka z televízneho seriálu. Celkovo je tu veľmi málo lokácii, ktoré sú navyše nezaujímavo spracované a budete sa nimi túlať viac než pár-krát, preto sa rýchlo zunujú. Dokonca aj podzemných chodieb alias dungeonov je tu pramálo a navštívite ich veľa-ráz, vždy kvôli inému questu. Na také mohutné RPG akým sa mohlo GOT stať je potrebných omnoho viac prepracovaných a hlavne zapamätateľných prostredí. Navyše hre chýba atmosféra. S časti to má na svedomí aj soundtrack, ktorý je zanedbateľný a neúčinný. Hudba často vrcholí keď sa nič nedeje a monotónne brnká v čase akcie. Samozrejme nechýba úžasná titulná skladba seriálu, ktorú je ale bohužiaľ v hre počuť iba v menu a pri záverečných titulkách.

 

 

 

 

 

 

 

Game Of Thrones rozpráva skvelý alternatívny príbeh okolo tragickej udalosti, smrti Jona Arryna, kráľovho poradcu, s pohľadu celkom nových postáv. Jeden z dôvodov prečo môže pritiahnuť pozornosť, nie je to však dostatok. Hra mala potenciál stať sa prekvapením roka, v ktorom vychádzajú samé herné pokračovania a veľké herné vydavateľstvá sa boja pustiť do niečoho nového. Bohužiaľ je veľmi monotónna, pôsobí nízkorozpočtovo a grády naberá až po 10 hodinách hrania čo je vlastne takmer polovica celkového herného času. Fanúšikov ale neurazí za predpokladu, že dokážu „prekusnúť“ chybičky krásy a zatvoriť jedno okoi nad svetom Westeros-u, ktorý si zaslúži pútavejšie spracovanie. Avšak hra naďalej vytŕča z kopy herných titulov, ktoré sa snažia zviesť na populárnosti svojich televíznych či filmových predlôh. 7 rokov práce developerov je naozaj veľa a tak by sme čakali trocha viac. Zatiaľ si však vystačíme aj s tým čo máme

 Recenzovaná verzia: PC

[review pros=“originálny príbeh a spôsob jeho rozprávania z dvoch uhlov pohľadu, rozhodnutia a ich dopad, zaujímavé postavy, nečakané zvraty, stealth pasáže za Mors-ovho psa, RPG prvky “ cons=“pre fanúšikov znalých predlohy nemusia byť niektoré odhalenia zaujímavé, slabé technické spracovanie a design prostredia,  soundtrack, dabing a animácie, malá motivácia k znovu prejdeniu okrem pozerania alternatívnych koncov“ score=70 verdict=“Skvelá RPG so silným príbehom, ktorá ale kríva a zakopáva pri bugoch a zastaralom hernom spracovaní. „].

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.

Súvisiace články