Homefront – Recenzia

21 marca, 2011 Lukáš Kanik

Odohral som prvú tohtoročnúpropagovanú FPS – Battle: L.A. Našťastie, hral som už aj prvú naozajstnú FPS tohto roka- Homefront, ktorá začína kolobeh očakávaných strieľačiek.

Homefront sa nám ukázal na E3 2009 v prvom, a skvele vyzerajúcom traileri. Dalo sa povedať, že by mohol konkurovať Call of Duty sérii, samozrejme, obsahom. Hra sa odvtedy ale zmenila, a tí, ktorí už hru hrali, ju s trailerom vedia porovnať, a minimálne ovládanie Goliáša prešlo zmenou. Nepredchádzajme udalosti, vrhnime sa bezhlavo do Ameriky, Ameriky, ktorá pre zmenu neokupuje, ale je okupovaná.

Hospodárska svetová kríza v ďalšom desaťročí, ktorá nás pravdepodobne aj bude čakať, vyvrcholila do zbrojenia oboch kórejských republík, a tím už nič nebráni okupovať zvyšok bohatšieho sveta. Ako inak, americký kontinent je plný bohatstiev, a váš príbeh začína a končí práve tam, rok 2027 – americké osadenstvo, predmestia a dnes už zničené mestečká. Rober Jacobs, bývalý vojak a pilot námorníctva sa dostáva do odporu, ktorý sa snaží túto okupáciu potlačiť. Nechutné, ohavné a často aj smutné praktiky Severokórejčanov budete vidieť na každom rohu.

Jacobs sa do Odporu dostane náhodne, dokonca bude zachránený skupinkou bojovníkov, ktorí si neskôr spoločne prestrieľajú cestu z obkľúčenia. Spoločnosť vám počas celej hry budú striedavo robiť Boone, Connor, Hopper a sexi Rianna, ktorá sa od chlapov v ničom neodlišuje. Samozrejme budete svedkami nepríjemných momentov, ktoré vám ukážu ich osobnosti. Príbeh teda ponúka mix akcie, realizmu, krutej nadvlády a emócií, o čom sa presvedčíte najmä po návrate do domova, akejsi skrýše Odporu. Tu to vyzerá na sebestačné a izolované fungovanie bez vonkajších starostí, no ani to sa neskryje krutým Kórejcom.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=yTmRlo6EHMU&feature=player_embedded[/youtube]

Hra sprevádza udalosťami priamo z pohľadu vlastných očí, výprava príbehu je tak podobná s výpravou Half-Life, na čo dnešné hry už pomaly zabúdajú. Väčšina už využíva animované prechody. Strhujúce momenty a wow efekty teda uvidíte priamo v centre diania. Takých momentov je v hre dosť, akurát nie sú až tak epické. Hra mohla z tematiky ťažiť naozaj dosť, pretože kríza, ktorú Homefront opisuje sa zdá byť dosť aktuálna. Dĺžka hry je teda veľmi priemerná, v minime 5 hodín intenzívnej akcie ale stačí. Homefront by som už ďalej asi nehral. Nie je to preto, že podporujem krátke hry, táto ale už viac nepobaví. Niektoré misie sú stavané tak, že na medium obtiažnosti sa zaseknete na jednom mieste a trvá niekoľko loadingov, než si prestrieľate cestu ďalej.

Homefront vychádza z dementného spawnu nepriateľov, nekonečných vĺn a náročných bojov. Umrieť dokážete už po dvoch, troch zásahoch, a autoheal je jediná možnosť, ako neprísť o končatiny. V tomto zase hra vyniká, žiadny hrdinský úlet sa konať nebude. Napokon aj to strieľanie zo zálohy prestane baviť, dostane sa aj na pasáže, keď budete na pokraji munície, v závislosti od štýlu hrania. Neviem si predstaviť, odkiaľ by som zobral zbrane a náboje, keby som samopalmi nerozdával headshoty. Z mŕtvol toho veľa nedostanete a dokážete prehliadnuť aj miesta, na ktorých je nejaká tá výbava odložená.

 

Arzenál je síce pestrý, ponúka zhruba pätnásť zbraní, o ich vyváženosti ale netreba veľa hovoriť. Účinný môže byť rovnako SMG ako aj ťažký guľomet. Nechýbajú bazuky, sniperky alebo granáty, či C4. Tie s výnimkou nutného zásahu v misii takmer nepoužijete. Pokojne si vystačíte s jedným samopalom a sniperkou. Náplň hry je podstatne pestrejšia, bude sa bojovať nie len v uličkách, ale i na štadióne, na vidieku, vo vzduchu a vo finále aj na gigantickom Golden Gate moste v San Franciscu. Scenérie teda ponúkajú príjemné zmeny, stereotyp v tomto teda nehrozí.

Misie sú pojaté veľmi akčne, čakajú vás nepríjemné prestrelky, neskôr príliž kratučká jazda za guľometom Hummeru, no ako odškodné berte plnú kontrolu nad ovládaním bojového vrtuľníka. Homefront oproti COD BO teda vyťahuje tromf, ktorý je spestrením náplne hry, ale nijako neohúri. Vrtuľník je dokonca možné dostať do takej krkolomnej polohy, v ktorej by sa snáď neudržal, ani keby bol na diaľkové ovládanie. Každopádne to treba brať ako plus. Tiež tak beriem stealth misiu, v ktorej sa síce vláčite so všetkými svojimi partnermi, no určitá dávka napätia a tichej práce tam je.

Ako bonbónik v Homefronte nastupuje obrnené bojové vozidlo Goliáš, ktoré si prediera cestu aj tou najväčšou kopou trosiek a neraz vám dokáže vybúrať ďalšiu cestu. Jeho ovládanie síce na vás nie je, no zameriavacím systémom jednoducho označíte ciele, na ktoré Goliáš vyšle pár rakiet. Opäť sa ale dohrnie kopa nepriateľov, takže si veľmi neoddýchnete. Spolubojovníci a odbojári veľa rozumu nepobrali, a okrem toho, že ich často uvidíte stonať na zemi, vám cestu príliš nevyčistia. O nepriateľoch som sa už zmienil, stačí sa pozrieť na jedného, ako sa pohybuje a odkiaľ vybehol, neskôr už len rozdávať headshoty kopírujúcim nasledovníkom.

 

Soundtrack, ktorý hrou sprevádza, patrí k tým lepším. Nehanbil by sa zaň žiadny nadpriemerný film, no zvuky, napríklad zbraní také skvelé nie sú. Technická nedotiahnutosť hry je vidieť už v prvých sekundách. Unreal Engine s takto zlou optimalizáciou určite nepoteší majiteľov mid-end počítačov. Nastavenia sú síce bohaté a na výber máte všemožné efekty, no stále hra nemá oproti konkurencii ničím navrch. Bugy sprevádzajú celou hrou, a scripty tiež nie sú silnou stránkou hry. Aj keď hra je svojim spôsobom tunelovka, čakanie na spoločníkov je neznesiteľné, otravné, príšerné. Nemôžete prejsť prakticky nikde, pokým tadiaľ neprejdú všetci ostatní. Tí navyše zvyknú kecať nejakú tú dobu, než sa pohnú ďalej. Čakanie na nich je fakt trápenie.

Multiplayer vás tohto všetkého zbavuje. Ten je príjemným spestrením hry, no taktiež v ničom neexceluje a vlastne ponúka len 2 módy. Team Deathmatch a Capture a Hold, ktoré vám ihneď pripomenú Call of Duty. Online konflikty samozrejme prebiehajú medzi znepriatelenými stranami singleplayeru, no amatérskych odbojárov nahrádza pravá americká armáda. Získavate skúsenosti, levely, zlepšujete arzenál a odomykáte schopnosti pechoty. Ovládať budete môcť tanky, vrtuľníky, rôzne prepravné vozidlá a v neposlednom rade sondu, s ktorou sa dostanete na nebezpečné miesta bez ujmy na zdraví. Vzdušná sonda šikovne označí nepriateľské jednotky, tie sa zobrazia na obrazovke. Vozidlá, sondy alebo zvláštne letecké útoky si nakupujete za získané body, body za obsadenie vlajky, či zabitia.

Dedikované servery, 32 hráčov na jednom serveri a na jednej z máp, ktoré sú vzhľadom na použité vozidlá dostatočne veľké, zaručia naozaj tonu zábavy. Akurát zbrane sú mierne nevyvážené, ale to naozaj nič neuberá na systéme, ktorý multiplayer Homefrontu prináša. Bodovanie a nákup hodnotím jednoznačne ako plus.

Čo dodať, prvá tohtoročná FPSka (až na Battle: Los Angeles, prejdená za 51 minút snáď nepotrebuje recenziu) nám naštartovala kolobeh akčných hier. Téma okupácie je síce všade, no hra ju naozaj atmosfericky a realisticky podáva, a nebojí sa ukázať tie najhoršie praktiky.

 Recenzovaná verzia: PC

[review pros=”niektoré pamätné momenty, náplň a kretivita levelov, moderný multiplayer” cons=”hromada bugov, oheň a dym, optimalizácia, nekonečný spawn nepriateľov, zdržiavanie hry” score=70 verdict=” Akcia je to dobrá, momenty a náplň hry tiež stoja za zmienku, no umelé zdržiavanie hry, krátka kampaň, tupá AI, nedomyslený nápad, a technická nedotiahnutosť si život zachraňuje len multiplayerom.”]

Lukáš Kanik
Sledujte ma:

You can leave a response, or trackback from your own site.