Mars: War Logs – Recenzia

30 apríla, 2013 Lukáš Kanik

Mars: War Logs ako sťahovateľný titul vás zavedie na postapokalyptický cyberpunkový Mars so všetkým, čo správne RPG má mať!

Keď mi šéfka francúzskeho štúdia Spiders – Jehanne Rousseau prezentovala minulý rok na GamesCome Mars: War Logs, bol som nadšený. Sťahovateľný titul, ktorý vydalo Focus-Home Interactive chcel tak nejak napodobiť úspech Zaklínača 2 a samotní autori sa netajili tým, že práve z poľského veľdiela brali inšpiráciu.

RPG z pohľadu tretej osoby – Mars: War Logs vás zavedie na Mars, kde kolónie doslova bojujú medzi sebou o zdroje, ktorých je na spálenej planéte skutočne málo. Politici a špekulanti sa chcú zmocniť najvzácnejšieho artiklu – vody a kvôli tomu aj bojujú. Tí bohatší si najímajú silných a vyspelých bojovníkov Technomancerov, tí chudobnejší zase armády žoldnierov, ktorí nemajú čo stratiť.

Rolu jedného takého preberáte, Roy Temperance skončil po vojne rovnako ako zvyšok osadenstva, v jednom zo zajateckých táborov, z ktorého budete zhruba tretinu hry plánovať útek. Neskôr sa Roy zapletie aj do odboja, ktorý sa postavil proti nadvláde Technomancerov a pridá sa na stranu tých, ktorí konajú menšie zlo. Ale až po dohraní zistíte, kto bola kľúčová osoba a aké posolstvo hra niesla. A to sa dnes naozaj cení.

O pozadí sveta a hry sa dozviete skutočne málo a to aj v prípade, že budete viesť rozhovory so všemožnými postavami. O situácii na Marse sa prakticky nedozviete nič, naopak z rozhovorov môžete vytiahnuť informácie o postavách a lokálnych uličkách niekoľkých miest, do ktorých počas hry zavítate.

  

Plánovanie úteku z väznice je jedna z mála dlhých celistvých liniek questov, na ktoré narazíte, zvyšok hry je vyplnený skôr menšími, ktoré so sebou viac menej ani nesúvisia. Roy je totiž človek, ktorý rád pomôže a nezabúda ani na svojich starých známych. Tiež zamrzí fakt, že počas hry si vlastne nestihnete vybudovať hlboké vzťahy a aj keď vám vnútorne bude na niektorých záležať, hra vás k nim bližšie nepustí.

Prakticky pri konci hry som sa mohol zblížiť so ženami a tešil som sa na nejakú romance, ktorú si vlastným úsilím vytvorím. Bohužiaľ hra skončila a ostal som sklamaný (k sexu došlo, ale to je iný príbeh). Musím však pochváliť autorov za možnosti, ktoré hráčovi dáva a tými sú rozhodnutia, ktoré sa nesú hrou. Rozhodnutia o živote a smrti, o pästnom, alebo diplomatickom riešení, alebo rozhodnutia správnych odpovedí sa budú s vami vliecť počas celej hry a aj keď ich vplyv je spočiatku nejasný, možnosť rozhodovať o niečom skutočne pocítite niekoľko krát.

  

Ako som spomínal, hra sa hlboko inšpirovala druhým Zaklínačom a súbojový systém je prakticky rovnaký. Zatiaľ čo jedným tlačidlom údery rozdávate, druhým sa kryjete a pri správnom načasovaní ich okamžite vrátite. Roy však oplýva niekoľkými schopnosťami, či už fyzickými, alebo špeciálnymi – schopnosťami Technomancera. Sú to schopnosti poháňané elektrickou energiou – štít, elektrický výboj, či tlaková vlna sú v kombinácii s klasickými metódami oveľa účinnejšie.

V súbojoch majú hráči možnosť si pozastaviť čas a v rýchlom menu vybrať určitý špeciálny útok. Hodiť piesok do tváre, položiť pascu, hodiť bombu alebo vystreliť z nitovačky môžete aj bez pozastavenia, stačí si úroky namapovať na štyri tlačidlá. Rýchle menu je veľmi pohodlné, ale všetko má nejaký háčik. Súboje bývajú často dosť frustrujúce a nepomáha ani rýchle kombinovanie útokov. Zvlášť v neskorších štádiách hry proti niekoľkým nepriateľom nemáte šancu a riešením situácie bývajú dva, či tri scenáre. Vystrieľať celý zásobník, hodiť granát, alebo uhýbať útokom, dokým to len pôjde. Áno, súboje sú tak trochu hardcore.

  

Máte síce nasledovníka (podľa vlastného výberu) ale úprimne…je to jeden z najhorších spoločníkov. Nezáleží na tom, koho vyberiete, alebo aký pokyn v rýchlom menu mu zadáte, umrie na začiatku súboja a všetci nepriatelia ostanú na vašich pleciach. Navyše toho veľa nenahovoria, po perfektnej AI Elizabeth z Bioshock Infinite trochu rana pod pás.

Jeden z najlepších aspektov hry je crafting a vývoj postavy. Strom schopností je rozdelený do troch vetví, kde je až 36 pasívnych skillov, ktoré je možné upgradovať na tri úrovne. K tomu môžete investovať body schopností do postavy, ktorá nadobudne nové atribúty, tie si môžete vylepšiť samozrejme aj vybavením. Zatiaľ čo zbrane a brnenie nachádzate v celku, často si ich môžete vylepšiť o niekoľko súčiastok, ktoré pridávajú iné vlastnosti. Kombinácií je fakt veľa a napríklad výdrž brnenia si môžete vylepšiť až dvojnásobne.

Pre crafting je treba vlastniť materiály, tie sú rozsypané všade po svete a padajú aj z nepriateľov. Z materiálov si môžete teda vyrobiť vylepšenia, ale aj náboje, či lekárničky. Ako platidlo tu slúži sérum, ktoré získate či už prehľadávaním tiel, alebo kontajnerov. Roy nepriateľov nezabíja, len omračuje, ale vyššie dávky séra je možné získať usmrtením tých, ktorých ste v boji omráčili. Či vám to stojí za to sa musíte rozhodnúť sami, extrakciou séra a zabíjaním ľudí vám stúpa negatívna karma a to má dopad na správanie postáv ku vám a na záver hry.

  

K tým dopadom rozhodnutí na hru by som sa ešte vrátil. Neviem, či som spravil málo questov, alebo som sa s ľuďmi málo rozprával, ale nejako som sa nevedel dostať z neutrálej osobnosti na stupeň obľúbenca. Kampaň vám pri splnení všetkých questov potrvá zhruba 18 hodín. Počas nej som sa stihol niekoľko krát pousmiať nad nelogickými udalosťami – potrebujeme sa porozprávať v súkromí o úteku z väzenia, poďme do jedálne, kde je najviac ľudí…


Mars inak vyzerá ako slušné RPG, žiadna budgetovka, ale znova vás sklame niekoľko vecí. Pri rozhovoroch prakticky neexistuje mimika tváre a postavy predvádzajú komické animácie vtedy, keď sa to vôbec nehodí. V súbojoch zase vadí prekrývanie nepriateľov, ktorí prechádzaním cez seba doslova podvádzajú a nedajú vydýchnuť. Veľká škoda je tiež nevyužitého stealth systému, ktorý vôbec nefunguje. Môžete sa prikrčiť a obchádzať nepriateľov, ale nikoho potichu dať nemôžete, namiesto toho môžete udeliť len jednu ranu, ktorá okamžite privolá všetkých ostatných.

Prostredia sú síce klaustrofobické a koridorové, ale vkusne prepracované a je tu vidieť hodiny tvrdej práce vývojárov. Trochu zamrzí aj to, že sa od seba líšia len minimálne, ale to bude asi náturou planéty, na ktorej sa hra odohráva. Vedel by som si však predstaviť aj otvorené prostredia, či veľké mestské ulice plné trhov a ľudí. Grafika je vzhľadom na fakt, že ide o sťahovateľný titul naozaj slušná a neurazí vás spracovanie žiadnej z lokalít, alebo postáv. Hra beží na vlastnom engine štúdia Spiders, takže na jeho vylepšenie majú vývojári plno možností.

  

Mars: War Logs je fakt sympatické RPG a vyplnilo dieru, ktorá je vytvorená všetkými ostatnými žánrami. Práve preto, že sa Mars podobá vo viacerých veciach na Zaklínača, udiera ako blesk z čistého neba. Je to skvelá oddychovka s parádnym systémom craftovania a vývojom postavy, navyše vizuál nie je vôbec zlý. To, že vaše rozhodnutia vplývajú na vývoj a to, že si môžete budovať vzťahy je len plus, ktorý by ste od sťahovateľného titulu nečakali, zamrzia však trochu repetitívne prostredia, občas frustrujúco ťažké súboje a nulová snaha o animácie a mimiku tvárí pri rozhovoroch, ktoré by nás s postavami spojili ešte viac.

Mars: War Logs si môžete kúpiť na Steame, hra obsahuje 14 achievementov.

Recenzovaná verzia: PC

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.

Lukáš Kanik
Sledujte ma: