Max Payne 3 – Recenzia

7 júna, 2012 Lukáš Kanik

Max Payne 3 je už nejaký ten deň vonku, aj pri tomto zhone E3 2012 vám prinášame megarecenziu tohto titulu, ktorý nasadil novú latku v žánri TPS. Max sa vrátil a je z neho ešte väčší boss.

Nový Max Payne to nemal na hernej scéne ľahké. Zožal kritiku hlavne po tom, čo sa prezentoval prvými obrázkami, na ktorých vystupoval ako starý, unavený a plešatý policajt s pivným bruchom. Takého Maxa fakt nechcel žiadny fanúšik. Hra ale vyšla a Rockstar Games nepokazilo absolútne nič, naopak, osvietilo žáner a vyskúšalo si nové prvky, ktoré by mohli byť využité v ďalších hrách.

Pred vydaním som bol k hre skeptický a príliž som ju nesledoval. Potešil som sa ale, keď boli vypustené zábery z hry, ktoré sa viac podobali na starého dobrého Maxa v čiernom otrhanom kabáte s berettou v ruke. Hru som mal možnosť odohrať až po vydaní s tým, že som si o ňom nič nepozrel, nechal som sa prekvapiť.

A prekvapenie to bolo grandiózne, už prvá cut-scéna ma vrátilado tých nostalgických spomienok, originálna Maxovská hudba a starý hlas Jamesa McCaffreyho za mikrofónom mi navodil atmosféru, akú som naposledy zažil pred siedmimi rokmi v podaní Max Payne 2, kedy som ho hral naposledy. Od udalostí poslednej hry uplynulo presne toľko času, koľko aj v reálnom živote medzi vydaním dvojky a trojky, Max zostarol, no nezmenil sa. Autori sa držali jeho vzhľadu ako to len šlo, o to viac vás poteší, že hrať za normálneho Maxa budete viac, ako za holohlavného fúzača. Ono to prepojenie medzi touto zmenou stylingu je vlastne tak skvele zobrazené, že vám to ani nebude vadiť, dokonca túto jeho zmenu príjmete s akýmsi potešením.

Max totiž bude meniť svoj životný štýl. Zase. Možno ten kšeft od svojho kamaráta z akadémie – Raula Passosa nemal zobrať, možno nemal vycestovať do 5000 míľ vzdialenej Brazílie, aby tam robil ochranku a možno mal ostať chlastať v tom smladľavom bare v New Jersey, pretože mu nič iné neostávalo. Ale zobral to, veď aj musel, lebo tam doma už nebolo miesto, kde by ho niekto chcel, či nebodaj potreboval. K tomu všetkému sa však budete vracať v retrospektívnych sekvenciách, misiách, ktoré si Max bude pripomínať, keď bude riešiť aktuálny problém.

Kšeft to bol nevinný, navyše výhodný, Max s Raulom mali chrániť zadky jednej z najbohatších rodín v Sao Paule, čo znamenalo nespočetné množstvo žúrov, litre alkoholu a bezsenné noci. Max navyše bojoval s minulosťou aj budúcnosťou, hrste tabletiek zapíjal whisky a žil unaveným, skazeným životom, utopeným v spomienkach. Pozerať sa na takého chlapa v neskoršom veku nemusí byť nič príjemné.

Jeho práca mu to dala poriadne vyžrať, na zbohatlícku rodinu sa zavesil miestny gang, ktorý ich napadol, uniesol niekoľko členov a žiadal výkupné. To je len omrvinka toho, do čoho sa Max zaplietol a proti sebe bude mať nie len favelácky gang z ulíc Sao Paula, ale aj políciu, či dokonca súkromnú armádu. Príbeh, inak skvele vyrozprávaný, vám ponúkne tiež niekoľko prekvapení a zvratov, dokonca momentov, ktoré by ste nečakali. Forma rozprávania je ale lepšia, než samotný príbeh, perfektné ukážky, animácie a akčnú prácu kamery strieda rozprávanie Maxa v prvej osobe, čo napomáha stotožniť sa s postavou. Vďaka technológii by som povedal, že Max Payne 3 je, čo sa story týka, ďalej, ako predchodcovia.

Animácie a prestrihové scény stavili na surrealistický až komixový štýl, z ktorého môžu rozbolieť oči, dokonca môže kaziť sústredenie na dianie, pretože všetko bliká, mení sa kontrast a kontúry, celkový dojem je ale pozitívny a pripomína rozpoloženú a opitú myseľ. Animované sekvencie sú fakt skvele prepracované, animácie postáv a mimika tvárí prispieva k skvelému filmovému zážitku. Keď si odmyslíte všetky časti, v ktorých hráte a zostrihali by ste len prestrihové scény, hollywoodsky film je na svete. Samotná kampaň sa skladá zo štrnástich kapitol, čo vám zaberie zhruba deväť hodín hracieho času (aspoň tak ukazuje štatistika RGSC, určite mi to trvalo dlhšie).

V kapitolách zavítate nie len do brazílskych prostredí, ako bohaté Sao Paulo, rôzne kluby, či chudobné favely, ale v retrospektívnych kapitolách aj do prostredí, v ktorých sa policajt pohyboval pred ôsmimi rokmi. Dizajn lokalít a ich príbehové prepojenie je priam dokonalé, skvele nadväzujú aj udalosti a nebudete mať pocit, že vás niekto posiela na misiu sem a tam. Obľúbite si aj postavy, ktoré stretnete, záporák veľmi výrazný nie je, pretože sa o ňom dozviete až v pokročilých štádiách hry. Posledná misia je vyvrcholením akcie a pomyslíte si “…tak Max má konečne pokoj.”

Max Payne 3 je jednou z hier, u ktorých som si za posledné roky povedal, tak s touto hrou sa vývojári pohrali fakt do detailov. Začína to pri animáciách, kedy si všimnete nie len skvele podaného Maxa (jeho pohyby snímalo až deväť hercov), ale aj Passosa a ostatných, pokračuje to hernými prvkami a končí celým okolím a prostredím, aké má len málo hier. Videl som deti hrať futbal na dvore, kto sakra robil motion capturing? Veď hrajú, akoby boli skutoční, všimol som si aj správy v TV, nevychádzal som z údivu. Max sa potí, jeho oblečenie sa špiní, ostávajú rany na tele a na tvári. Proste detaily, ktoré robia hru ešte reálnejšou.

Chcem ale vyzdvihnúť práve animácie, ktoré som už toľko krát spomínal. Pri prestrihových scénach sedia objekty presne tam, kde majú, Max sa fakt reálne obzerá aj pri obyčajnom otvorení dverí. Ak sú zatvorené, aspoň do nich narazí plecom, aby to minimálne vyskúšal. Skvelý je aj ragdoll systém fyziky tiel, ktorý je prepožičaný z GTA 4, kdekoľvek nepriateľa postrelíte, vždy sa jeho telo zachová inak. Nechýba ani bullet-time, ak sa však hodíte a je príliš horúco, strieľať môžete aj zo zeme a prevaľovať sa na všetky strany. Max sa potom postaví presne tak, ako by ste to na jeho vek a váhu čakali.

Rýdzo akčných third-person strieľačiek je na trhu dnes málo, u Max Payne 3 som mal ale pocit, že to je práve tá hra, ktorá má ukázať všetkým ostatným, ako má third person vyzerať. Pochváliť treba systém krytia, ktorý je v sérii nový, no považujem ho za najlepší zo všetkých súčasných pokusov v hrách. Nie je automatický a nestane sa, že by ste omylom z krytu vyskočili alebo do neho vošli, kde sa schováte a z ktorej strany sa vykloníte je čisto na vás, dokonca môžete páliť naslepo. Ak vám zavadzia nejaké sklo, Max ho rozbije rukou a vkľude páli ďalej. No čo tomu chýba? Tieto všetky prednosti spolu s jednoduchým ovládaním považujem za obrovské plus hry.

Max dokáže niesť so sebou až tri zbrane, dve malé jednoručné a jednu veľkú, pričom si ju vždy nosí v ruke, ak teda chcete použiť dve pištole, samopal, či brokovnicu bude musieť Max odhodiť. Pri nabíjaní pištolí a UZI si veľkú zbraň vloží efektne pod rameno. Bohužiaľ, granáty a molotovy v hre nenájdete, naopak, ostali tabletky, ktorými si prinavrátite časť života. Je ich ako šafranu a už na normálnej obtiažnosti je hra dosť ťažká. Nie je problém umrieť po jednej, alebo dvoch dobre mierených ranách, to isté platí o nepriateľoch. Skôr či neskôr prídete na to, že hodiť sa doprostred hniezda, hoci v bullet time sa nevypláca. To je ale ďalšie plus hry, old-school hrateľnosť prináša aj vysokú old-school obtiažnosť, mojich šesťdesiat úmrtí za celú kampaň hovorí za všetko.

Dizajn gameplayu ponúka niekoľko spestrení, ktoré vám hru spríjemnia. V prvom rade sú to mini quick-time eventy v súbojoch, kedy schytáte smrtiacu guľku, no hra vám dá možnosť zachrániť sa v boji muž proti mužovi. Ak mu strelu vrátite, ste zachránení a dostanete aj kapku života naviac. Ak ste v tom momente za prekážkou, alebo vám nebodaj došiel zásobník, cvaknutie naprázdno znamená smrť. Niektorým prestrelkám môžete dokonca predísť, stačí ak počkáte a nepriatelia odídu sami. Okrem toho zbierate kúsky zlatých zbraní, ktoré sú v každej úrovni spravidla dve. Po nájdení všetkých kúskov sa daná zbraň premení na zlatú, je jedno odkiaľ ju zoberiete. Napokon tu ostávajú rozmiestnené stopy, ktoré sa vám tiež zarátajú ako bonus v štatistikách.

Vytknúť hre pri tej dokonalosti treba snáď len nešťastne navrhnuté spawny, na ktoré vám často nabehne kopa nepriateľov a je takmer nemožné sa z nich pohnúť. Podarí sa vám to až vám dá hra niekoľko lekárničiek ako pomoc. Hru som si veľmi užíval, nemal som sa kde stratiť, stíhal som zbierať aj náboje, aj pilulky, dokonca vnímať aj Maxove monológy, ktoré vkusne dopĺňali prázdne miesta v hre. Nenudil som sa ani raz, podľa štatistík Social Clubu som vystrieľal 13 tisíc nábojov, a zabil som 1600 ľudí, takže aj Max Payne je postava, ktorú môžeme označiť ako mlynček na mäso. Po dohratí kampane máte na výber ďalšie výzvy, prejsť úsek hry na čas, alebo vystrieľať čo najviac nepriateľov.

Po dohratí som sa pustil do multiplayeru, od ktorého som veľa zo singleplayerovej série nečakal. Ponúka ale dosť zaujímavých online módov a odomknutí, ktoré vás zabavia na desiatky hodín. Takmer za každú interakciu vás hra odmení, za zabitia, za okrádanie mŕtvych alebo za použitie bullet time bonusu. Z okrádanie navyše dostanete nejaký ten bonus k naplneniu spomalenia na tri úrovne, na najvyššej sa chopíte granátometu.

Problémom môže byť fakt, že ku všetkým multiplayerovým módom sa dostanete, až nahráte nejakú tu hodinu a získate základné unlocky. Potom je na výber okrem deathmatchu aj mód Payne Killer, kedy sa jeden z hráčov stáva Maxom Paynom alebo Passosom, ostatní značne oslabení ho musia dostať. Maxom sa stáva znova hráč, ktorý zabije toho aktuálneho. Mód Gang Wars kopíruje zase dianie v príbehu, dva tímy budú plniť rôzne meniace sa úlohy v piatich kolách. Za to budú dostávať body v podobe tiketov, posledné kolo sa hrá deathmatch práve na tieto tikety. Okrem hardcore módov tam viac nenájdete, nie je potreba, veľmi jednoduchý multiplayer príjemne dopĺňa hlavný trhák hry – príbeh a jeho rozprávanie.

Nakoniec sa dostávam k vizuálnej stránke Maxa Payna. Hra využíva najnovšie technológie, ako DX11, teseláciu a rôzne iné efekty, autorov treba pochváliť za skvelú optimalizáciu, pretože hra skutočne nemá krvavé požiadavky. To, že má hra skoro 30 gigabajtov na disku mi ale vôbec nevadí, som rád, že uprednostnili výsledok pred komprimáciou. Modely, textúry aj efekty sú na veľmi vysokej úrovni, pochváliť treba aj počasie, ktoré sa mimochodom v multiplayerových mapách aj singleplayeri mení. Skvelá je aj práca s filtrami, pokým v New Yorku vládne tá noirovská atmosféra, Brazíliu zaplavuje rozžeravené slnko. K skvelému vizuálu prispievajú aj bohaté a detailné prostredia.

Kopa objektov je zničiteľná a počas prestrelky v kanceláriách všade lietajú papiere a padá sklo. Dokonca aj samotný Max dokáže cez sklenú tabulu preskočiť s tým, že ho roztriešti. Potešil aj efekt poslednej guľky, kedy kamera sníma náboj vystrelený do posledného nepriateľa. Vtedy si môžete vydýchnuť a pobehať po okolí. Náboje celkovo majú svoju váhu a fyziku, rozdiely medzi brokmi a guľkami pocítite aj na vlastnom tele. Inteligencia protivníkov neostáva nič dlžná, dokážu sa rozmiestniť po okolí, dokážu vás obchádzať a neraz sa stane, že to schytáte z metra len preto, že vás obišiel.

Ozvučovať to bude všetko exkluzívne nahratý soundtrack, ktorý mieša elektro, drum a noire štýl, nič extravagantné, no hre neskutočne pristane. Zvuky celkovo veľmi kvalitné, nepotešil ma fakt, že titulky portugalsky hovoriacich postáv sú znova po portugalsky. Vytýkať hre dôležitejšie veci je takmer nemožné.

Max Payne 3 nie je taký, ako sme ho poznali. Hra nie je tak temná a depresívna, je to akčná jazda so skvelým príbehom, zápletkou, rozprávaním a Maxom. A to je hlavné, Max Payne sa nezmenil, je stále depresívny, len zostarol. Prepojenie medzi hrami je excelentné a obavy o radikálnu zmenu vzhľadu môžeme kľudne zahodiť.

Max Payne 3 si môžete so zľavou kúpiť len v online shope XGames.sk

Recenzovaná verzia: PC

 

Sledujte ma:

You can leave a response, or trackback from your own site.