Medal of Honor – Recenzia

22 októbra, 2010 Lukáš Kanik

Medal of Honor sa vracia, aby zakryl dieru vo vojenských strieľačkách, aby prekonal úspechy Bad Company a Modern Warfare. Či sa mu to už podarilo, alebo nie, hra si vás naozaj získa.

Obdobie sucha strieda obdobie vydaní herných peciek, hier, na ktoré sme čakali…ehm…chvíľu. No ale Medal of Honor, ďalšie pokračovanie obľúbenej série sa vracia až po pomerne dlhej dobe. Je rok 2010, trend moderných akcií, a ani Švédi z Dice nelenivejú, a po produkcii Bad Company 2 (zároveň pracujú na ďalších projektoch) dokončili Medal of Honor – relaunch série postavenej do modernej doby.

Afganistan, v podobe, v akej ho máme možnosť vidieť tu ešte nebol. Môže sa zdať, že hra sa už nemá kde inšpirovať, ale opak je pravdou, a zasadenie do takéhoto prostredia je základným plusom hry. Kam sa na toto hrabe Call of Duty, ktoré už roky vyzerá rovnako? Príbeh Medal of Honor síce nie je najdokonalejšie Tolkienovské dielo, ale príbeh členov elitných jednotiek v spojení s mariňákmi vás určite zaujme (záver hry je až epický).

Dianie sa bude odohrávať najskôr prítomne, no potom sa vrátite v čase a budete prežívať príbeh vojakov len za dva dni, no udeje sa toho viac, ako by ste čakali. Pozdĺž Afganskej rieky sa budete pohybovať v podstate celý čas, no navštívite ako rôzne mestečká, tak úkryty Talibanských bojovníkov ďaleko v horách. Nebudú chýbať prechody cez horské masívy alebo jaskyne, či už pokryté snehom alebo pieskom. O atmosféru tak je skvele postarané, a asi vám je jasné, že grafikou si CoD môže pískať.

 

Naproti tomu, čo sme už hrali x-krát, a tomu, čo sme už v hrách prežili, sa snažia autori stvárniť vojnu najrealistickejšie z okolitej konkurencie. Pri vývoji sa tak podieľali nie len ľudia, ktorí boli vyslaní na blízky východ, aby oblasť zdokumentovali, ale najmä vojaci, ktorí sa snažili vývojárom prerozprávať situáciu. Len oni najlepšie vedia, ako to na fronte vyzerá a to sa odzrkadlilo aj na kvalite hry. Žiadne hrdinovanie v centre letiacich guliek preto nečakajte, toto je seriózna vojna.

Vtrhnúť na bojisko sa naozaj neoplatí, pretože už po niekoľkých zásahoch uvidíte okolitú krajinku v 90 stupňovom uhle s hlavou na zemi. Nepomôže vám ani easy obtiažnosť, tam len získate výhodu mierneho autoaimu. Samozrejme, že na easy som neprešiel ani jednu misiu, nebudem sa predsa ukracovať o hernú dobu, ktorá je aj tak veľmi krátka. V hre naopak chýba krycí systém, vlastne, nechýba. Hra by s krycím systémom už nebola takým skvelým zážitkom. Práve o realistickosť sa pokúšali autori, a ďalším plusom je vykláňanie sa. Všetci sme ale zvyknutý na hry bez vykláňania sa, teda ak si naň nespomeniete, ani ho nevyužijete. Budete teda využívať prirodzené objekty.

Naopak, určite využijete možnosť pokľaknúť a zaľahnúť, ktoré budete potrebovať nie len k prežitiu, ale k splneniu rôznorodých misií. Tie sú tak skvele spracované, že budete žasnúť, a s napätím prechádzať jednu za druhou. Medzi tým budete sledovať renderované prestrihové scény z veliteľstva, ako aj priamo vojakov v akcii. Tie vás dokonale naladia na ďalší boj. Nie že by sa stále len bojovalo, proste vás uvedie do situácie, a či už to bude zásah vášho vrtuľníka raketometom, alebo záchrana rukojemníkov, vždy sa bude na čo pozerať.

 

Už na samom začiatku hry vás maskovanie prevedie ulicami osady plnej teroristov, za nočnej atmosféry a pekného nasvietenia sa zoznámite so životom. Práve tam sa ocitnete prvý krát vo vozidle, a striedanie misií teraz naberie čím ďalej tým akčnejší spád. Je tak prepracované, že chaos v podobe Call of Duty vám nehrozí, ale všetky jednotky, za ktoré budete mať možnosť hrať, sú dokonale synchronizované. Uvidíte naozaj precíznu prácu vojenských operácií, z pohľadu vojaka. Najlepšou časťou boli za sebou nasledujúce vyvrcholené misie. V prvej ste obkľúčený Talibanom na otvorenom priestranstve pod paľbou, a jediný úkryt práve vyletel do luftu. Keď už si poviete, že všetko je stratené, Apache vrtuľníky vás zachránia, následne si sadnete do kokpitu vrtuľníka a zbombardujete niekoľko stanovíšť. Aj vrtuľníkom bude nakoniec prihárať, a zachráni vás sniper. A vy prevezmete rolu toho snipera. Prešpikované to je kvalitne.

Celkovo budete prechádzať misiami bok po boku s partnermi, či už v stealth misiách, priamo na bojisku, alebo na parádnej výsadke celej čaty. Je dobré sa riadiť ich príkazmi a radami, vždy totiž vedia určiť polohu nepriateľa, často skôr ako vy. Medal of Honor je prvá hra, kde som výkriky typu „Two O´clock“ bral vážne. Tiež narazíte na úseky, pri ktorých si budete musieť zobrať konkrétneho nepriateľa, toho druhého si zase zoberie parťák. Svoje chyby ale nemusíte oplakávať v kúte, vojaci vám budú vždy kryť chrbát, a keď sa náhodou netrafíte, radi pomôžu.

Celkovo by hordy nepriateľov pokojne vyčistili za vás, ale aj oni potrebujú helfnúť, a preto väčšinou dostanete hlavnú úlohu – zamerať bunker pre rakety, alebo sedieť za guľometom na utekajúcom vozidle. Určite ste tiež postrehli, že sa v hre objavia štvorkolky, a tie si užijete podobne ako snežný skúter v CoD. Nechýba adrenalín a v spojení so stealth, tichou a nočnou akciou to je lahôdka na pohľadanie. Detaily ako svetlomety na štvorkolke ani netreba spomínať, kokpit vo vrtuľníku je priam dokonalá. Tiež si všimnete prepínanie na zbrani medzi automatickou a dávkovanou streľbou. Zbraňový arzenál ze inak naozaj bohatý, nájdete tam všetky dnes používané zbrane. Prekvapili ma granáty, nemilo.

  

Hra neponúka veľa možností, ale v úplnej tme naozaj využijete možnosť zapnúť si nočné videnie, alebo rôzne typy munície pri diaľkovom zneškodňovaní cieľov. Ďalekohľadom tak budete označovať oblasť, ktorá bude zasiahnutá riadenou strelou, dávkou z kanóna alebo hellfire raketami. Pri takýchto misiách nebudete mať pocit stereotypu ani na chvíľku.

Po prejdení kampane môžete zamieriť na EA servery v Tier 1 multiplayerových módoch, ktoré sa oproti základu z Bad Company príliš nezmenili. Módy boli ale trochu pozmenené, a mapy sú uzavretejšie a menšie. Práve preto je akcia rýchlejšia a adrenalínovejšia. Dojmy ste si už mohli prečítať zo samotného testovania multiplayeru. Každopádne sa aj ten mierne vypracoval, a zaradil sa niekde medzi BC a multiplayer z Modern Warfare, ktorý je pochopiteľne ešte rýchlejší.

S Bad Company má hra viac spoločné, beží totiž na rovnakom engine. Hra je ale lepšie optimalizovaná, ale kde museli autori odrezať z torty je vám asi jasné. Zásadnou zmenou je zmenšená deštrukcia a to v takej miere, že odletujú len kúsky kameňov. Na druhej strane efekt prašného prostredia je dokonalý. Po zbombardovaní máte naozaj niekoľko sekúnd na svoju chvíľku, pretože neuvidíte absolútne nič. A je to naozaj realistické. Už menej realistický je pohľad na dymovú stopu rakety, tie ale až tak často stretávať nebudete. Pochváliť sa hra môže aj skvelými animáciami postáv, no pohľad na menší bug sa naskytne pri pomáhaní vyliezť. Keď som robil screenshoty, všimol som si, že jeden vojak má ruku vrytú do ruky druhého.

Celkovo hra graficky neexceluje, a nekonkuruje v súťaži najdokonalejších orgií, no je nádherná. Určite k tomu prispieva kontrast, ktorý sa autori nebáli použiť. Kontrast medzi tmou a svetlom, medzi jaskyňou a zasneženou horou, alebo pieskom a skalou. Okrem efektu zobrazenia pohľadu nezaostávajú ani zvuky, teda čakajte minimálne ohlušenie pri výbuchu a detailné a kvalitné zvuky zbraní. Efekt priestorového zvuku, aký ste si mohli vychutnávať pri Bad Company tu ale načakajte. Hubda je ale skvelá, od epicky ladených momentiek, cez rockový nárez počas bombardovania z brtuľníkov.

Po odtestovaní beta verzie multiplayeru, ktorého som sa dostatočne nabažil som očakával minimálne taký dobrý singleplayer. Ten ma viac potešil ako sklamal a tak si odnášam kopu pozitívnych dojmov.

Recenzovaná verzia: PC

[review pros=“rýchla akcia, vyvrcholený príbeh, skvele prepojené misie, vozidlá, grafika“ cons=“krátka kampaň, orezaný engine“ score=85 verdict=“Hra vás po mierne sladkom úvode posunie do ostrého a dynamického diania v Afganistane, a určite ju dohráte na jeden dych. Vojna potom pokračuje online.“]

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.

Súvisiace články