Medal of Honor: Warfighter – Recenzia

29 októbra, 2012 Lukáš Kanik

Po miernom zdržaní vďaka technickej chybe vynášame finálny verdikt nad Warfighterom aj my. Po veľkej reklamnej kampani nastalo mierne sklamanie.

Úprimne povedané, som z nového Medal of Honor sklamaný, pretože jeho predchodca vo väčšine ohľadov ponúkol viac zábavy, ako Warfighter. Na druhej strane, reálne pracovanie udalostí môže mať od zábavného faktoru ďalej, ako sme si mysleli.

Scenár a udalosti Medal of Honor: Warfighter totiž písali príslušníci špeciálnych vojenských jednotiek, ktorí si tak krátili svoje pobyty v terorizmom zaplavených zónach sveta. Nečakajte preto žiadne zábavné momenty, vžijete sa totiž do kože vojakov, ktorí strácajú priateľov, kolegov a obetujú svoje životy. Scény, kde som sa spojil s jednotkami poľského GROMu, ktorí rozprávali materinským jazykom boli spestrujúce, nedržal som sa tak len amerických vojakov.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=s1jP3QPwLa0[/youtube]

Naservírované epické momenty plné explózií, padajúcich helikoptér a prístavných žeriavov striedajú renderované sekvencie, ktoré by mali pripomínať to, že hlavní hrdinovia majú svoje rodiny, ktoré neľahko znášajú fakt, že bojovníci za svoju vlasť nasadzujú do vojny proti terorizmu svoje drahocenné krky. Vidieť priateľa umrieť pred vašimi očami nie je zas tak super a Warfighter tieto momenty celkom dobre servíruje, aj tým, že budete vidieť plačúce rodiny.

  

Príbeh samotný je klišovitý, vyvažuje to náplňou trinástich misií, z ktorých niektoré sú naozaj skvele spracované, iné zase veľmi priemerné, čo sa žánru týka. V koži dvoch hlavných hrdinov (starých známych z MoH 2010) znova pocestujete po celom svete, v rôznych klimatických podmienkach a situáciách. Pamätné sú hlavne zaplavené Filipíny po tsunami, Sarajevo v Bosne a Hercegovine, či ulice Dubaja, nechýbajú samozrejme lokality na strednom východe a dostanete sa aj na more. Akcia je dávkovaná podľa očakávaní, herná doba je však mizerná, ak by sme odrátali prestrihové scény, ktoré tvoria viac ako štvrtinu hry. Kampaň dohráte zhruba za šesť hodín.

Najviac musím pochváliť misie, v ktorých dostanete plnú kontrolu nad vozidlami, automobilová naháňačka v Pakistanskom Karachi bola prakticky bezchybná a lepšiu som v FPS dodnes nezažil. V ďalšej podobnej misii budete autom brázdiť ulice Dubaja, v ktorom vám hra v rámci možností dáva voľnosť pohybu po celej štvrti. Chytíte sa aj ovládania člnu, čo je dôležité, jazdný model je skvelý, nečaká vás žiadna frustrácia.

  

Samotné strieľanie už také zábavné nie je, zvykať si budete musieť na správanie zbraní, aj nepriateľov, ktorí zvyknú splašene pobehovať z jedného úkrytu do druhého. Teroristi sa budú klasicky spawnovať, pokým sa sami nerozhodnete postúpiť vpred, jednotka vás bude zväčša nasledovať. Spolubojovníkov v tíme som si dosť všímal a nie je pravda, že nedokážu trafiť ani slona. Bez môjho pričinenia sa hra samozrejme nepohne, mohol som ale v kľude sledovať strety mojich, aj nepriateľov, ktorí tiež mávajú nepríjemnú mušku.

Oproti Battlefieldu sa Medal of Honor dočkal nových herných mechaník, do úkrytu je možné vkĺznuť, od tímových kolegov je možné si brať muníciu, od mŕtvol zase jednorázovo použiteľné zbrane a na vyrazenie dverí vám hra dáva až sedem možností, ktoré si postupne odomknete. Niektoré zbrane majú dve optiky, ktoré si kedykoľvek prepnete počas boja. Považujem to za drobné vylepšenia, ktoré by sa mali objaviť aj v ďalších FPS.

  

Rovnako aj multiplayer prináša kopu noviniek, ktoré by mohli teoreticky udržať hráčov dlhšie, ako krátky singleplayer. Hlavnou z nich je FireTeam, zoskupenie hráčov do skupiniek po dvoch, kedy sa stávate spojeným partnerom svojho spoluhráča. Vždy vidíte jeho pozíciu na obrazovke ako siluetu, len od neho sa môžete rýchlo ošetriť a tiež si doplniť zásoby munície. Výhodou je tiež spawn na jeho pozíciu, či bodové odmeny v prípade, že sa držíte pri sebe a spolupracujete.

Vybrať si môžete zo šiestich tried, pričom všetkým môžete upraviť arzenál. Zbrane ponúkajú množstvo vylepšení – optika, hlavne, tlmiče zvuku a záblesku, zásobníky a nechýbajú ani desiatky kamufláží. Kamufláže si budete tiež odomykať pre svoju postavu, to aby ste sa odlíšili príslušnosťou jednotky k vami vybranému štátu.

  

Keď spomínam štáty, Medal of Honor spája hráčov podľa vybranej štátnej príslušnosti a sústreďuje výsledky do svetovej tabuľky. Hráči môžu pomôcť svojmu štátu v tabuľke tak, že použijú svoje tokeny, nazbierané vďaka splneniu úloh a ranku v multiplayeri. Medal of Honor vám svetové poradie ukáže na peknom glóbuse Zemegule, ktorý nájdete v Battlelogu. Áno, aj Warfighter má svoj vlastný Battlelog, ktorý obsahuje zhruba to isté, čo ten z Battlefield 3.

Battlelog si v upravenej forme môžete otvoriť aj priamo v hre, alebo ho dokonca vôbec nepoužiť. V ponuke multiplayeru po spustení hry je k dipozícii matchmaking, aj prehliadač serverov, takže vybrať si mapu a herný mód by nemal byť problém. Herných módov je mimochodom päť, od deathmatchu, cez capture the flag, až po špeciálne combat misie alebo hotspot. Hrať sa bude na ôsmych mapách zasadených do prostredí zo singleplayeru.

  

Podobnosť s Call of Duty treba potvrdiť vďaka killstreakom, ktoré si odomykáte za určitý počet zabití. Každá trieda teda okrem svojej základnej schopnosti dostáva po niekoľkých zabitiach možnosť aktivácie nejakého toho bonusu a vojenskej techniky. Mapy sú nečakane malé a spawny sú nedoriešené, pri veľkej presile protivníkov, ktorí vás zatlačia na spawn point vás neminie niekoľko okamžitých smrtí, pretože sa spawnujete priamo pred nosom protihráčov. Vytknúť musím multiplayeru aj otrasný a neprehľadný interface, ktorý vás bude zdržiavať pri každej výmene zbrane, alebo vybavenia.

Multiplayer nesklamal, ani neohromil, ide o ľahký nadpriemer, ktorý však prináša niekoľko inovácií, či sa u hráčov uchytia, uvidíme po niekoľkých týždňoch. Je rýchly, je dynamický a treba si naň zvykať. Zabudnite teda na to, čo ste sa naučili v Battlefielde, alebo v Call of Duty, Medal of Honor si týmto vypracoval vlastný štýl. Nedokázal ma však prikovať na dlhé hodiny tak, ako spomínaný Battlefield.

  

Ešte sa budem venovať grafike a technickému spracovaniu, jedno ma potešilo, druhé zase sklamalo. Vďaka Frostbite 2 enginu vyzerá hra proste skvele, čo sa vizuálu, zvukov a animácií týka. Orgazmus sa ale koná len v oblastiach, kde sa autori pohrali so svetlom, inak si grafiku oproti BF3 všimnete ako mierne orezanú, hra ale naopak lepšie beží aj na priemerných zostavách.

Klepal som sa po čele, prečo to vývojári z Danger Close posrali v logike. Keď vystrieľam na diaľku všetkých sniperov v budove, prečo musím tu budovu aj tak vyhodiť do vzduchu? Ak by som sa totiž o dva metre pohol vpred, hra ma zabije. Sniperi predsa nežijú. Ak ste si dali načítať hru, všimli ste si vstupné dvere, ktoré ste odpálili výbušninou? Zázračne sa opravili. Cez stenu bežne lietajú guľky, ktoré vám neublížia, drevo je priestrelné až keď ho celé rozbijete, ak bránite v ceste kolegom, jednoducho prejdú cez vás, chlapíka za guľometnou vežou granátom nezabijete a vaša jednotka je samozrejme nesmrteľná.

  

Takýchto moderných vymožeností, ktoré ponúkajú dnešné strieľačky, by som vo Warfighterovi našiel určite viac. Dobrých nápadov má hra naozaj málo, no tie sú skvele využité a zábavné. Škoda relatívne nudnej náplne misií, pretože rozprávanie hlavných postáv až tak od veci nie je a pri hraní som si povedal: „Tak takto by to mohlo vyzerať aj v skutočnej vojne.“ Operácie pôsobia vierohodne, čo sa odrazilo na zábavnom faktore. Veľmi krátka herná doba kampane je doplnená ľahko nadpriemerným multiplayerom s kopou inovácií, ktorému akosi dochádza šťava už po pár hodinách.

Medal of Honor: Warfighter si môžete kúpiť v internetovom obchode XGames, kde hru dostanete okamžite.

Recenzovaná verzia: PC

[review pros=“Zvuky a grafika, príbehové línie, automobilová naháňačka, dávkovanie akcie“ cons=“Menej zaujímavé misie, dĺžka kampane, nedomyslená logika, spawny v multiplayeri, vysoké očakávania“ score=65 verdict=“Medal of Honor: Warfighter je skvelým audiovizuálnym zážitkom, bohužiaľ, nie všetky misie sú tak zábavné, ako automobilové naháňačky, navyše technická kvalita trochu zaostáva. Milovníci žánru určite ocenia autentickosť, s akou nám Warfighter ukázal vojnu, škoda, že nebola dlhšia. Túto ľahko nadpriemernú FPS zvládnete aj za jedno popoludnie.“]

 

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.

Súvisiace články