Mortal Shell – recenzia PS4 verzie

25 augusta, 2020 Veronika Ďureková

Vitajte v bezútešnom fantasy svete Fallgrim, kde sa nekompromisne trestá každá jedna chyba.

Môže sa vôbec človek nazývať skutočným hráčom, pokiaľ neprejde aspoň jednu souls-like hru? Nuž, podľa môjho skromného názoru, pokojne môže. Avšak, ani mne samej nie je cudzia sladká chuť zadosťučinenia prežitá pri záverečných titulkách souls-like hier.

Po prejdení hry, pri ktorej väčšina „casual“ hráčov hádže flintu do žita sa človek jednoducho neubráni chvíľkovému pocitu nadradenosti voči ostatným hráčom. Náročná a zbytočne frustrujúca obtiažnosť sú ale v hráčskej terminológii relatívne pojmy, ktorých hranica sa u každého posúva inak. Ja som svoju hranicu našla pri Mortal Shell.

Mortal Shell je akčné RPG silno inšpirované univerzom hier od notoricky známeho štúdia FromSoftware. Tu sa treba na chvíľu zastaviť a spomenúť aj fakt, že hra je prvotinou štúdia Cold Symmetry, pozostávajúceho z iba pätnástich vývojárov. Použiť rovnaký meter pri hodnotení (napríklad) Sekira teda nepripadá do úvahy. Zároveň som pri hraní nemala pocit vykrádania ani prvoplánového priživovania sa na soulovkách. Hra disponuje správnou dávkou jedinečnosti s originálnymi nápadmi, ktoré v praxi fungujú obstojne.

Svoju púť tu začínate ako bezmenná, strašidelne pôsobiaca bytosť – Foundling. Cesta je niekedy dôležitejšia ako samotný cieľ a tak aj tu musíte motiváciu hrať ďalej hľadať skôr v potešení zo zabíjania (častejšieho umierania) a objavovania sveta. Hlavné a prakticky jediné poslanie sa dozvedáte krátko po úvode od bytosti zvanej Dark Father. Tá od vás chce 3 predmety skryté v pochmúrnom svete Fallgrimu a okolitých lokalít.

Nápadité herné mechanizmy

Takýto rýdzo-typický RPG quest nezvládne hocikto a tak sa dostávajú ku slovu vaše špeciálne schopnosti. Foundling dokáže pri strete s nepriateľmi svoju telesnú schránku zatvrdiť doslova na kameň. V tejto nezraniteľnej podobe ostávate pomerne dlhý čas, takže si so správnym načasovaním nemusíte príliš lámať hlavu (narozdiel od odrážania). S relatívne krátkym cooldownom je tento mechanizmus zatvrdnutia schránky pri súbojoch viac-menej stávkou na istotu.

Osobne mi dokonca vyhovoval lepšie, než štíty v Dark Souls trilógii. Skamenieť môžete dokonca aj pri útočení. V určitých situáciách má skamenenie na útočiaceho nepriateľa podobný efekt ako dokonalé odrazenie. S trochou chute do experimentovania, kombinovaním defenzívneho a ofenzívneho využitia, sa tak môžete naučiť enemákom poriadne podkúriť.

Teoreticky to možno znie jednoducho a účinne, no budem k vám úprimná. Vo väčšine situácií som po dokonale načasovanej kombinácií skamenenia a ťažkého útoku vzápätí dostala po hlave od ďalšieho protivníka. Vo svete Mortal Shell nepriatelia nikdy nechodia sami. Dokonca aj na prvý pohľad slabí ľudkovia vám v dvoj či trojčlenných skupinách dokážu poriadne odhryznúť zo zdravia.

Zároveň majú miestni obyvatelia veľmi nepríjemný zvyk schovávať sa za kameňmi a útočiť bez varovania. V takomto zákernom svete by ste vo svojej základnej zraniteľnej forme ďaleko nedošli a tak sa dostávame k azda najdôležitejšej schopnosti – usídlení sa v cudzích telách. Namiesto vytvárania klasických RPG buildov a investovania skúseností tak máte k dispozícií schránky štyroch padlých bojovníkov.

Postavy si vyberáte ľubovoľne na základe vašich preferencií

Osobne som najviac času strávila v tele prvého bojovníka, Harrosa. So svojími priemernými, rovnomerne vybalansovanými štatistikami zdravia, staminy a resolvu (slúžiaceho na špeciálne útoky) je Harros optimálnou voľbou pre otvorenejšie priestranstvá s množstvom nepriateľov. Pri osamotených, silnejších nepriateľoch sa zas výborne osvedčí Eredrim. Bezkonkurenčne najhoršiu staminu uňho vyvažuje najlepšie zdravie. Z rovnakého súdka odolných nepriateľov s malou výdržou je aj Solomon, no a ak ste si natoľko istý bezchybnou technikou vášho boja, môžete to risknúť s Tielom. Ten si svoju zraniteľnosť kompenzuje najlepšou staminou.

Zatiaľ čo v iných RPG investujem vždy radšej do výdrže než do zdravia, tu som pri výbere postáv volila opačnú taktiku. Pri spomalených, večne vyčkávajúcich nepriateľoch som jednoducho staminu nepovažovala za dôležitú. Do úvahy nepripadá ani útek pred nepriateľmi. Tí vás v dôležitých lokalitách pomaly prenasledujú, až po pár desiatkach metrov vyzeráte ako mama kačka, za ktorou poslušne pochodujú mladé.

Neostáva vám teda nič iné, len s každým protivníkom absolvovať povinnú „tancovačku“ s familiárne známymi krokmi (silný, slabý úder, úskok a kotúľ) sprevádzanými skamenením telesnej schránky. Pri súbojoch netreba zabúdať ani na prvý dar od Dark Fathera – tarnished seal. Pomocou tohto predmetu ste schopní odraziť väčšinu úderov, narušiť tým nepriateľovu stabilitu a zasadiť mu kritický úder. Teda, len ak sa naučíte seal správne využívať.

Po pár hodinách strávených v Mortal Shell som si osvojila techniku rátania sekúnd pri útokoch, vďaka čomu som mohla (väčšinou) úspešne odraziť údery. V taktike boja sú však dôležitejšie samotné zbrane a ich vlastnosti. V hre sa stretnete s dvoma mečmi (ľahkým a obojručným), kladivom a palcátom.

Najoptimálnejšu voľbu pre mňa predstavoval svižný meč (hallowed sword), no rovnako účinné a zábavné v bojoch pre mňa bolo aj kladivo. Dlhý palcát a obrovský obojručný meč síce pôsobia drsne, no pri ich neohrabanom používaní som jednoducho od nepriateľov dostávala viac na frak.

Nechýba ani celá rada vylepšení a špeciálnych útokov

Tak ako pri telesných schránkach, aj pri zbraniach existuje celá rada charakteristických vlastností a špeciálnych útokov. No a čo by to bolo za RPG ak by ste si nedokázali svoje schopnosti vylepšovať. Za hlavné platidlá – spomienky(glimpse) a TAR (ekvivalent souls), si u NPC postavy zvanej Sester Genessa vylepšujete jednotlivé aspekty vašich telesných schránok.

Na druhej strane vám na upgrade zbraní bude stačiť jednoduchá nákova a kľúčové predmety. Tie si vydobyjete v súbojoch alebo objavíte v truhliciach vo svete. To už sme sa ale presunuli od originality a jedinečnosti Mortal Shell k typickým znakom RPG , ktoré snáď nemusím skúseným hráčom zbytočne prízvukovať.

Rovnako známe pre vás budú aj poživiny. Áno, občas natrafíte na nejakú tú dusenú žabu, grilovanú krysu či podivnú hubu čo postupne obnoví časť zdravia. Pri tak obmedzenom množstve vás však ani takáto delikatesa nevytrhne z biedy. Spoliehať sa pri súbojoch na ozdravovacie poživiny nepripadá do úvahy, a ak vás aj zachránia, ide skôr o šťastnú náhodu, ktorá sa nebude často opakovať.

Oveľa zaujímavejšie využitie majú jednorazové buffy ( napríklad tokeny). Tie dokážu napríklad poškodenie utŕžené v skamenenom stave pretaviť do zdravia, prípadne vylepšiť odrazenie úderu.

Neposlušná kamera a zlý leveldizajn kazia dojem z hry

Na hrateľnosť ako takú vlastne nemôžem povedať veľa zlého. Nepriatelia predstavujú akurátnu výzvu,  pohyb, útočenie, uhýbanie aj odrážanie fungujú bez problémov. Jediný čierny bod si zaslúži kamera. Pokiaľ okolo seba nechcete naprázdno zametať ako zelenáč, musíte si pri útočení na nepriateľov dať „lock“.  To by nebol problém, keby občas kamera neostávala zaseknutá v neprirodzených uhloch na vertikálnej osy. Problémy nastávajú aj v stiesnených priestoroch, kedy jednoducho kamera rezignuje v tej najnevhodnejšej chvíli a vy namiesto nepriateľa skúmate textúry steny.

V zásade sa ale nejedná o žiadnu katastrofu a aj s tvrdohlavou kamerou sa rýchlo naučíte pracovať.  Koniec koncov je tak celá hrateľnosť v Mortal Shell pomerne vydarený aspekt. Človek by sa až čudoval, prečo som chvíľami mala chuť prehodiť ovládač skrz monitor. Nuž, odpoveď je jednoduchá – zlý leveldizajn, backtracking, respawnovanie nepriateľov a prakticky žiadne poriadne ukladanie.

Orientovať sa bez mapy vo svete Mortal Shell vám dá poriadne zabrať. A to sa ešte vývojári v druhej polovici rozhodnú definitívne zničiť vaše nervy, keď do jednej lokality pridajú hustú hmlu a otravných nepriateľov. Fallgrim a jeho okolie jednoducho po čase začnete nenávidieť, bez ohľadu na to ako pekne, detailne a atmosfericky je v unreal engine vykreslený.

Mortal Shell by som teda zhrnula asi takto…Nech sa snažíte akokoľvek, vždy existuje ázijské dieťa, ktoré je v danej činnosti lepšie ako vy. V tomto prípade sa ani nejedná o dieťa, ale o starého hercovníka, ovenčeného úspechmi hier s neotrasiteľnou fanúšikovskou základňou. FromSoftware je jednoducho inde, preto je dôležité Mortal Shell nebrať ako konkurenciu ale skôr ako poctu a vlastnú reprodukciu sveta Soulsborne hier. A v takom prípade môžem hru trpezlivým hráčom iba odporučiť.

Mortal Shell
  • 7.5/10
    Príbeh - 7.5/10
  • 7/10
    Hrateľnosť - 7/10
  • 8/10
    Atmosféra - 8/10
  • 5.5/10
    Leveldizajn - 5.5/10
7/10

Verdikt

To, čo Mortal Shell stráca na zlom leveldizajne, vyvažuje  skvelou atmosférou, dobrou hrateľnosťou a nápaditými nepriateľmi.

Sending
User Review
0 (0 votes)

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.