RECENZIA – Everybody´s Gone to the Rapture

11 septembra, 2015 Marek Jaroš

Jedného dňa zmizli všetci. Len tak, bez stopy. No Everybody´s Gone to the Rapture nezmizlo a tu je naša recenzia.

Koľkokrát ste si možno vraveli, alebo si skúšali predstaviť, aké by to bolo, kebyže sa jedného dňa objavíte na planéte sami. Čo by ste asi robili? Bolo by Vám smutno? Čo vaša rodina, priatelia, … ? Aký bude život zajtra? Čo sa vlastne stalo? A presne takto nejak začína aj príbeh v Everybody´s Gone to the Rapture. Jedna z piatich detailne opísaných postáv v hre, Kate Collins, vám povie, že je po všetkom a ona je posledná, ktorá prežila. Síce sa nikde neobjaví žiadna úloha, žiaden cieľ, alebo rada čo robiť. Je to zbytočné, lebo vy viete, čo asi nasleduje. Vydávate sa na cestu, aby ste zistili, čo sa vlastne v Everybody´s Gone to the Rapture stalo.

Celý príbeh sa odohráva v 80. rokoch minulého storočia vo fiktívnej Britskej dedinke menom Yaughton a jej okolí. Celkovo tak navštívime 5 lokalít, ktoré sú ale medzi sebou prepojené do jedného veľkého celku, takže sa budete môcť hocikedy vrátiť a preskúmať to, čo ste zanedbali. Počas príbehu tak nazrieme do života 5 postáv (každá lokalita venovaná niekomu inému). Ale nie priamo, ale len vďaka ich komunikácii v telefónoch, či odkazoch v rádiách, alebo vďaka žltej guli, ktorá okolo vás lieta a v istých momentoch sa spustí scéna, čo sa na danom mieste udialo. V podstate tak nevidíte postavy, ale len ich svetielkujúce obrysy. Sú to akési cut-scény samotného príbehu.

Everybody's Gone To The Rapture™_20150910193833  Everybody's Gone To The Rapture™_20150905000354  Everybody's Gone To The Rapture™_20150905000901

Samozrejme, bolo by odo mňa hlúpe, ak by som vám v recenzii na hru, ktorá stavia hlavne na kvalitnom príbehu, rozpísal ako to vlastne teda bolo. To nemám v záujme, môžem len povedať, že aj teraz, po dohraní hry mám v hlave zopár otáznikov. Mne osobne hra zabrala okolo 7 hodín, s tým, že som niečo preskúmaval, niečo nie. Tí rýchlejší to môžu dať aj za menej, tipujem tak okolo tých 5, no tí, čo by chceli prejsť hru podrobne, tým by to zabralo predsa len o pár hodín viacej. A to nie len samotným preskúmavaním, ale aj faktom, že postava kráča veľmi pomaly. A aj keď som držal R2, pocit, že idem rýchlejšie som veru nemal. Ale teraz, po skončení príbehu som aj rád. Pretože hra mi tak dala možnosť si vychutnať jej atmosféru až do posledného dúška, a teraz už viem, že ak by som mal možnosť šprintovať a tým pádom by som zbesilo pobehoval po mape a hľadal čo som ešte neobjavil, hru by som si tak neužil. No k samotnej atmosfére sa ešte vrátim.

Aby som sa vrátil ešte predsa len k príbehu, jeho dôležitou súčasťou je poletujúca žltá guľa. Tá vás upozorňuje na miesta, ktoré musíte navštíviť, aby sa príbeh pohol ďalej. Častokrát tak poslúži aj na orientáciu. Keď neviete kade ďalej, len ju stačí nájsť a ona vám smer už ukáže. Na niektorých miestach, vo vzduchu zase čaká iná žltá guľa, s ktorou musíte pohnúť a to naklonením ovládača, a ten podržať v polohe, v ktorej sa spustí. Vtedy nastane noc a spustí sa samotná scéna. Osobne sa mi páči takéto riešenie, ale je to jediné využitie Dualshocku 4. Ak teda nerátam pohyb a stláčanie X-ka.

Everybody's Gone To The Rapture™_20150910200630  Everybody's Gone To The Rapture™_20150905000728

Čo je pri takýchto “walking simulátoroch” dôležité, aby ste uverili príbehu, je jeho fotorealistická grafika. Síce možno Everybody´s Gone to the Rapture neponúka tú najlepšiu grafiku akú ste kedy videli, vyzerá famózne a to hre nemôžete uprieť. Tie výhľady, prekrásne nasvietenie. Scenérie ktorá sa vám pri putovaním Britského vidieka môžu naskytnúť, sú jednoducho prekrásne, a častokrát som sa len zastavoval a stláčal tlačidlo “share”, aby som si nádherný pohľad, na ktorý som sa práve díval, zaznamenal. Poviem vám, ten CryEngine má veru niečo do seba. Čo však potom zamrzí je fakt, že vývojári častokrát ako keby recyklovali jednotlivé objekty. Hlavne čo sa budov týka. Hlavne asi prvých 20 minút som mal ten problém, že som nevedel, ktorým ísť smerom, lebo všetko mi prišlo rovnaké. Ja viem, že domy na Britskom vidieku sú také, ale aj tak mohli vývojári podľa mňa trošku viacej rozšíriť ponuku modelov.

Ináč čo sa týka grafickej stránky hry je všetko absolútne luxusné. Je viac než možné, že fakt, že hra je Playstation 4 exkluzivita, zarmúti hráčov hrajúcich na PC. Pretože si viem predstaviť, ako krásne by hra vyzerala na tých nadupaných hráčskych mašinách. Až ma stislo pri srdci. Ale viete. Vývojári radšej išli za svojim snom, a tým bolo vydať Everybody´s Gone to the Rapture. A kebyže niet peňazí od Sony, asi by sa im nikdy nesplnil. Preto by sme im to nemali mať za zlé, veď každý predsa chce, aby sa jeho sny stali skutočnosťou, či nie?

Everybody's Gone To The Rapture™_20150909185129  Everybody's Gone To The Rapture™_20150905000208

Everybody's Gone To The Rapture™_20150909180944  Everybody's Gone To The Rapture™_20150909180322  Everybody's Gone To The Rapture™_20150909180906

A teraz už k samotnej atmosfére hry. Tá je, ako to opísať, jednoducho neskutočná. Dýcha tajomnom, akýmsi zvláštnym druhom mysterióznosti a niekedy aj strachom. A to sú asi presne tie pocity, ktoré by ste pri tom, ako všetci do jedného zmiznú bez stopy, cítili. Keď som šiel recenzovať hru, vedel som, že v hre hrám sám. No aj tak, keď som niekedy v hre otváral dvere, nebolo mi všetko jedno a mal som v sebe ten pocit, že čo ak predsa len niekto/niečo za tými dverami je. Viete, je to presne ten pocit, ktorý chcete pri hrách s príbehom zažiť. Reálny, úprimný pocit. Nie taký, ktorý je do hry vtesnaný na silu. Toto bol pocit, ktorý jednoducho vznikol vo vás, pretože tak by ste sa reálne cítili. A toto vám nedá každá hra, a za toto majú u mňa vývojári obrovské plus. Asi nikdy som sa tak reálne pri hre necítil. Je jasné, že s tým má niečo dočinenia aj skvelý príbeh. Veď predsa ten vás núti pátrať ďalej. A keď skúmate hru, objavujete ju, máte presne ten istý pocit, ako keď ste ako malý u starých rodičov prehrabávali staré veci. Cítili ste akúsi dávku zrušenia, a chceli ste vedieť príbeh za každou jednou vecou, ktorú ste našli. Nejak podobne som sa cítil aj ja. Jednoducho som chcel vedieť viac …

Hudba, na tú nemám jednoducho slov. Prekrásna? Skvele atmosférická? Nadpozemská? Očarujúca? Geniálna? Je jedno ako to nazvem, aj keby som všetky slová ktoré som použil skombinovoval do jedného prirovnania, bolo by to málo. Jednoducho, hudba je neodmysliteľnou súčasťou príbehu a priamo ho dopĺňa. Dotvára atmosféru tým, že graduje a niekedy, keď sa započúvate do textu, môžete si všimnúť, že sa spieva presne o tom, čo sa práve v hre deje. Ponúkam aj malú ukážku z hry. Pre správnosť podotýkam, že ďakovný list napíšem skladateľke menom Jessica Curry.

Everybody's Gone To The Rapture™_20150909182551

Everybody's Gone To The Rapture™_20150910204452  Everybody's Gone To The Rapture™_20150909184349

Ak by som to mal zhrnúť, Everybody´s Gone to the Rapture ponúka skvelý príbeh, v nádhernej grafike, ktorá je podtrhnutá úžasnou hudbou. Niekto môže namietať, že hra sa dá prejsť za 5 hodín a nedá sa v nej behať. No toto nie je šprint. Toto je hra, ktorej čaro práve stavia na tom, že pomaličky idete a vychutnávate si ju. Je to úžasná hra, a kto má hry podobného typu rád, tak sa ešte čudujem, že prečo hru ešte neprešiel.

Everybody´s Gone to the Rapture
  • 9/10
    Príbeh - 9/10
  • 10/10
    hudba/atmosféra - 10/10
  • 8/10
    Grafika - 8/10
9/10

Everybody´s Gone to the Rapture

Everybody´s Gone to the Rapture je jednoducho skvelá. Možno nie pre každého, ale kto má hry podobného typu rád, pre toho by to mala byť “povinná jazda.”

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.

Marek Jaroš