Soldiers of the Universe – Recenzia

11 decembra, 2017 Lukáš Kanik

Hra tak zlá, že ju budete chcieť hrať len preto, aby ste našli nejaké pozitívum. 

Tak sa mi pod ruky dostal skutočný skvost roku 2017. Hra s fantastickým názvom Soldiers of the Universe vo vás bude sprvoti evokovať vojakov, ktorí bojujú za náš vesmír proti mimozemšťanom čo požierajú civilizované svety. Ale nie je tomu tak, namiesto toho dostanete príbeh, ktorý sa asi sníval niektorému z vývojárov tejto hry. Mimochodom, pravdepodobne ide o nejaký študentský projekt na univerzite niekde v Turecku. Príbeh napísal nejaký Murat Tuter a do hry vložil asi toľko nadšenia, čo ostatní.

Hra sleduje príbeh nejakého človeka, ktorému počas tureckého puču zabili otca, ten sa potom vydáva do Turecka a pridáva sa do žoldnierskej skupiny aby ho pomstil. Vývojári v hre použili skutočné zábery z pokusu o prevrat, ktorý sa dial v roku 2016. Hra tak nadobúda skutočný dojem realizmu, teda ak si odmyslíte otrasné animácie príbehových postáv počas renderovaných cut-scén, kde každú nedokonalosť zakrýva extrémny bloom efekt. Významná časť rozpočtu na túto hru išla práve do cut-scén, od tak malej indie hry by som ich ani nečakal, takže tu treba autorov pochváliť, že sa aspoň snažili.

Už v samotnej hre vás zarazí množstvo vecí a presvedčíte sa, že vývojári do hry nevložili ani štipku umenia, originality, energie a ani času. V úvode šiestich príbehových misií sa zoznámite so svojou posádkou s bombastickými menami podľa vtákov a okamžite robíte výsadok do akcie. Všetkých šesť misií sa odohráva na istej tematickej lineárnej mape, kde sú ručne umiestnení nepriatelia a vašou jedinou úlohou v celej hre, je prestrieľať sa na koniec mapy a prekročiť ten trigger, ktorý konečne ukončí vaše trápenie.

Každá jedna z máp vyzerá asi tak, že zoberiete koridor s niekoľkými zákrutami, okraje tohto koridora pokryjete nejakými budovami a všade dáte neviditeľné steny, aby sa nedajbože hráč nemohol dostať do prázdnej budovy cez dieru širokú dva metre. Tieto neviditeľné steny sú všade tam, kde ich netreba.

Nepriatelia, to je iná liga. Už zo vzdialenosti väčšej, než dokáže engine vykresliť do vás sypú full auto zásobník s prestávkami len na nabíjanie a trafia vás cez škáru 4×4 centimetre na 200 metrov. Na strednej obtiažnosti vám to uberie asi pol života a vy tak dúfate, že stena za ktorou práve stojíte nie je priestrelná. Teda určite nie je priestrelná, ale len z jednej strany, z tej vašej. Je to taký malý Dark Souls.

Nepriatelia sú poctivo ručne poukladaní na rovnaké miesta, takže keď vás náhodou niekto zabije, už presne viete, kde sa kto nachádza. Zaujímavosťou je, že full auto na vás sype každý jeden nepriateľ z rovnakej zbrane, no na parťákov nevystrelia ani jeden náboj. Všetci sú naprogramovaní tak, aby mierili a strieľali naplno vždy len na vás, keď vytrčíte čo i len prst spoza úkrytu.

AI v tejto hre neexistuje. Vaši parťáci nevedia, že o meter ďalej je nepriateľ a tak proste doňho nestrieľajú, hoci stoja oproti sebe. A taktiež sa nepremiestňujú na vašu pozíciu a tak sa môže stať, že ostanú zaseknutí na začiatku levelu a vy sa budete musieť prebojovať na koniec úplne sami. To je vlastne jedno, aj tak všetci strieľajú len po vás. A keď vás triafajú, životy vám idú dole úplne náhodne a kamera sa roztrasie ako pri epilepsii takže nemáte šancu opätovať paľbu.

Nábojov do celkovo štyroch zbraní je v hre dostatok. Ak vám ich nedá parťák, pretože je zaseknutý na začiatku mapy, môžete si náboje a granáty dobiť pri debnách, ktoré nájdete každých 50 metrov v strede ulice. Mimochodom, dizajn máp je totálne otrasný a úplne random, neexistuje žiadna logika v tom, prečo by mala mapa vyzerať takto a budovy stáť takto. Proste náhodne poukladané objekty s hnusnými textúrami, aby to vyzeralo ako koridor.

Musím však hre uznať jednu vec – spracovanie zbraní a balistika. Zbrane majú rozdielne zvuky a na náboje správne pôsobí gravitácia. Keďže nepriateľov musíte strieľať na 200 metrov hneď, ako sa na obrazovke objavia aspoň prvé dva pixely z nepriateľa, “nadsadiť” strelu sa naučíte raz dva.

Hudba a zvuky sú tak príšerné, ako všetky ostatné vnemy v tejto hre a slučka vám bude hrať dovtedy, dokým sa nedostanete na posledný bod mapy. Z niektorých textúr sa vám bude chcieť grcať a radšej budete kráčať smerom vbok alebo dozadu, pretože vtedy sa aspoň neprehráva zvuk chôdze. Chôdza ostatných parťákov mi dokonca nepripomína žiadny známy zvuk v tomto vesmíre.

Hra ponúka kooperáciu tuším až pre štyroch hráčov, ale to budete robiť len v prípade, že chcete svojim kamošom znepríjemniť deň. Neprešli sme ani jeden level skôr, než Marek opustil hru a odmietal ju hrať so mnou ďalej. Ja som v nej strávil takmer štyri hodiny, aby som si bol istý, že prejdem celú kampaň a objavím každý aspekt hry. Keby že sa netreba skrývať pred každým nepriateľom lebo majú extrémny aim, kampaň by ste mali prejdenú behom pol hodiny.

Táto hra nemá nič. Soldiers of the Universe nemá absolútne žiadne pozitívum, aby ste si to vôbec zapli, nie je tu ani štipka potenciálu, žiadne nápady, žiadne detaily, príbeh nanič, zvuky a textúry otrasné, nulová AI, proste nič. Títo vývojári nemajú žiadny talent a pri vývoji tejto hry si nikto nepoložil otázku či to bude zábavné.

Soldiers of the Universe
  • 2/10
    Príbeh - 2/10
  • 1/10
    Gameplay - 1/10
  • 0/10
    Grafika - 0/10
1/10

Verdikt

Toto nehrajte ani keby že vám to niekto dal zadarmo.

Sending
User Review
0/10 (0 votes)
Sledujte ma: