SOMA – Recenzia

28 septembra, 2015 Lukáš Kanik

Návrat Frictional Games s novou značkou, ktorá posúva hororový žáner dopredu. Strach je zaručený.

Po deviatich hodinách som dohral SOMA – novú hru od majstrov atmosférických hororových hier Amnesia. Štúdio Frictional Games znovu ukázalo, že vedia vyrobiť originálny zážitok nezávisle na úspešnej Amnesii. Aj keď niektoré prvky sa rozhodne držia legendárnej hororovky, SOMA je od základov originálna a desivá až do špiku kostí.

Amnesia vybudovala svoju popularitu hlavne vďaka Youtuberom a práve nimi je SOMA ostro sledovaným vydaním. Je mi preto čudné, že sa hry nechytil napríklad taký PewDiePie a na svojom Youtube nezverejnil zatiaľ ani jedno video z hrania (žeby za prezentácie hier bral už nehorázne peniaze?).

SOMA nepochopíte tak hneď zo začiatku. Úvod hry sa totiž odohráva v súčasnosti, v byte Simona Jarreta. Ten sa musí dostaviť k doktorovi na sken mozgu, pretože trpí vážnym ochorením. Po skene mozgu sa objavíte na neznámej polorozpadnutej stanici a absolútne netušíte vo co go. Neskôr zisťujete, že vaše vedomie bolo presunuté do počítača a zobudilo sa v ďalekej budúcnosti, skutočné telo už dávno zomrelo na následky choroby a to ani nie je to najhoršie. Táto vyľudnená stanica sa nachádza hlboko v oceáne a povrch zeme je už dávno zničený kométou, ktorá na ňu kedysi dopadla.

Už teraz sa mi zdá, že som vám z príbehu prezradil až príliš, pretože v hre sa dozviete mnoho kľúčových udalostí, niektoré len tak medzi rečou, iné v podobe nahrávok rozhádzaných po okolí. Spoločnosť vám bude robiť Catherine, ďalšia osoba, ktorej vedomie uviazlo v počítači. Ale keďže SImon dostal nové telo, dokáže sa na rozdiel od nej pohybovať. Konverzácie s Catherine sú veľmi uvoľnujúce a pokojné, akoby mali redukovať stres, ktorý zažívate počas objavovania stanice Pathos-II. A možno je to negatívum, Simon totiž neprejavuje strach, pritom hráč si už mení plienky.

SOMA Recenzia_16 SOMA Recenzia_15 SOMA Recenzia_14

Ja som si ich musel meniť počas prvej pol hodiny, ani SOMA totiž nešetrí jump scares, ľakačkami v tých najdesivejších a najtmavších priestoroch. Nepriateľom tu sú akési stvorenia WAU, umelá inteligencia, ktorá sa potáca priestormi stanice. Podobne ako v Amnesii, nemáte proti nim žiadne zbrane, žiadnu šancu, vyvoláva to desivý pocit bezradnosti, kedy sa bežíte schovať do najbližšieho rohu a modlíte sa, aby to k vám neprišlo. Jedinou obranou je schovať sa do tieňa a nepozerať sa na nich. Zdalo sa mi, že ich moc je trochu prestrelená a väčšinou vás bez problémov spozorujú, čomu už neuniknete. Našťastie ich je v hre len málo a pasáže, v ktorých sa pohybujú by ste možno spočítali na jednej ruke. Hráčov ale môžu tieto zdĺhavé pasáže frustrovať.

Výborný je aj dizajn prostredí. Okrem priestorov niekoľkých sekcií stanice Pathos-II sa dostanete aj do otvoreného priestoru na dne oceánu. Hra vám dovolí sa prechádzať po okolí a aj tam budete musieť vyriešiť niekoľko hádaniek. Pre mňa osobne to bola príjemná zmena a oddych od desivých klaustrofobických koridorov. Potom som si ale uvedomil, že v otvorenom priestore s podivnými zvukmi som bezbranný, pomalý a nebolo mi všetko jedno. Dokonca ani tam nechýbajú infarktové momenty. Atmosféra je úplná špička a oproti fádnej Amnesii obrovský krok dopredu.

SOMA Recenzia_13 SOMA Recenzia_12 SOMA Recenzia_11 SOMA Recenzia_10 SOMA Recenzia_09 SOMA Recenzia_08

Ešte jednu vec má SOMA spoločnú s Amnesiou – interakcia s prostredím. Azda najlepšia ukážka je samotný úvod, kedy v byte Simona môžete manipulovať takmer so všetkým, čo vidíte. Každý jeden objekt sa dá zobrať, otáčať a presúvať a je to oveľa svižnejšie ako v Amnesii, kde to pôsobilo ťažkopádne. Postupom hry bude ale takýchto interaktívnych objektov menej a menej a hra sa sústredí skôr na riešenie úloh, ako na zábavky s fyzikou a okolím.

Simon bude za pomoci Catherine musieť využívať počítačové terminály, zapájať a odpájať káble, programovať čipové karty a otvárať terminály. Často krát vám Catherine poskytne len minimálnu nápovedu a väčšinu hádaniek musíte vyriešiť vlastným umom. Skoro nikdy nebudete vedieť, kde je váš objektív, musíte to proste sami vydedukovať. O to väčšia radosť, keď sa vám niečo podarí. Zasekol som sa asi iba na dvoch miestach, práve preto že som nedával dobrý pozor.

SOMA Recenzia_07 SOMA Recenzia_06 SOMA Recenzia_05 SOMA Recenzia_04 SOMA Recenzia_03 SOMA Recenzia_02

Až sa dostanete do príbehu, zistíte že je vlastne dosť inteligentný a zaujímavý. Budete tiež musieť rozhodovať o smrti niekoho iného a dokonca aj svojej. Stretnete robota, ktorý si myslí že je človek a pochybovať budete do určitého momentu aj o svojej identite. Príbeh je pretkaný ľudskými úvahami o živote a smrti, o myslení, o strojoch, mozgu a posmrtnom živote. Ale nemajte z toho strach, počúva sa to dobre. Dialógy sú výborne napísané, postavy sa však do diania mohli viac vžiť a nekomunikovať, akoby boli na káve. Predsa vám ide o krk!

Grafika hry patrí k tomu lepšiemu zo žánru. Možno to nedosiahne kvalít drahého AAA titulu, akým je napríklad Alien Isolation (recenzia) ale niektoré priestory sa rozhodne podobajú. Grafika v interiéroch aj na morskom dne je fantastická, hlavne vo vode to vyzerá luxusne a jedinou slabinou sú asi len animácie postáv, na ktoré sa občas pozriete cez počítač. Atmosféru dokresľujú aj skvelé zvuky okolia, ale na pamätný soundtrack nečakajte.

SOMA si môžete zakúpiť na Steame, GOG, Humble Store, alebo na PlayStation Network.

SOMA
  • 8.5/10
    Príbeh - 8.5/10
  • 8.5/10
    Gameplay - 8.5/10
  • 8.5/10
    Grafika - 8.5/10
  • 9/10
    Atmosféra - 9/10
8.6/10

Verdikt

SOMA je spojenie toho najlepšieho, čo sa vývojári z Frictional Games naučili za tie roky. Ukážková hra zo žánru atmosférických hororov, kde autori stavili na hráčovu šikovnosť a intelekt a strach pri hraní máte definitívne zaručený.

Sending
User Review
0 (0 votes)

Recenzovaná verzia: PC

Sledujte ma: