Starcraft II: Legacy of the Void – RECENZIA

19 novembra, 2015 Tomáš Medvedík

Nový Starcraft II prináša happyendy i smutné konce hrdinom svojho príbehu. Či šťastní z jeho hrania budete vy, sa dočítate ďalej.

Priznám sa, že akékoľvek originálky hier otáčam v bazári a ostáva mi len digitálny obsah na internetových accountoch, ktorý zostáva viac či menej zabudnutý. Teda až na dve výnimky v polici s tvrdou väzbou a nezameniteľným artworkom. Starcraft II: Wings of Liberty a Heart of the Swarm. A tak, v jedno novembrové popoludnie, vchádzam do obchodu a nastupujem do radu pred pokladňou. Predo mnou sú asi štyria ľudia a jeden z nich si pýta Starcraft II: Legacy of the Void. Ten stojaci predo mnou tiež. Do tretice som na rade ja a tiež si pýtam svoje „Voidko“.

Blizzardu sa musí nechať to, že viac ako na kvantitu pri jednej zo svojich „vlajkových lodi“ hrá na kvalitu. Veď od prvého Starcraftu s datadiskom Brood War z roku 1998 si hráči museli počkať 12 rokov, kým vyšla prvá inštancia Starcraft II. Po piatich rokoch prichádza tá, čo trilógiu zakončuje.

Každá z troch častí má svoj príbeh upriamený na určitú rasu. V Legacy of the Void na rad po Terranoch a Zergoch logicky prichádza rasa Protoss, ktorej cieľom je nadobudnúť späť svoje postavenie na domovskej planéte Aiur i v celej vzdialenej, veľmi vzdialenej galaxii. Príbeh nám ponúka viacero uhlov pohľadu na vec. Už prológ, ktorý veľkorysý Blizzard sprístupnil hráčom ešte pred uvedením Legacy of the Void, stavia hráčov do úlohy Zeratula, temného templára a vyhnanca, ktorý bol ešte v pôvodnom Starcrafte príčinou devastácie svojej rasy nepriateľskými Zergami. V hlavnej časti kampane potom hlavné husle preberá hierarch Artanis, ktorý vedie obnovujúcu sa silu Protossov tak, aby to celé vyvrcholilo epilógom, v ktorom sa každá postava dočká svojho „záveru“. Tempo príbeh nepoľavuje a verne sleduje tých, ktorí stoja v centre diania tohto dielu. Jednotlivé misie sú po vzore predchádzajúcich dielov predelené postávaním na „kapitánskom mostíku“ na starobylej vesmírnej lode Spear of Adun, ktorá slúži na upgradovanie a prípravu pred misiami, čo celé ovplyvňuje nasledovný gameplay.

Protossi mi vždy pripadali ako „aristokratická“ rasa z nejakej filmovej ságy, ktorú vlastná hrdosť môže potopiť práve tak, ako ju dokáže zoceliť. Tak vplývajú na mňa i v Legacy of the Void. Trochu ťažkopádna stavba základne a využitie veľkého počtu zberačov surovín u Protossov sa vždy však pretaví do mohutných, agresívnych útokov, kde super čelí návalom warpujúcich sa jednotiek podporovaných lasermi z Collosov na zemi a lietajúcimi Carriermi zo vzduchu. Priznávam, že nie vždy som hral rád za Protossov, kým som tomu prišiel na chuť. Náročnosť hry za túto rasu spočíva v tom, že sa ju treba učiť dlhšie, ako ostatné, pokiaľ chcete využiť celý jej potenciál.

K novým jednotkám som v multiplayeri zatiaľ toľko neinklinoval, ide podľa mňa o možnosť výberu, či v prednej línii nasadiť Zaelotov podporovaných Stalkermi, alebo zvoliť nových Adeptov. Alebo či u Zergov doplniť obranu Lurkermi. V single playeri sú tie Protosské prirodzene umiestnené cielene, aby splnili svoj význam. Jednotlivé misie naprieč úvodom, jadrom i záverom tradične hráča stavajú pred primárne a sekundárne úlohy, ktoré môžu priniesť body za odomknuté achievementy. Či už ide o stavbu základne a postupnú expanziu, alebo úrovne určené pre hrdinu s podpornými jednotkami bez základne, ide o tradičné herne schémy. Je to však plusom, pretože (ruku na srdce) dnešná doba je na AAA real-time strategie chudobná a Blizzard tu servíruje osvedčenú gameplay, ktorú hráči hltajú už od čias prvých Age of Empires, či Warcraft II. Aspoň ja som to hltal poriadne. Ortodoxní fanúšikovia si nenechajú ujsť ani kúsok mapy v úrovniach pri plnení nepovinných cieľov, avšak ani casual hráči, ktorí sa zamerajú len na tie hlavné, neprídu o posolstvo príbehu, ktoré hra prináša.

Starcraft je však len z polovice (a veľa hráčov bude oponovať, že zďaleka ani to), o hre pre jedného hráča. Konkrétne pri tejto hre to bolo vždy o 1 vs 1, a tak sa vývojári snažili priniesť niečo nové práve v tejto oblasti, Okrem nových jednotiek a rýchlych turnajov spájajúcich hráčov podobnej úrovne, ktoré prebiehajú v pravidelnom a krátkom časovom slede, je tu Archon Mode. Podobnosť s rovnomennou jednotkou spočíva v kontrole jednej základne a armády hneď dvoma hráčmi. Blizzard v snahe o optimalizáciu umožnil hru v tomto móde vždy len spôsobom Archon vs Archon, teda 2 vs 2. Tým pádom môžu proti sebe nastúpiť tímy, v ktorých tvorí dvojičku skúsený a začínajúci hráč, čo hodnotím kladne, keďže od multiplayeru môže odrádzať náročnosť a problém niekedy sa presadiť v 9 z 10 zápasov. Na druhej strane tu môže byť tendencia „silnejšieho“ hráča pokryť väčšinu hry a odstaviť parťáka takpovediac na druhú koľaj. Mení sa to však prípad od prípadu a kooperácia je sviežou inováciou, ktorá dokazuje, že cieľová skupina multiplayeru Starcraft II nie sú iba hardcore hráči. Takže body navrch. V kooperácii je možné s online partnerom prejsť sériou misií a spolupracovať v plnení úloh so špecifickými jednotkami a možnosťami, ktoré vám ponúkne zvolený „generál“. Na výber je mimochodom šesť. Nechýbajú základné postavy ako Raynor, Kerrigan, resp. Artanis, za ďalšie tri je odporúčané hrať skúsenejším hráčom.

rc5

Výhodou Starcraftu je, že beží aj na starších systémoch, na ktorých sme v roku 2010 boli schopní rozbehať Wings of Liberty, pričom graficky je stále príťažlivá ako doposiaľ. Pokiaľ by niekomu vadila nutná registrácia a používanie internetovej platformy Battle.net, je ťažké s tým niečo urobiť, keďže tento systém funguje od začiatku ságy a Blizzard ním zastrešuje všetky svoje tituly. Tento fakt však v tejto dobe už asi málokomu príde ako nevýhoda. Je tu záruka, že pri hre pre viacerých hráčov vás vždy hra s niekým spojí a servery fungujú stabilne.

Vyskúšať Starcraft II: Legacy of the Void je povinnosťou pre všetkých fanúšikov žánru, či už prešli predchádzajúcimi časťami, alebo nie. Pre tých, ktorí nie, je veľkým odporúčaním zohnať si ucelený balík a diel tretí si nechať na koniec. Akúkoľvek potrebu ďalších zážitkov bude kompenzovať DLC chystané na budúci rok. V Legacy of the Void vás teda čaká zaručený happy, ale určite nie finálny, „end“.

Starcraft II: Legacy of the Void
  • 8/10
    Gameplay - 8/10
  • 10/10
    Grafika - 10/10
  • 9/10
    Príbeh - 9/10
  • 10/10
    Trvácnosť - 10/10
9.3/10

Súhrn

Klobúk dole a palce hore. Starcraft II: Legacy of the Void prináša v tejto dobe to, čo sa na iných frontoch nájsť nedá, a to preverený RTS zážitok v rámci TOP značky, ktorá ešte nepovedala svoje posledné slovo.

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.