Tomb Raider – Recenzia

7 marca, 2013 Lukáš Kanik

Neskutočný mix žánrov a hier sa hrá príjemne a vyzerá dobre, ale zaslúži si Tomb Raider takýto reboot?

Možno si v Square Enix povedali, že obrovské množstvo výbuchov, vzdychajúca sexi 21 ročná Lara a koridory preplnené nepriateľmi, trafia srdce väčšej skupiny hráčov a tí potom nebudú váhať siahnuť aj po ďalších dieloch, ale ako veľmi to prospelo značke? Najobľúbenejšia herná hrdinka sa v novom Tomb Raider predstavuje ako mladá, neskúsená a vystrašená dievčina, z ktorej potom ako z kameňa vytesáme našu starú známu, ktorá sa v hernom priemysle ohrieva už osemnásť rokov.

Lara Croft predstavuje jedného z členov posádky, ktorá stroskotá na tajnom ostrove, ktorý ukáže svoju drsnú stránku od prvého momentu hry. Lara pritom uštedrí prepichnutie roxorom cez slezinu, nohu jej dostane pasca na medvede a ramenom jej preletí šíp. Rada to má na ostro a tak bez dezinfekcie sa vydáva preskúmať ostrov a nájsť svojich priateľov.

Zisťujete, že ostatní boli zajatí kultom banditov, ktorým rozkazuje šialený vodca pod vplyvom mýtického tajomstva, ktoré zahalilo ostrov. Nikto sa z neho živý nedostane. Lara je predsa Croftová a jediná šanca, ako dostať svojich priateľov aj seba z ostrova je záhadu vyriešiť a zbaviť sa kliatby. Príbeh hry je roztiahnutý na veľmi slušných 12 hodín, no kompletné preskúmanie ostrova vám potrvá aj dvadsať. Počas toho sa bohužiaľ budete chytať často za hlavu prehnanou nelogickosťou, s ktorou Tomb Raider klincuje jeden moment za druhým. Ale to je bohužiaľ realita v 90% hier a filmov.

Slečna Croftová sa z ťažkých zranení regenruje asi 5 minút pri ohni, skvele ovláda zbrane, ktoré nikdy predtým nedržala v ruke ba čo viac, poradí si so samurajskou armádou a ručne stručne dokáže zložiť tristo-kilového chlapa. Nehovoriac o tom, že nikdy neviete, ako sa na určité miesto dostali vaši priatelia a ako vôbec prežili to peklo.

Lineárny koridor, aj keď sa snaží tváriť inak

Nový Tomb Raider je open-world titul, aj keď nie v pravom slova zmysle. Celý príbeh budete vedení po jednej lineárnej trase, no niektoré lokality sú buď rozľahlé, alebo skrývajú niekoľko tajných uličiek, do ktorých sa oplatí pozrieť. Príbeh vás totiž zabaví svojou výpravou a spádom, ale so staršími hrami sa hra nepodobá takmer vôbec, čiastočne to napravujú tajné hrobky, ktorých sú v hre desiatky a ktoré vždy ukrývajú nejaký ten logický rébus.

Aj počas prvého rozohratia máte k dispozícii fast travel po celom ostrove, ktorý využijete len v prípade, že sa vydáte splniť hru na 100% a dokončiť všetky bonusové výzvy (nájdi 10 húb, ulov 5 zajacov) alebo že pozbierate všetky denníky. Je tam fakt čo robiť a odpútanie od príbehu potom nie je ani tak drastické, keď ten príbeh je vlastne o ničom a často neviete, o čo vlastne ide. Nejaký zmysel začne dávať až v polovici hry a nakoniec zistíte, že ide o klasický tombraiderovský štýl rozprávania.

Ten obohacujú aj Larine monológy pri ohni, pri ktorom strávite tiež pár chvíľ. Ohniská/campy slúžia totiž na upgrade postavy a vybavenia, jednoduchý systém vám dovolí prideliť body skúseností do vlastných schopností postavy, nazbierané súčiastky potom do zbraní aj nástrojov. Skúsenosti si pridáte hlavne plnením hlavných, či bočných misií, ale samozrejme aj zabíjaním ľudí, či zveri. Súčiastky sú potom ukryté v debnách a často nedostupných miestach.

Zaujala ma hlavne Larina výbava, s ktorou sa dostanete prakticky kdekoľvek (ostaneme pri výraze „po vopred určenej trase“) a nástroje tiež môžete používať na rôzne spôsoby. Hlavne s lukom si budete pripadať ako skutoční lovci, postupom hry sa luk obohatí o horľavé šípy a vytvoríte si aj lanový most, či pritiahnete rôzne vzdialené objekty. Luk zohráva úlohu hlavne pri rébusoch, ktoré čakajú v tajných hrobkách.

Tam vonku budete nepriateľov kosiť samopalom s granátometom, brokovnicou aj pištoľou a celý súbojový systém je prakticky prevzatý z Uncharted. Či už pohyb, streľba, krycí systém alebo boj na blízko (quick-time-eventy sú všade, úplne všade), všetko pripomína slávnu sériu z PlayStation 3. Tomb Raider ale prevzal prvky aj z iných hier, prvú tretinu hry som myslel, že hrám Assassin´s Creed 3, čo mi pripomenulo takmer identický vizuál. Ďalšiu tretinu som sa vrátil do čias Dead Space 3 – úzke koridory, kde občas vybehlo pár nepriateľov zo šachty, a nakoniec  to už bol fakt otravný Gears of War. Z Dead Space si navyše hra prevzala aj zábery pri umieraní, skúste Laru napichnúť na konár.

Niekde tam v hĺbke som však stále myslel na staršie hry a to hlavne vďaka postave Lary Croft, ktorá postupom hry odkrývala svoju tvár dobrodruha. Jej charakter je vykreslený perfektne a nebyť jej nesmrteľnosti, išlo by o jednu z najuveriteľnejších postáv. Dôveryhodnosti pridávajú jej výkriky od bolesti, pár tržných rán na koži, emócie na tvári a dabing celkovo. To, že počas hrania nehýbe ústami pri rozprávaní si nevšímajte. Ostatné charaktery sú viac-menej nevýrazné až na jednu, či dve osoby, ktorých výber nechám na vás.

Menej hrobiek a viac akcie znamená viac prestreliek, do čoho vás tak trochu núti všadeprítomná munícia, pokúšať sa hrať na stealth spôsob nemá vždy význam, rozmiestnenie nepriateľov vás zväčša prezradia vždy. Môžete využiť ale tupú AI, pri ktorej vám banditi vbiehajú presne do dráhy šípu, alebo si ho radšej vôbec nevšímajú. Oceňujem tlmič na pištoli a luk, s ktorými som si užil viac srandy, ako s granátometom a automatom. Aj tvrdá akcia je však po vzore Uncharted celkom zábavná.

Multiplayer len na vlastné riziko

Svoje sily si môžete zmerať aj v multiplayeri, v ktorom som osobne vydržal len pár minút a aj to len pre potreby objektívnej recenzie. Módy máte na výber štyri, medzi nimi Free-For-All, Team Deathmatch alebo Cry For Help v štýle Control Points. Multiplayer je jedna obrovská katastrofa, ktorú neodporúčam ani hráčom s veľkou trpezlivosťou. Postavy lietajú do výšky desiatich metrov pri akejkoľvek explózií, animácia behu je hnusná, zbrane kopú viac ako v singleplayeri a mapy sú bez nápadov. Nezachraňuje to ani kustomizácia zbraní a postavy.

  

Občas divný je aj singleplayer, na šarapaty kamery sa dá po chvíli zvyknúť, ale pri súbojoch na blízko ide o nepodarený trik. Kopa nepodarených vecí je však v hre zámerne, ako fíčura, napríklad slimačie tempo Lary s pochodňou v ruke (ktorú mimochodom vždy vytiahne z rukáva), alebo fakt, že sa na chrbte zobrazí len zbraň, ktorú ste používali naposledy. Pri vytiahnutom luku teda neuvidíte ani samopal, ani brokovnicu.

Páčia sa mi však animácie a postupom hry aj grafika, ktorá dokáže zobraziť naozaj fascinujúce scenérie, hlavne pri pohľade z diaľky, aj keď faktom je, že samotné hory sú prázdne, prostredia v najbližšom okolí sú tvorené precízne. Lara ako postava je vymodelovaná samozrejme najdetailnejšie, ale pokus od AMD zobraziť realistické vlasy dopadol fiaskom. Technológia TressFX vám z výkonu uberie hromadu FPS, navyše vlasy nepodliehajú gravitácii a vyzerá to naozaj komicky. Odporúčam vypnúť. S vypnutým antialiasingom a teseláciou si hru zahrajú aj majitelia starších počítačov.

  

Reboot série sa tak celkom nepodaril. Začnem tým najhorším – multiplayer, ktorý je jeden veľký bug a navyše jeho zábavný faktor je niekde pri nule. Singleplayerová časť vás nenadchne, výprava hry je ale skvelá vďaka parádnym scenériám aj charakteru Lary, ktorá cíti bolesť, občas povzdychne a zakričí. Zvyšok spadá tak nejak do priemeru, zvlášť ak uvážime, že sa nový Tomb Raider pokúsil skĺbiť niekoľko hier staršieho dáta. Na jedno zahratie veľká porcia hernej náplne, ale viac sa k nej nevrátite, ani spomienkami.

Tomb Raider si môžete kúpiť na PC s okamžitým doručením na XGames.sk

Recenzovaná verzia: PC

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.