Crash Bandicoot 4: It’s About Time - recenzia PS4 verzie

Iba máloktorej značke sa podarí zachovávať si svoju originálnu tvár tak úspešne, ako je tomu v prípade Crasha Bandicoota. Aj po takmer štvrť storočí je sympatický vačnatec pre hráčov rovnaké terno. S podtitulom It’s About Time prichádza štvrté chronologické pokračovanie potešiť mladých hráčov aj starých hercovníkov.

Ľudia milujú retro. To si samozrejme Activision veľmi dobre uvedomuje a k inováciám v Crashovi pristupuje s až posvätnou opatrnosťou. V jadre sa tak okrem mierne pozmenenej fasády hlavného hrdinu nestretávame so zásadnejšími zmenami. V rovnako familiárnej rovine ostáva ako hrateľnosť, tak aj príbeh.

Zvonček nostalgie rozoznieva známy ansábel postáv na čele s Crashom, Coco, Tawnou a Dingodílom. Na ich pleciach tento raz (opäť) doslova leží osud celého sveta. Samozrejme nechýba ani zlodušské rozptýlenie v zložení doktora Neo Cortexa a Nefariousa Tropy.

Príbeh je už klasicky dávkovaný v pravidelných malých množstvách na konci príbehových levelov. Cutscény sú svieže, postavy sršia humorom, no a ak ste rovnako nenáročný človek ako ja, na vtipoch a narážkach sa úprimne pobavíte.

Crash stále predstavuje náročnú výzvu

Hneď na úvod vám hra ako prejav milosrdenstva ponúkne na výber medzi dvoma hernými módmi – MODERN a RETRO. V prvom prípade sa jedná o zjednodušenú obtiažnosť mienenú najmä pre nových hráčov, pri ktorej môžete neobmedzene umierať a respawnovať sa pri poslednom checkpointe.

Nuž a v druhom prípade na vás čaká už stará známa oldschool tortúra, kde máte k dispozícií obmedzený počet životov na jeden level. Z celkového hľadiska na mňa štvrtý Crash pôsobil menej náročným dojmom než remake pôvodnej trilógie. Možno je to práve tým, že som si hru v rámci zachovania nervov dávkovala vo veľmi malých množstvách (2-3 misie na deň).

Nemusíte sa ale zbytočne obávať. It’s About Time je stále solídna hráčska výzva.  V každej lokalite narazíte na minimálne jednu sekvenciu či bossfight, pri ktorom sa od vás deti budú môcť naučiť kopec nových vulgarizmov (hovorím z vlastnej skúsenosti).

Rozmanitosť herného sveta a detailné grafické spracovanie

Interdimenzionálna zápletka rozviazala vývojárom ruky pri procese tvorby prostredí. Crash a Coco tak neskáču medzi levelmi len v priestore ale aj v čase. V cca 10 hodinovej hre (bez bonusového obsahu) tak nazriete do prehistorických časov, futuristických miest, zamrznutých svetov, pirátskych zátok a mnohých ďalších lokalít.

Chvályhodná nie je iba rozmanitosť svetov, ale aj samotné grafické a vizuálne spracovanie jednotlivých levelov. Hlavne mladších hráčov určite uchvátia interaktívne platformy, čínske draky, či dinosaury zakomponované do herného prostredia.

Príbeh a misie nám tento raz tvorcovia naservírovali striktne lineárne. V takzvanej dimenzionálnej mape si postupne odomykáte levely jeden po druhom. Zároveň mapa slúži ako akési lobby, kde si okrem prejdených levelov vyberáte aj skiny, módy, bonusy a postavy.

Coco Bandicootová sa stáva plnohodnotnou hrateľnou postavou, na ktorú môžete swichnúť na mape kedykoľvek počas hry (nie v rozohranom levely). Okrem výzoru a niektorých animácií sa Coco štýlom hrania a schopnosťami vôbec neodlišuje od svojho staršieho brata.

Dvojskok, slide, rotácia na útočenie a rozbíjanie debien – to sú základné zbrane Bandicootovcov, ktorými sa chystajú spasiť svet. A doteraz to vždy fungovalo na výbornú, takže prečo niečo meniť? Výraznejšou zmenou neprešlo ani riešenie leveldizajnu.

Pri určitých typoch nepriateľov a širších koridoroch pocítite neskúsený (alebo lenivý?) rukopis spoločnosti Toys for BOB. To ale vo výsledku nie je žiadna katastrofa, nakoľko intenzívnejšie časti, kde sa trestá každý zlý krok a načasovanie, fungujú stále výborne. Rovnako zabrať vám dajú aj bossfighty zamerané na vašu obratnosť a schopnosť rýchlo reagovať.

Nové prvky nemusia byť vždy prínosom pre hrateľnosť

Tu sa musím na chvíľu zastaviť a spomenúť jednu konkrétnu fičúru, ktorá sa pre mňa osobne stala veľkým game changerom. Človek by ani netušil ako dokáže hru zjednodušiť jednoduchý tieň indikujúci kam dopadne postava. Vďaka tomu Crasha oveľa jednoduchšie skorigujete napríklad pri skákaní na nevyspytateľné malé plochy.

Bohužiaľ nie každý prvok mal u mňa rovnaké pochopenie. Cena za najväčšiu zbytočnosť jednoznačne poputuje novým typom horiacich bední. Pri nich vám neostáva nič iné, iba čakať ako päť peňazí na moment, kedy dohoria aby ste ich mohli rozbiť bez ujmy na živote.

Z hľadiska zmysluplnosti je na tom o niečo lepšie lano a wall running. Tie našťastie nie sú do hry zakomponované len ako bezduchá vata. Najmä keď musíte správe načasovať doskok z lana na pohyblivú platformu sa vám na jazyk dostáva tá správna chuť frustrácie.  A o tom predsa Crash Bandicoot je.

Svieže herné mechanizmy prinášajú kvantové masky a vedľajšie hrateľné postavy

Zásadnejšie inovácie v hrateľnosti predstavujú 4 kvantové masky, každá so špecifickou schopnosťou. Obrátenie gravitačnej sily či spomalenie času sú len príjemnými zmenami v gameplayi. O trochu väčšiu slobodu vo využití a zároveň výzvu predstavuje maska s temnou hmotou. Tá dokáže rapídne boostnuť silu vašej rotácie a dvojskoku.

No a napokon je tu moja „obľúbená“ maska Lani-Loni. Doteraz s láskou spomínam na sekvenciu, v ktorej som za využitia Lani-Loni musela počas jedného skoku prepínať medzi dvoma fázami prekážok.

Svieži vánok nových herných mechanizmov prinášajú aj tri vedľajšie hrateľné postavy. Ťažkopádny Dingodile s nasávajúcou zbraňou slúžiacou zároveň aj ako vznášadlo. Akrobatická Tawna s lanom a hákom. No a napokon náš starý priateľ Neo Cortex so zbraňou transformujúcou nepriateľov na kvádre.

Každá z postáv disponuje svojským štýlom hrateľnosti, čomu sa samozrejme prispôsobuje aj leveldizajn ich misií. Na moje veľké sklamanie je zábavným vedľajším postavám venovaný len žalostne malý priestor v hre. Ich misie sú dokonca na dimenzionálnej mape brané len ako bonusový obsah, ktorý môžete v rámci príbehu čiastočne odignorovať.

Znovuhrateľnosť znásobí čas strávený v hre aj na niekoľko desiatok hodín

A keď už je reč o bonusovom obsahu, aj v najnovšom Crashovi je ho už klasicky neúrekom. Vizuálne módy, levely s retro filtrom z VHS kaziet, oldschool multiplayer s jedným kontrolerom a samozrejme dobrá znovuhrateľnosť.

Každý level je vytváraný s dôrazom na to, aby ste ho na 100 percent skompletizovali až na 2-3 pokus.  Rozbitie všetkých krabíc, objavenie drahokamov a kľúčov vás bude stáť nemalé množstvo času a nervov. Ak máte naozaj chuť a nadšenie pre hru, pokojne tu môžete stráviť aj desiatky hodín.

Nalejme si ale čistého vína. Platformové skákačky dnes už nepatria medzi žánre, za ktoré by si vydavateľ bežne pýtal sumu plnohodnotnej AAA hry. Crash Bandicoot 4: It’s About Time je bez pochýb dobrá hra po hrateľnej, príbehovej aj grafickej stránke. Dieru do sveta však vo svojom žánri nespraví, tak isto kvalitou nezatieni predošlé diely.