Doom Eternal: The Ancient Gods - Part One - Recenzia

Po viac než polročnej prestávke sa Slayer vracia, aby prelial ďalšie hektolitre démonickej krvi. A že tej krvi v prvom príbehovom rozšírení pre DOOM Eternal potečie naozaj veľa! The Ancient Gods stavia na nezmenenej osvedčenej hrateľnosti, s dôrazom na väčší počet silných démonov a nepriateľskejšie prostredie.

Icon of Sin je porazený, s ním aj väčšina démonov na Zemi, no našťastie pre nás sa opäť črtá nová hrozba. Vrásky na čele tento raz Slayerovi spôsobia démoni, ktorí po udalostiach z DOOM Eternal ostali v kedysi posvätnom Urdaku. Sami o sebe by nepredstavovali veľký problém, keby nemali v pláne dobýjať svety skrz vyššiu dimenziu.

Tomu sa musí povedať rázne nie, nuž a kto vie robiť démonom škrty cez rozpočet lepšie než starý dobrý doomguy? Ten sa za pomoci Serafína (tajomnej bytosti zo Slayerovej minulosti) vydáva na pomerne krátku, no o to násilnejšiu cestu za znovuzískaním Urdaku.

The Ancient Gods nás vezme do troch nových lokalít. UAC základňa v Atlantiku, krvavé močiare v podsvetí a Holt v Urdaku. Z hľadiska leveldizajnu sú misie riešené o niečo jednoduchšie, s jasnejším pathfindignom, ľahším parkourom a najmä s menšími bojovými arénami.

Démoni majú tento raz nad vami zjavnú výhodu

Arzenál aj vybavenie ostáva takmer nezmenené. Všetky zbrane, vylepšenia, skiny a vlastne celý váš build si prenášate z DOOM Eternal.  Novinkou je len slot na jednu z troch špeciálnych rún, ktoré si tentokrát odomknete pri dokončení fialových brán. OP crucible bohužiaľ ostáva zarazený hlboko v mozgu Icon of Sin, takže sa dá povedať, že je Slayer oproti DOOM Eternal ukrátený o jeden silný útok.

Na druhej strane, démoni ťahajú v The Ancient Gods jednoznačne za dlhší koniec. Ich sila spočíva najmä v počte. Silní nepriatelia ako arochnotroni, mancubovia, baróni, či dokonca tyranti sa spawnujú v skupinách, sprevádzaní hotovým regimentom impov, posadnutých vojakov, zombie, gargoylov a mojich „obľúbených“ carcassov.

V kombinácii s menšími priestormi často doslova ani neviete kto vás vlastne bije, pričom na nightmare obtiažnosti vás bolí už len samotný pohľad na tieto veselé démonické zoskupenia. V DOOM Eternal som žasla nad perfektne vybalansovanou hrateľnosťou a nad možnosťami stratégie, ktoré ponúkal Slayerov arzenál a vybavenie. Inak povedané, vždy som vedela, kde som urobila chybu a kvôli čomu som umrela.

Noví nepriatelia sa s vami maznať nebudú

V The Ancient Gods som sa však dostávala do situácií, z ktorých by mi nepomohol ani vycibrený skill a bleskové reakcie. A to som ešte nespomenula dvojicu nových nepriateľov. Takzvaný krvavý Maykr, mocný anjel zo sféry Urdaku so silným poškodením, ktorý sa podobne ako drony najefektívnejšie zabíja strelou do hlavy, avšak len počas útoku.

Na DOOM 2016 si zas zaspomíname pri druhom z dvojice spomínaných nových nepriateľov. Spirit je nehmotná verzia Summonéry, ktorá dokáže posadnúť démonov. Takto posadnutí démoni sú potom rýchlejší, silnejší a je omnoho náročnejšie ich zabiť. A keď sa vám to raz podarí, musíte Spirita zneškodniť plazmou skôr, než sa stihne zmocniť ďalšieho démona.

Chvíľa sústredenia na Spirita vás ale môže stáť život a tak je niekedy lepšie najprv arénu vyčistiť od silnejších nepriateľov. Netreba zabúdať ani na ďalšiu novinku – turety, ktoré na vás bude neprestajne pľuť otravné fialové strely.

V kontraste s náročnými arénami pôsobil záverečný bossfight až primitívne a bez nápadu, či už po hrateľnej alebo vizuálnej stránke. Sklamanie som nedokázala skrývať ani nad nevýrazným soundtrackom. Absencia Micka Gordona je vo zvukovom aspekte hry skutočne počuť. V porovnaní s DOOM 2016 aj Eternal je soundtrack v Ancient Gods iba slabým odvarom.

Napriek všetkým mojím výčitkám je však prvá príbehová expanzia pre DOOM Eternal celkom vydareným počinom. Podtitul „Part One“ síce trochu zaváňa nenažranosťou, no mňa osobne si vývojári získali na 100 percent. Posledná scéna spravila z The Ancient God poriadny cliffhanger, na ktorého pokračovanie budú správni fanúšikovia čakať so zatajeným dychom.