Face2Face: Táto hra ukazuje, aký príbeh The Last of Us Part 2 väčšina z nás čakala

A Plague Tale: Requiem bola po každej stránke lepšia hra ako tá originálna. Pokračovanie malo lepší príbeh, lepší gameplay, lepšie vyzeralo... no najmä nám ukázalo, ako mohlo vyzerať také pokračovanie The Last of Us Part 2, ktoré si väčšina fanúšikov priala.

Už pri prvej Plague Tale hre som si počas hrania všímal jednu vec. Nakoľko ide o stealth akčnú-adventúru s ľahkými RPG prvkami, okamžite som si spomenul na iné štúdio, ktoré v tomto žánri exceluje. Naughty Dog.

Veľmi podobná hrateľnosť

Pozrime sa na to už len z gameplay stránky. V hre zbierate niekoľko druhov surovín, ktoré potom premeníte na dôležitú muníciu. Nie je jej veľa. Ani v The Last of us jej nebolo veľa. Počas hrania bojujete primárne proti dvom typom nepriateľom – proti tým ľudským a.. iným. V prípade Joela a Ellie išlo o nakazených, v prípade Plague Tale sú to krysy. Východisko však ostáva rovnaké, či už je to jedna alebo druhá háveď, obidve sa snažia nakaziť aj vás.

Plague Tale sa vo väčšej miere zameriava na stealth, zatiaľ čo jej náprotivok je trošku akčnejší, no taktiež sa stealth sekciám nebráni. No a potom sú tu ľahké hádanky zasadené do prostredia, kde sa nachádzate. Keď k tomu pridáme vysoké produkčné hodnoty a skvelé kulisové momenty, nenachádzať vzájomné podobnosti začína byť skutočne obtiažne. Teraz sa žiada povedať jednu dôležitú vec. Nie je na tom nič zlé a každá hra ponúka svojim spôsobom unikátny zážitok.

Svet čeliaci nákaze

Prejdime ale k tej dôležitejšej časti. Tou je svet, kde sa príbeh odohráva. V obidvoch hrách čelíte pandémii. V obidvoch máte pri sebe osobu v podobe kľúča, ako danému moru predísť. Samozrejme, v prípade Plague Tale je Hugo aj celý zdroj problému, čo je unikátny a výborne spracovaný nápad, najmä v dvojke.

Na konci originálnej hry svojho milovaného zachránite. Či už je to dievča, ktoré vám zahojí starú ranu v podobe stratenej dcéry alebo váš brat, ktorý vám tú ranu pomaly vyrezáva, rozdiel v tom veľký nie je. Hry sa vlastne končia takmer totožne. Pandémia pretrváva, no váš milovaný ostáva vo vašej náruči aj naďalej.

Kreatívne cesty sa rozchádzajú

V prípade pokračovania The Last of us sa všetko zmení. (Spoilery) Joel zomrie hneď na začiatku a Ellie ho ide pomstiť. Počas celej hry sa stav globálnej pandémie výrazne nezmení. Plague Tale: Requiem sa vyberá úplne inou cestou. Krysí mor sa zhoršuje až do bodu, kedy pre záchranu ľudstva ostáva už len jedna možnosť. (Spoilery) Hugova smrť. 

Napriek úbohému psychickému stavu, v ktorom sa Amicia nachádza a napriek nekonečnej láske k svojmu bratovi, ktorého sa snaží zachrániť za akúkoľvek cenu... to napokon urobí. Vôbec tu nemusím písať o tom, že to bol výborný a silný koniec príbehu. Pretože bol. Celý čas som to tak akosi tušil, že k tomu dôjde, no ten nekonečný boj Amicie zvrátiť tento osud bol rovnako presvedčivý, ak nie aj viac. 

Verím, že ste pochopili pointu, ktorú som sa tu pokúsil načrtnúť. Pri The Last of us Part 2 sa rozhodli vývojári sústrediť na úplne novú centrálnu myšlienku - kolobeh nekončiaceho prahu po pomste a využili na to postavy a svet pôvodnej hry. Naopak, Plague Tale: Requiem pokračovalo v snahe vyriešiť problém ešte z prvej hry - zastaviť mor a zachrániť Huga. A ktoré rozhodnutie bolo v tomto prípade to správnejšie? Žiadne.