FIFA 17 - Recenzia

Keď prehráte štvrťfinále FA Cupu so Stoke City, pretože celá vaša základná jedenástka má voľno, to sa ešte dá prežiť. Aj majitelia klubu, ktorému z pozície manažéra šéfujete to vedia prehltnúť, veď na druhej strane ste priniesli do klubu posily, ktorých dresy idú na dračku a peniažky sa do kasy len tak sypú. Lenže, prehrať sezónu o 1 jediný bod, a navyše s úhlavným klubovým nepriateľom, to naštve každého jedného virtuálneho fanúšika Arsenalu. Nuž, aj takéto príbehy vám vie priniesť manažérsky režim vo FIFA 17.

S najnovším ročníkom virtuálneho futbalu od EA sa nieslo mnoho otázok. Ako sa zmení hra a hrateľnosť pri prechode na Frosbite 3 engine? Aký bude singleplayerový príbeh, ktorý sa vo FIFE objavil vôbec po prvýkrát? Dokáže jej neohrozenou pozíciou zatriasť PES 2017? Ono, odpovede sú veľmi jednoduché. Najväčšou zmenou je, že sa nič nezmenilo. Singleplayer je parádny a nie, PES jeho pozíciou neotriasol.

Ak som v recenzii na PES písal, že FIFA 17 vždy v poslednom okamihu vždy stihne spraviť krok dopredu a konkurentovi od Konami sa vzdialiť, platí to aj tento rok. FIFA 17 vôbec po prvýkrát v histórii priniesla príbehový mód, ktorý nás prevtelí do role Alexa Huntera, mladého hráča, ktorý už od malička sníva, že sa stane profesionálnym futbalistom v Anglickej Premier League. Príbeh je spravený naozaj dobre, zaujímavo a hlavne pútavo.

Dovolí vám nakuknúť do pozadia veľkého futbalu (samozrejme, v zromantizovanej podobe), kde vaše rozhodnutia majú vplyv. Ten síce nijako priamo na príbeh nevplýva, no isté zmeny z neho pramenia. Na výber máte z 3 rôznych odpovedí. Premyslená znie dobre v trénerových ušiach, preto vám viacej dôveruje, no je menej atraktívna pre sponzorov. Zato uštipačná poznámka priláka oveľa viac fanúšikov a sponzorov, no už menej radi ju majú tréneri a tí sú tak oveľa náchylnejší na vaše výkony v zápasoch. No a tretia možnosť je ísť zlatou strednou, vyváženou cestou.

Je to až prekvapivé, ako vám niečo nechýba, pokiaľ to nedostanete. Úprimne, neviem si už ďalší ročník predstaviť bez príbehovej časti. Aj keď vás často otravujú loadingy, ktoré boli miestami dlhšie jak cut-scéna (cut-scena tak krátka, nie tak dlhý loading), príbeh je chytľavý a neraz som si pri ňom povedal "ešte jeden zápas", len aby som sa dozvedel, ako sa Alexov príbeh bude vyvíjať.

Celý príbehový mód je tak založený na tréningoch, čo sú v podstate minihry, ktoré sa vo FIFE už nejaký ten rok objavujú, zápasoch a cut-scénach. Zaujímavá zmes, ktorá dokonale funguje. Vaše výsledky vám zvyšujú vaše atribúty, tým pádom aj vaše celkové hodnotenie a za 1 bod hore v celkovom hodnotení získate bod, ktorými si môžete zvyšovať zase ďalšie atribúty ako prihrávka falšom, dlhšie outy, precíznejšia technika a podobne. Ak sa rozhodujete, či po FIFA 17 siahnuť, už len kvôli "The Journey" vrelo odporúčam.

Ak mám byť úprimný, zo začiatku ma tohtoročná FIFA nechcela vtiahnuť. Zdala sa mi ťažkopádna, nevedel som si zvyknúť na jej ovládanie a tak celkovo som cítil, že to nie je ono. Cítil som, že to chce zmenu a tak som hľadal, skúšal a kombinoval rôzne formácie a taktiky. Človek si povie, že aký rozdiel môže byť medzi formáciami, ktoré vyzerajú na prvý pohľad skoro identicky. Nuž, dosť veľký. Chce to len zopár zápasov skúšania a človek nakoniec nájde tú správnu kombináciu, ktorá sedí presne vášmu štýlu. Avšak, v manažérskom režime to je ešte zaujímavejšie. Nie vždy vaša aktuálna taktika je dobrá aj na súpera. Povedať by o tom vedel aj môj Arsenal. Práve hľadanie správnej taktiky a jednotlivých pozícii pre moje predsezónne posily bola vec, ktorá ma stála titul. O jeden, jediný bol za Spurs. Ach jaj :-/

Ako som v krátkom slede po sebe recenzoval PES aj FIFU, všimol som si zaujímavý fakt. PES bol v minulosti vyzdvihovaný pre svoju väčšiu realistickosť a FIFA zase pre zábavnejšiu, ale menej realistickú hrateľnosť. Lenže mám pocit, že z roka na rok sa FIFA 17 stáva reálnejšia a PES zase otvorenejší pre väčšie publikum. Samozrejme, hry si zachovávajú to svoje, no už medzi nimi nie je taký rozdiel ako voľakedy. Avšak, aj napriek tomu by som stále bral FIFU a hneď vysvetlím, že prečo.

Hrateľnosť sa prechodom na nový engine zmenila, to je jasné. Niektoré veci skoro vôbec, iné zase viacej. Hlavne čo sa týka prihrávok do behu, bude vám hodnú chvíľu trvať, kým si na to zvyknete. Tak isto mám pocit, že hra je teraz reálnejšia a je v nej lepšia fyzika, čo som si všímal hlavne pri centroch a dotyku hráča s loptou.

Futbal je útočnejší, obrana miestami pôsobí ako keby bola len do počtu, no zas na druhej strane, o to krajšie góly teraz padajú. Vymiesť pavučinu z horného rohu brány vám neraz vyčarí úsmev na tvári. Osobne som neznášal tie zápasy, kedy brankár podal životný výkon a pochytal všetko a ešte aj chrípku. Bolo jedno, ako dobre ste strelu umiestnili, jednoducho ste nemali šancu dať gól. O to horšie sa vám pozeralo na to, ako protiútok v 93. minúte znamenal vašu prehru, len preto, že obrancovia ani nevedeli, kde mali stáť. Vtedy by ste rozbili hádam všetko.

O to nepochopiteľnejšie pre mňa bolo, že takéto zápasy sa striedali. V jednom ste nevedeli dať ani za svet gól, aby ste v tom ďalšom dali z 2 nepodarených striel 3 góly. A navyše, AI má asi len jednu jedinú taktiku a tou sú prihrávky. Akurát to potom pôsobí, že zvyšujúcou obtiažnosťou ovplyvňujete jedine rýchlosť vášho súpera a frekvenciu jeho prihrávok. A o rozhodcoch nemôžem povedať jediné pekné slovo. Môj obranca zahral parádny zákrok, trafil loptu, súpera sa ani nedotkol a ten ako pokračoval v behu, cez neho prepadol. Nuž a červená karta bola na svete. Ešte komickejšie ale vyznievajú fauly, kedy súper do vás v behu narazí a vy dostanete žltú kartu. Ten pocit je na nezaplatenie.

Ponuka módov je klasická a okrem príbehovej kampane nič nové nenájdete, no už to samo o sebe je veľké plus. Čo sa týka licencii, tých je neporovnateľne viacej, ako inak. No a čo, že hrám len za Anglické, Nemecké a Španielske kluby. Ale ten pocit, že si môžem vybrať je na nezaplatenie. Samozrejme, hrať za Kórejské, Čínske alebo Švédske kluby je vo väčšine prípadov recesia, no sú tam.

Čo sa týka atmosféry a prezentácie zápasu, tá je na úplne inej úrovni ako ponúka súper od Konami. S vypeckovanými slúchadlami na ušiach sa cítite, ako keby ste boli priamo na štadióne. Samozrejmosťou sú aj autentické chorály v Anglickej lige či iných veľkoklubov ako Barcelona či Real Madrid. O grafike zmysel ani nemá hovoriť, hra vyzerá parádne a osobne by som povedal, že Frosbite dal hre reálnejšie farby čo robí dojem z hry oveľa lepší ako v minulosti. Hre táto zmena jednoznačne prospela, ako po grafickej stránke, tak aj po stránke gameplayu.

Čo sa mi však na PS4 sem tam stalo, boli asi pol sekundové lagy, v špeciálne v prípadoch, kedy ste prudkou strelou trafili sieť z boku. Osobne to na mňa pôsobilo, ako keby hra tú chvíľu prepočítavala, ako sa má sieť vlniť. Je pravda, že vlnenie siete vyzerá brutálne dobre a realisticky, no radšej mohli ubrať, aby podobné lagy nevznikali.

Ono, veci ktoré robia FIFU lepšou ako PES, sú hlavne detaily. Prezentácia zápasu vyzerá lepšie, animácie sú oveľa plynulejšie a je ich hlavne viacej, brankári sú oveľa lepší a reálnejší, diváci majú o pár polygónov a animácii viac, atmosféra v hre je lepšia, v hre je viacej skladieb v track liste, ... Mohli by sme pokračovať a boli by to len takéto drobnosti. No práve väčší zmysel pre detail robí z futbalu od EA Sports tu najlepšiu futbalovú hru na trhu.

Ak by som to mal zhrnúť, FIFA 17 je v každom aspekte lepšia ako konkurencia. Hrateľnosť, možnosti, grafika, atmosféra, príbeh, ... Ak sa s ňou pohráte a nájdete si správnu kombináciu taktiky a formácie, hra sa vám tak hlboko dostane pod kožu, že nebudete mať problém pri nej stráviť 9 hodín vkuse, len aby ste si o 5 ráno povedali, že po polovici sezóny je čas ísť spať. FIFA 17 príbehovým módom zase zdvihla latku o niečo vyššie a bude zaujímavé, ako sa s tým popasuje o rok nie len konkurencia, ale aj FIFA samotná...