Fort Solis - Recenzia

Zrejme sa v tomto mnohí, hlavne tí starší, nájdete. Hranie hier vás baví, no času naň je z roka na rok menej. Či už kvôli práci, stavbe domu alebo času venovanému rodine. Zo stoviek hodín strávených za počítačom či konzolou sa stali nízke desiatky, ktoré buď venujete nejakej obľúbenej online hre, alebo pár singleplayerovým titulom do roka, zvyčajne tým väčším.

Z času na čas sa však objaví nejaký malý titul, ktorý zdanlivo spĺňa všetky vaše očakávania. V mojom prípade bol takýmto titulom Fort Solis. Lineárna singleplayer adventúra? Áno! Vesmírne sci-fi odohrávajúce sa v blízkej budúcnosti? Áno! Príbeh, ktorý sľubuje nejednu záhadu? Áno! Odporúčam vám siahnuť po tejto hre? Ani nie! 

Fort Solis - Official Dark Side of the Red Planet Trailer

Príbeh hry sa začína v predvečer vašej vysnívanej dovolenky. Počas rutinného výstupu a opravy zariadenia vám dojde manuálne upozornenie na problém na stanici Solis. Už to samo o sebe je celkom čudné, nakoľko manuálne upozornenie ste nevideli celé roky. Rozhodnete sa tak na toto upozornenie reagovať a ísť sa pozrieť, čo za problémy sa to na stanici Solis dejú. 

Na mieste zisťujete, že celá stanica je v lockdowne, čo je ešte čudnejšie. A tak sa začína cesta vášho chodenia hore-dole po stanici, aby ste zistili, čo sa to v túto osudnú noc na stanici odohráva. Viac o príbehu prezrádzať nechcem, a to hneď z dvoch dôvodov. Tým prvým je fakt, že príbeh je to jediné, čo táto hra ponúka. A po druhé, hru viete dohrať aj do troch hodín. Každé slovo z príbehu by tak predstavovalo potenciálny spoiler.

Ono, so samotným príbehom sa spája viacero problémov. Tak napríklad, v hre neexistuje možnosť pre šprint. Ja rozumiem tomu, že je to walking simulátor, ale prechádzanie tých istých miest, v absurdne pomalom tempe, vo vás vzbudzuje celkom iné emócie, ako tvorcovia hry (zrejme) zamýšľali - hnev, frustráciu ba až šialenstvo.

Keďže ide o lineárnu adventúru, ďalšiu akciu nemôžete vykonať bez toho, aby ste dokončili tú predchádzajúcu. Tu však narážate na ďalší problém. Vo Fort Solis prakticky neexistuje systém, ktorý by vám povedal, aký je váš ďalší krok. Áno, hra vám v pomerne vágnych popiskoch povie, čo máte robiť. Ja sám mám rád hry, ktoré ma nevodia za ručičku. Lenže, ak vám niečo ujde, alebo ste proste stratený pri blúdení po stanici, neexistuje tu žiadna nápoveda. Jednoducho ste odkázaný na behanie pomalé chodenie hore-dole po stanici a dúfate, že niekde narazíte na niečo, čo vás posunie ďalej.

Ďalšou vecou, ktorá vývojárom veľmi nevyšla, je vyrozprávanie príbehu. Ten je, vo svojej hlavnej premise, pomerne zaujímavý. Problémom však je to, že dôležité detaily z pozadia sú vyrozprávané vo forme mailových komunikácií, alebo video a audio logov. Ľahko tak môžete prehliadnúť, resp. prepočuť niečo dôležité.

Navyše, k postavám si nevytvoríte absolútne žiaden vzťah. Ostatne, ani nemáte kedy, keďže hra má necelé tri hodiny. Dnes, v čase písania recenzie, si neviem spomenúť ani na jedno meno postavy z hry. Tak nezaujímavé boli.

Hra nemá ani len žiadnu atmosféru. Väčšinu času nečelíte žiadnemu protivníkovi. Proste len chodíte, hľadáte niečo, s čím sa dá interagovať a to je všetko. Človek by čakal, že v prípade mysteriózneho príbehu na zdanlivo opustenej marťanskej stanici sa vývojári pokúsia aspoň o nejakú hororovú atmosféru. Nestalo sa, hoci, v pár momentoch k tomu boli naozaj blízko.

Zrejme najlepšou časťou príbehu je dabing troch hlavných postáv. Troy Baker (známy ako Joel z The Last of Us) a Roger Clark (Arthur Morgan z Red Dead Redemption 2) vo svojich rolách excelujú, hoci ani oni nedokážu zakryť fakt, že z príbehu sa dalo, a aj malo, dostať viacej.

V podstate jediné pozitívum, ktoré sa dá o hre povedať, je využitie Unrel Engine 5. Hra vďaka nemu vyzerá veľmi dobre, navyše, vývojári sa vyhrali s priestormi stanice. Občasnému pádu snímkovania sa síce nevyhnete, no takýchto okamihov je v hre naozaj málo. Ostatne, znova pripomínam, že hru viete dohrať za menej ako tri hodiny, takže priestoru na nejaké výrazné technické nedostatky naozaj nie je veľa.