Ghost of Yōtei - Recenzia

Pri slovách feudálne Japonsko či samuraj sa nejednému hráčovi bezpochyby vybaví práve hra Ghost of Tsushima. Pomerne prevarenú tému dokázali americkí vývojári pozdvihnúť na, podľa mnohých, videoherné umelecké dielo. Podmanivá príroda, sýte farby, cit pre japonskú filmovú tvorbu a skvelo napísaná hlavná postava. Tak znel recept na úspech od štúdia Sucker Punch. Po piatich rokoch sa, teraz už vlajková loď značky PlayStation vracia. Cestou však nabrala novú hrdinku a na časovej osi zakotvila o 300 rokov neskôr. Pokojne si odložte samurajský kódex. Atsu sa nebojí hrať "špinavú hru" hneď od začiatku.

Už som si zvykla na to, že first party Playstation sequely nemajú priveľkú ochotu vymaniť sa z tieňu svojich predchodcov. Nebolo by odo mňa fér automaticky očakávať, že sa Ghost of Yōtei podarí prekonať jeden z najikonickejších openingov vôbec. Aj bez porovnávania je však úvod do príbehu až žalostne generický a prvoplánový.

S Atsu sa zoznamujeme tesne po tom ako šiesti vrahovia brutálne vyvraždili celú jej rodinu. Akoby zázrakom, podarilo sa malej Atsu uniknúť pred svojím osudom, len aby sa o 16 rokov neskôr mohla vydať na lov vrahov, takzvanej Jótejskej Šestky.

A to je všetko. Vývojárom sa nad úvodným skriptom scenáru zrejme nechcelo dlho sedieť. S každým odškrtnutým menom, s každou padnutou hlavou nepriateľa sa ale na svetlo dostávajú nové informácie o minulosti hlavnej hrdinky. Ak chcete komplexnejší príbehový zážitok, pripravte sa na beh na dlhú trať. Výsledok ale bude stáť za to. Nový Ghost napokon svojej povesti neostáva veľa dlžen. Môj hlad po kvalitnom príbehu možno hra nezasýtila tak efektívne ako jej predchodca. Napokon som ale nad emotívnym finále stratila jednu či dve slzy.

Nikto učený z neba nespadol...okrem Atsu

Kontroverzie z novej, dokonca ženskej hrdinky, sú v hernej komunite úplne pochopiteľné. Atsu je mierne prehrotený, no stále znesiteľný "silný ženský charakter". Rešpekt, ktorý sme s Jinom Sakaiom krvopotne budovali naprieč celou hrou, má Atsu zadarmo. A to hneď od začiatku. Vývojári sa chceli, veľmi zjavne, vyhnúť násilnému opakovaniu predošlého vzorca. Nemusíte sa však vôbec obávať, že by ste prišli o zážitok z  kvalitného charakter developmentu.

Ako žoldnier predierajúci sa 16 rokov mimo domova, získala Atsu svoju zatrpknutosť ale aj bojové schopnosti. Jej pohnútky sú v porovnaní s Jinom viac osobné. Jótejská Šestka ale nie sú len obyčajní vrahovia. Popasovať sa musíme s uzurpátorom, lordom Saitóm a jeho piatimi najvernejšími spoločníkmi. Chtiac či nechtiac sa teda dostávame aj do víru politického diania. A aby toho nebolo málo, naši úhlavní nepriatelia sú roztrúsení po celom Jótejskom (podľa sopečného pohoria Jótei) regióne. A tu už prichádza jedna z najväčších zmien nového Ghosta - mapa. 

Ghost of Yōtei je hra majestátnych výhľadov

Tento raz sa nenachádzame na uzatvorenom ostrove, ale na rozľahlom pobrežnom regióne ostrova Hokkaidó. Mapa je rozdelená do niekoľkých menších lokalít s vlastnou jedinečnou prírodou ale aj príbehom. Pri Ghost of Yotei máte vďaka tomu pocit akoby ste za novým cieľom putovali do úplne nového sveta. Ak už ale raz lokalitu odomknete, fast travel je úplne neobmedzený a vďaka PS5 aj (takmer) úplne bez loadingu.

Nový hardvér ale priniesol aj ďalšie ovocie... alebo skôr listy, vtáky, detaily, krajšiu vegetáciu a najmä lepšie renderovanie vzdialených objektov. Každý jeden výhľad z vyvýšeného miesta je scenéria hodná tapety na obrazovku. Atmosférické javy sú omnoho viac definované. Áno, veľa hráčov bude určite namietať, že z technického hľadiska ide (oproti Ghost of Tsushima) len o nepatrné "doťuky".

Rovnako ako jeho predchodca, je ale pre mňa Ghost of Yotei zrejme najkrajší a najokázalejší herný svet. Vývojári sa zameriavajú skôr na umelecký aspekt, kontrast farieb a občas až gýčovú krásu sveta. Väčšia členitosť mapy odomkla možnosť ukázať nám viacero typov  tejto okázalej nádhery. Od nehostinných zamrznutých lesov, cez rozľahlé pastviny, pohoria až po pobrežie. Jedna z lokalít sa dokonca zameriava výhradne na spôsob života kmeňa Ainu. Och a nemusíte sa báť...

...aj tu naháňame líšky...

... a šplháme k svätyniam, sekáme bambusy, kúpeme sa v horkých prameňoch. Namiesto skladania básní maľujeme obrazy, hranie na flautu zas vystriedal šamisen. A dlhú chvíľu môžete teraz vyplniť aj primitívnou stolnou hrou zeni hajiki (šprnganie do žetónov). Atsu si od vývojárov zásadnejšie zmeny vo vedľajších aktivitách bohužiaľ nezaslúžila. Prakticky jediné, pre Atsu príznačné, questy sú tie s vlkom (a až priveľmi pripomínajú naháňanie líšok).

Repetitívne činnosti sú však na mape rozmiestnené omnoho rozumnejšie. Už sa nestáva, že by ste na 200 metroch štvorcových stretli 20 líšok,  namaľovali 10 obrazov a zosekali 30 bambusov. Takto to vyzerá keď vývojári aspoň trochu načúvajú hernej komunite. Dokonca aj mapa je viac interaktívna. Tajomstvá nevyjaví "zadarmo". Musíte sa pýtať ľudí alebo kupovať mapy od kartografa. Jótei naozaj chcete preskúmavať. A nepoháňa vás len odškrtnutie ďalšej ikonky. Spoznávate ľudí, zaujímavé miesta, príbehy, legendy a budem sa opakovať, nachádzate scenérie, kvôli ktorým sa oplatí šplhať 5 minút po skalách.

Dokonca sa hra ani nesnaží znásilňovať herný čas vedľajšími misiami. V každej lokalite narazíte len na pár. Ak teda nerátam misie pre lovcov odmien.  Aj tu vás ale tvorcovia motivujú rozmanitosťou, príbehom a skvelými odmenami (peniaze, zbrane, armor). Až ma trochu mrzí, že nám zážitok kazí predpotopná in-game mimika tváre. V roku 2025 je miestami až bolestivé sledovať tak strnulé NPCčka. Nad týmto aspektom zrejme Sucker Punch iba mávol rukou. Pochopiteľne, keďže mali  v štúdiu plné ruky práce s implementovaním nových zbraní.

Najviac citeľná zmena nastáva v súbojovom systéme

Na rozdiel od konzervatívneho Jina Sakaia, Atsu nad novými zbraňami neohŕňa nosom. Pri love na vrahov svojej rodiny sa okrem katán a lukov ochotne chopí aj oštepu, odači (dlhá katana), kusarigamy (hák na reťazi) a dokonca strelných zbraní. Pre odomknutie zbrane musíte najprv vyhľadať konkrétneho majstra a...tu si neodpustím jednu poznámku.

Misie so zbraňovými senseimi patria k tým najviac generickým a jednotvárnym v hre. A akoby to nestačilo, na to aby ste odomkli celý potenciál zbrane, musíte každého majstra navštíviť rovno dvakrát. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku, hovorí sa. V tomto prípade ale bojisko jednoznačne potrebuje miernu optimalizáciu. Tak ako v predošlej hre, aj tu si každý typ nepriateľa žiada osobitý prístup.

Katana proti katane, na kopijníkov si radšej vezmite katany rovno dve. Najlepším liekom na otravné štíty je kusarigama a pri o hlavu väčších nepriateľoch sa nebojte trochu zaflexiť obrovským odači. Rozmanitosť zbraní neznamená väčšiu silu a výhodu. Naopak. Súbojový systém je taktický. Bezhlavé búšenie katanou či rozhadzovanie kusarigamy vám namiesto krvi nepriateľov prinesie akurát tak vlastný nervový kolaps. Nepriatelia ostávajú, na môj vkus až priveľmi tvrdohlavo, v obrannej pozícií.

Celý kombat je teda založený na tom, že musíte najprv správnou zbraňou prelomiť obranu a potom útočiť. Samozrejme sa perfektným vykrytím rany dá instatne prelomiť obrana, no to by sa najprv museli nepriatelia k útokom aj reálne odhodlať. Často sa mi stávalo, že pri strete s niekoľkými nepriateľmi ostávali všetci v nekonečne dlhej nečinnosti. Hra vás takto nepriamo núti využívať mocné útoky spotrebovávajúce staminu (v tomto prípade duševné zdravie) alebo ostatné vychytávky z Atsuinho inventáru (prach, oheň, kunai).

Nerada by som ale znela voči kombatu priveľmi kriticky. Prakticky jediná vec, ktorá mi vadí je už spomínaná občasná nečinnosť nepriateľov. Ostatné novinky zážitok z hrateľnosti skôr vylepšujú. Aj vďaka možnosti odzbrojenia (ktoré môže využiť Atsu ale aj nepriatelia) sa teraz po bojisku váľa množstvo nepoužívaných zbraní. Ak sa k nim stihnete dostať a efektívne ich vrhnúť, odmenou nebude len jeden instantne zabitý nepriateľ ale aj veľmi uspokojivá animácia.

Pušky síce dieru do sveta nespravili, do hlavy nepriateľa však áno. Iba musíte dlhšie nabíjať a mieriť, takže osobne som ostala verná skôr staromódnym lukom. Väčšie terno bola pre mňa krátka zbraň, ktorou dokážete vo vyhrotenej situáciu v kontaktnom boji "upratať" nepriateľa raz-dva. A nesmiem zabudnúť ani na vlka.

Príroda v Ghost of Yotei vie byť krutá ale aj nápomocná 

V Ghost of Yotei zohráva táto psovitá šelma dôležitú úlohu ako v hratelnosti, tak aj v príbehu. Správanie vlka je pomerne nevyspytateľné. Občas vám môže zachrániť život, pomôcť pri výzve nepriateľa, alebo sa len kde-tu zjaví na bojovom poli. Ako so stálym NPC spoločníkom s ním  určite nepočítajte. Ak sa vám ale bude za psovitou šelmou priveľmi cnieť, použite vhodný amulet, oblečenie, alebo si ho dokonca privolajte špeciálnou melódiou na šamisen.

Tam kde môže príroda podať pomocnú ruku, môže naopak aj poriadne uškodiť. A tu sa musím na chvíľu zastaviť. Vývojári nám totiž dali aj menšiu ochutnávku survivalu. Osinou v Atsuinom zadku sa stáva dynamické počasie so snehovými búrkami v najsevernejšej lokalite Jóteja. Do survival žánru vývojári iba mierne "zabrdli". V zásade sa nejedná o nič čo by hráčom reálne strpčilo život. Prakticky sa vás hra iba snaží donútiť častejšie rozkladať tábor s ohňom, aby vám náhodou nezamrzlo celé zdravie.

Vôbec im to nemám za zlé, keďže  na založenie ohňa využívate cool fičúry dualsensu. Rovnako povrchne poňali tvorcovia hry aj využitie primitívnych  logických úloh a hlavolamov. Do hry ako je Ghost of Yotei mi survival žáner či logické puzzle absolútne nesedia. Iba by zbytočne narušili dokonalý balans medzi taktickým kombatom a relaxačnou hrateľnosťou.  Vývojári ale prezieravo tieto, trochu riskantné, fičúry zasadili iba do jednej lokality.

Vo výsledku tak skôr než o narušení hrateľnosti môžem hovoriť o príjemnej zmene a variabilite.  A rovnako vlastne pristupoval Sucker Punch k celej hre. Opatrne. Nová ženská hrdinka, no žiadna hlasná prvoplánová woke propaganda. Variabilita zbraní, no stále ten istý taktický a vizuálne podmanivý kombat. K tomu pridajte ešte technické pozlátko nového hardvéru, skvelý soundtrack a naplno využitý potenciál dualsensu (konečne). Pokiaľ ste pred piatimi rokmi podľahli kráse Tsushimi, osudnou sa vám zaručene stane aj krása Jóteja.