Ghostrunner - Recenzia PS5 verzie

Už je to takmer rok čo vývojári z dielne poľského štúdia One More Level potešili fanúšikov cyberpunku vydarenou akčnou first-person slasher hrou. Mne sa ako zázrakom podarilo po celý čas úspešne odolávať pokušeniu zahrať si ospevovaného Ghostrunnera. Vďaka tomu si prvý kontakt s touto videohrou môžem vychutnať rovno s next-gen updatom.

Atleticky zdatná tajomná postava pobehujúca po strechách dystopického sveta, zloduchovia naporcovaní jedným sekom katany a v pozadí nadupané techno. Už úvodná cinematic sekvencia vám napovie, že táto záležitosť je zaočkovaná cyberpunk atmosférou skrz naskrz.

Po príbehovej stránke vsadil Ghostrunner na zaužívanú a tak trochu klišé schému svojho žánru. Ešte pred tým než vám hra zverí ovládanie, predstaví sa nám hlavný záporák – Mara. Tá je už na prvý pohľad zlá do špiku kosti, alebo v tomto prípade – zlá do špiku svojich kybernetických chápadiel.

Po prehranom súboji s Marou je Jack, naša ústredná postava, hodený do útrob futuristického mesta a ponechaný napospas svojho tragického osudu. Za účelom dosiahnutia pomsty a nastolenia poriadku musí Jack vyšplhať naspäť ako na vrchol veže Dharma, tak aj na vrchol svojich schopností.

Našťastie pre nás, Jack je posledným žijúcim členom padlého rádu Ghostrunnerov. Behanie po vertikálnych plochách, bleskové reflexy a majstrovské zaobchádzanie s katanou je tak preňho prirodzené tak, ako dýchanie pre bežného smrteľníka.

Pripravte sa na smrť

Vitajte v budúcnosti. Zabije vás. Snáď žiadne slová nevystihujú túto hru tak dobre ako práve tieto. Budete umierať! Veľmi....veľmi veľa ráz. Na jednej strane je Ghostrunner intuitívna hra, v ktorej hlavnú úlohu zohráva váš rýchly úsudok a reflexy. Na strane druhej je úspešné zdolanie arén často založené na presnom memorovaní enviromentu a krokov nepriateľov.

Pod pojmom „aréna“ si nepredstavujte miestnosť naplnenú do prasknutia mrštnými enemákmi. Naopak.  Vaši protivníci nedisponujú vysokým počtom ani dobrou umelou inteligenciou. Na jednu uzamknutú lokalitu pripadá vždy len zopár, na mieste postávajúcich osôb, čakajúcich na ranu z milosti. V čom teda spočíva náročnosť hry?

Každý dobre mierený projektil pre vás znamená istú smrť. K nepríjemnému instakillu pripočítajte ešte aj nástrahy enviromentu – vertikálne steny, výškové rozdiely, pohybujúce sa platformy a celkovú členitosť arén. Nepreháňam, ak tvrdím, že ako Ghostrunner nemáte takmer žiaden priestor na chyby.

Ghostrunner precvičí vaše reflexy tak ako žiadna iná hra

Wall-running, skákanie či hojdanie na lane nie sú iba príjemným rozptýlením a osviežením hrateľnosti. Pohyb v náročnom enviromente pri nepriateľoch je v Ghostrunnerovi rovnako zradný a frustrujúci ako samotný boj. Nestačí sa len dokonale orientovať v priestore, musíte rozmýšľať a najmä konať rýchlo. To či ste skutočne váš cieľ zabili občas prezradí iba krvavá šmuha vo vašom zornom poli. Na obzeranie nie je čas.

Vďaka takmer neexistujúcim loadingom (PS5) a nahusto rozmiestneným checkpointom budete smrť vnímať ako prirodzenú súčasť pobytu v Dharma city. A keď už budete po X nezdarených pokusoch poznať bojisko lepšie ako vlastnú izbu, úspech na seba nenechá dlho čakať. Verte mi, keď vám poviem, že pocit zadosťučinenia je po vyčistení arény o 3-4 nepriateľoch rovnako veľký a príjemný ako po vyčistení priemernej arény v DOOMe.

Keď už je reč o nepriateľoch, Jack sa v pomerne krátkom čase stretáva s rozmanitou skupinou protivníkov. Pripravte sa na laserové pištole, samopaly, snajperky, štíty, melee bojovníkov, bojovníkov s katanou a dokonca robotov. Ani vy však do pomyselného ringu neprichádzate s prázdnymi rukami. Okrem vernej katany vám do vienka hra postupne nadelí aj schopnosti ako blink (multikill), tempest (shockwave), surge (útok na diaľku) a overlord (hackovanie).

Tu musím vyzdvihnúť a pochváliť naozaj originálny a zábavný spôsob vylepšovania kalibračného panelu schopností. Vyššie spomenuté aktívne skilly si totiž upgradujete vkladaním vzorcov podobných tým v hre tetris. Dokonca aj takúto aktivitu vývojári podali formou minihry.

Od smrti a zabíjania si oddýchnete pri jednoduchých puzzle

Trochu náročnejšie logické puzzle než je tetris na vás čakajú v alternatívnom svete Ghostrunnera, kam si chodíte po špeciálne ability alebo hackujete zariadenia. V kontraste s okolitým nebezpečným svetom so šialeným tempom je pobyt v tomto alternatívnom Ghostrunnerovom podvedomí bez nepriateľov príjemným relaxom.

Naproti tomu sa v „reálnom“ svete extrémne zapotíte dokonca aj mimo arén s nepriateľmi. S lasermi, žeravými blokmi, priepasťami a hákmi na zachytenie lana sa vám osudným môže stať každý zle uvážený krok. Slabých chvíľok, kedy som chcela z hry nadobro odísť bolo viac, než som ochotná priznať. Svet Ghostrunnera je však rovnako krásny a frustrujúco návykový ako aj nebezpečný.

Cyberpunková atmosféra na vás dýcha doslova z každého kúta a zvuku. Tak ako pri každej platformovke, aj tu levely skôr než reálne prostredie pripomínajú parkour kulisy na zabíjanie. To ale hre vôbec nemáte za zlé. Ghostrunner sa na nič nehrá. Akokoľvek morbídne to znie, najväčšou snahou hry je poskytnúť hráčovi skvelý pocit zo zabíjania. A túto úlohu plní stopercentne.

A to som ešte nespomenula, že okrem vylepšeného vizuálu, snímkovania, haptickej odozvy na dualsense a ray-tracingu si v rámci next-gen updatu do hry našli cestu aj dva nové módy – KILL RUN s obmedzeným časom na prejdenie levelu a WAVE mód s klasickými vlnami nepriateľov. Ak ste si doteraz, rovnako ako ja nenašli ku Ghostrunnerovi cestu, teraz máte možnosť svoju chybu napraviť.