It Takes Two - Recenzia

Meno Josef Fares sa v posledných rokoch stáva v hernom priemysle zvučným pojmom. Švédsky vizionár s libanonskými koreňmi pri svojich predošlých počinoch (Brothers: A Tale of Two Sons, A Way Out) dokázal, že lokálny co-op je v hráčskej komunite stále žiadaný žáner. Najnovšia hra z dielne štúdia Hazelight, It Takes Two, však svojimi kvalitami predčila predchodcov a smelo ašpiruje na hru roka.

Žiť v nefunkčnej rodine s rozhádanými rodičmi je určite ťažkým údelom pre každého zúčastneného. Zatiaľ čo väčšina dnešných manželských párov si vyberá ľahšiu cestu – rozvod, zopár odvážlivcov sa rozhodne podstúpiť strastiplnú cestu za účelom opravy manželstva a rodiny. A presne o tom je splitscreen akčná plošinová adventúra, It Takes Two.

May a Cody sú typický vyhorený pár, ktorý považuje rozvod za jediné možné východisko z nefunkčného manželstva. Ako už býva v podobných situáciách zvykom, tento názor ani zďaleka nezdieľa ich malá dcéra Rose.

Vplyvom Rosiných sĺz smútku a zúfalstva je dvojica hlavných postáv zakliata do podoby plastelínových bábok. Pre návrat do normálneho života si manželia budú musieť nájsť cestu k dcére, a to doslova a aj obrazne.

It Takes Two môže primárne pôsobiť ako hra pre zamilované páry, vôbec sa ale nemusíte obávať prevareného romantického výplachu. Práve naopak. Príbeh je dokonalým mixom s tým správnym pomerom ingrediencií – humoru, emócií, akcie a bizarnosti.

V intuitívnej a zábavnej hrateľnosti sa bude každý hráč cítiť ako doma

V podobnom rozbore príbehu by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho. Veď napokon, Josef Fares nám už niekoľkokrát dokázal, že je skvelým scenáristom. Tento raz však za Josefom stál tím vývojárov zodpovedných za, nebojím sa povedať dokonalý herný zážitok.

Jednoduchú a veľmi intuitívnu hrateľnosť si zamilujete už pri prvom kontakte. Celý potenciál vašej hybnosti (skok, dvojskok, šprint, dash, prikrčenie) máte k dispozícií už od samého začiatku. Hra vás pri pohybe skrz lokality takmer nijako neobmedzuje. It Takes Two sa riadi heslom: „ZABÁVAJTE SA!“.

Drobná veľkosť hrdinov odomkla vývojárom pri tvorbe lokalít nekonečno možností. Čo sa rozmanitosti prostredia týka, It Takes Two je jednoznačne to najlepšie čo som za posledné roky hrala. Hra vás vezme do vesmíru, stredovekého kráľovstva hračiek, vankúšovej pevnosti (Rosina izba), osieho hniezda, psychotického levelu s optickými ilúziami (kaleidoskop) či časovými paradoxmi (kukučkové hodiny), zimnej krajiny (snežítko) a na mnohé iné originálne miesta.

Zároveň sa však celý príbeh odohráva v mieste bydliska manželov, ich rodinnom dome, záhrade a kôlni. Vďaka tomu je hra pretkaná metaforami problémov v manželstve Codyho a May, ktoré sa však dajú aplikovať aj na manželstvo vo všeobecnosti. Napríklad jeden z prvých bossov, pokazený vysávač, bol v minulosti príčinou nejednej hádky medzi hlavnými postavami.

Hra vás ani na chvíľu nenechá vydýchnuť

Rovnako ako pri A Way Out, aj v tomto prípade je celá hra hrateľná v gaučovom split screen móde ako pri lokálnom, tak aj online hraní. Od oboch hráčov sa neustále vyžaduje interakcia, pričom ani jeden neťahá za kratší koniec. Zatiaľ čo väčšina kooperačných hier je založená na spolupráci, pri opise hrateľnosti v It Takes Two sa mi oveľa viac hodí slovo dopĺňanie.

V takomto duchu dopĺňania sa nesú aj nástroje, zbrane a prístroje, ktoré máte k dispozícií v jednotlivých kapitolách. Hneď v prvej lokalite (kôlni) napríklad dostanete symbolicky kladivo a klince. V prípade, že hráte za Mei, vašou povinnosťou bude za využitia kladiva rozbíjať veci blokujúce cestu, prípadne skákať po klincoch, ktoré pre vás na stenu umiestni Cody.

Povinná výbava do vesmírneho levelu zas pozostáva z antigravitačných topánok pre May a zmenšovača pre Codyho. V kukučkových hodinách sa zabavíte s manipulovaním času a klonovaním, nuž a v osom hniezde rozpútate ohnivé peklo zápalnou zbraňou a delom na horľavú tekutinu.

A to je len zopár z rady vychytávok na ktoré v hre narazíte. Každý takýto predmet sa viaže ku konkrétnej postave, čo výborne nahráva znovuhrateľnosti. Ak sa teda rozhodnete znovu prejsť kapitolu s druhým charakterom, bude to pre vás celkom nový zážitok.

Nemyslite si ale, že je celá hrateľnosť založená na vyššie spomenutých vychytávkach. It Takes Two disponuje dokonale zábavným leveldizajnom bez ohľadu na to, či práve na nohách máte antigravitačné topánky, alebo nie. Počas hernej doby desiatich hodín si vyskúšate let na robotických vtákoch, jazdu na žabách, akrobaciu na trapézach či plavbu pirátskou loďou. A to som ešte nespomenula, že sa vývojárom z Hazelight Studios ako prvým v histórii ľudstva podarilo objaviť praktické využitie fidget spinnera.

Od klasických bojoviek, až po izometrické RPG, v It Takes Two nájdete všetko

Čo sa týka variability herných mechanizmov, It Takes Two momentálne nemá konkurenciu. Kým Cody pilotuje lietadlo z vlastných trenírok, May si na jeho krídlach užíva typický mortal kombat 1v1 s veveričkou. V jednom momente hopsáte po vankúšoch v izbe vašej dcéry, o pár minút neskôr už hráte typické izometrické rpg s ľadovým mágom a ohnivým bojovníkom. Skrátka, nuda je v čarovnom svete It Takes Two úplne neznámym pojmom.

A ak máte pár minút nazvyš a súťaživého ducha, poobzerajte sa po minihrách. V každej kapitole nájdete hneď niekoľko zastávok, kde si s partnerom zmeriate sily v rýchlosti, presnosti, či celkovom skille. Samozrejme všetko na báze dobrovoľnosti. A akoby toho ešte stále nebolo dosť, herný čas si môžete natiahnuť rôznymi príjemnými interakciami s prostredím.

Hra vám dovolí nakŕmiť prasiatka na výsek, zvaliť domino cestičku, zachrániť korytnačie mláďatá či vystreliť supernovu do vesmíru. A to všetko len tak, z dlhej chvíle. Väčšinu takýchto aktivít si bez dôkladného preskúmavania ani len nevšimnete. To len svedčí o tom koľko práce navyše si dali tvorcovia s It Takes Two, len preto, aby nám mohli poskytnúť dokonalý herný zážitok, pri ktorom znova objavíme chuť hrať sa.

S herným partnerom si musíte poradiť aj v originálnych bossfightoch

Za zmienku samozrejme stoja aj úhlavní nepriatelia jednotlivých kapitol, alebo ak chcete – bossovia. Tí sú rovnako originálni, zábavní a variabilní ako zvyšok hry. Osobne mi v pamäti najviac utkvela rastlina Joy, evokujúca typické bossfighty mojej obľúbenej série – Resident Evil.

Niektorých protivníkoch porazíte jednoducho, za pomoci zbraní (kladivo/klince, kosák/hák...) pri ostatných zas využijete nástrahy enviromentu, správne načasovania alebo ich vlastné zbrane. Samozrejme stále platí základné motto hry: „Spolupracovať a dopĺňať sa!“

Vďaka milosrdným checkpointom a bleskovým loadingom (recenzovaná PS5 verzia) nie je ani smrť oboch postáv pri bossfightoch žiadna tragédia. V prípade, že jeden z vás stále žije, váš (mŕtvy) partner môže návrat do hry urýchliť opakovaným stláčaním trojuholníka. Aktivita sa teda od vás vyžaduje dokonca aj počas vašej smrti.

Ak by ste sa ma pred začiatkom roka spýtali, z ktorého žánru bude prvý adept na hru roka, split screen kooperačná adventúra by zrejme bola medzi poslednými tipovanými. Osobne ale It Takes Two naozaj nemám čo vytknúť. Dokonca aj pri online hraní vám stačí iba jedna kópia, pričom si váš partner môže užiť hru zadarmo, cez friend pass. Pri priemernej cene indie hier je tento zážitok pre každého hráča jednoducho povinnosť.