Little Nightmares II - Recenzia
Vo dvojici ide všetko ľahšie. Pre hrôzostrašný svet nočných môr to platí dvojnásobne.
Prvý diel Little Nightmares z roku 2017 je jednou z tých pár hier, ktoré vo mne za posledné roky zarezonovali najviac. Majstrovsky podaný psychologický príbeh, mrazivá atmosféra a zábavný leveldizajn dali za vznik jednej z najvýznamnejších plošinoviek dekády. Podarilo sa Little Nightmares II udržať s touto hrou krok, alebo naopak za svojím predchodcom zaostáva?
Ocitáte sa uprostred lesa, vôkol vás len tajomné ticho a starý televízor. Takto stroho nám vývojári z TARSIER štúdia predstavujú novú hrateľnú postavu – chlapca Mona s charakteristickým vreckom na hlave. Po hrateľnej stránke sa LMII po úspešnom vzore prvého diela nesie v duchu jednoduchosti. Skok, mierny šprint, prikrčenie a uchopenie predmetu. To vám musí stačiť na prežitie hrôz malých nočných môr.
Staré známe tváre
Ak ste Six po udalostiach z prvého dielu želali pokojné prežitie zvyšku detstva, radšej sa pripravte na sklamanie. Bývalú hlavnú protagonistku v úvode objavíte zamknutú v pivnici pochybného individua. Na bližšie zoznamovanie sa bohužiaľ neostáva čas. Desivý nepriatelia totiž na seba nenechajú dlho čakať.
Po úvodnej sekvencii v lese zisťujete, že vo dvojici sa to jednoducho tiahne lepšie. S dvoma nerozlučnými hlavnými postavami má LMII potenciál kooperačnej hry. Ja však vývojárom kvitujem uprednostnenie osvedčenej jednoduchosti leveldizajnu pred kooperačnou hrateľnosťou, ktorá by podľa môjho názoru zbytočne odpútavala pozornosť od príbehu, tak zložitého na pochopenie.
Nemusíte sa ale ničoho obávať. Six dokáže byť hodnotným pomocníkom aj vo vlastnej AI réžii. Pomôcť Monovi dostať sa na vyvýšené miesto či podať ruku pri ďalekom skoku sú len maličkosti. Pri niektorých logických úlohách vás Six nenápadným spôsobom navádza na ich riešenie. Čo môže vyzerať ako obyčajná detská hra s röntgenom a plyšákom, je v skutočnosti dôležitý hint pre objavenie kľúča.
Princíp logických úloh ostáva rovnaký
Iniciatíva Six je však v hre skôr výnimočná. Nad väčšinou logických a enviromentálnych puzzle si musíte od základov hlavu lámať vy sami. Vo svojej podstate sú všetky úlohy veľmi primitívneho charakteru. Čaro logických hádaniek LMII spočíva už tradične v ich zakomponovaní do prostredia.
Bez akýchkoľvek nápoved, HUDu či zvýraznených predmetov na interakciu môže byť aj obyčajné spustenie výťahu problém, najmä ak ste v tejto hernej sérii nováčikom. Jednoliate tmavé prostredie skrátka za každých okolností zaryto mlčí a nevydá vám žiadnu nápovedu. O to je však prechádzanie LMII zaujímavejšie.
Miernou zmenou oproti prvej hre prešlo získavanie kľúčov k dverám. Po novom sa nájdený kľúč jednoducho pridá do pomysleného inventára, vďaka čomu ostávajú Monovi voľné ruky. Ak by vám chýbalo ťažkopádne vláčenie predmetov cez pol levelu, mám pre vás dobrú správu. Jedna z najčastejšie využívaných herných mechanizmov v hre spočíva vo využití nájdených predmetov na vašu obranu.
Inak povedané, ak pri vašich potulkách narazíte na kladivo, sekeru či naberačku, s najväčšou pravdepodobnosťou vás za najbližším rohom bude čakať tvor, ktorému so spomínaným predmetom dáte po hlave. Rozbíjanie prázdnych hláv malým deťom v škole je síce zábavná kratochvíľa sama o sebe. Správne načasovanie a odhadnutie vzdialenosti ale nemusí vždy vyjsť úspešne. Po pár nezdarených pokusoch, ktoré som musela opakovať, som si v duchu pomyslela, že by tejto aktivity na dnes už aj stačilo.
Podobným, mierne nedotiahnutým dojmom na mňa (rovnako ako v predošlej hre) pôsobili aj veľkí nepriatelia, alebo ak chcete, bossovia. Schéma ich správania je striktne naprogramovaná podľa vášho predpokladaného gameplayu. Ak sa napríklad v uzatvorenej miestnosti dostanete mimo dosahu nepriateľa, ktorý o vás vie, spustí sa skript vašej smrti bez toho, aby sa vás vôbec nepriateľ dotkol. Podobné glitchové situácie nie sú pri monštrách Little Nightmares II ničím výnimočným.
Najsilnejšou stránkou Little Nightmares je aj v tomto prípade atmosféra
Po všetkých drobných výčitkách hrateľnej stránky musím vyzdvihnúť aspekt, v ktorom Little Nightmares II opäť exceluje, a síce atmosféru. Vyvolať v hráčoch pocit „lacného“ strachu nebýva pre vývojárov obzvlášť ťažká úloha. Je to práve kontrast desivého sveta a detskej bezbrannosti, ktorý posúva Little Nightmares na inú úroveň.
Vo svete, ktorý je niekoľkonásobne väčší než vy , len málokedy narazíte na seberovného protivníka. Najúčinnejšími zbraňami sa tak popri rozume stáva útek a skrývanie sa. A keď sa vám raz podarí monštrum poraziť, necítite úľavu ani zadosťučinenie, ale len ďalšiu hrôzu nad tým, čo práve vykonali dve malé deti.
Tvorcovia veľmi dobre vedia prečo po upálení doktora v peci pridajú skript, v ktorom si Six sadne na zem a hľadí do ohňa. V takých momentoch totiž potrebujete pár chvíľ na vydýchanie aj vy sami. Aby som teda odpovedala na svoju prvú otázku. Áno, Little Nightmares II sa podarilo dosiahnuť na vysoko nastavenú latku svojho predchodcu. Zároveň však hra pôsobila dojmom, akoby sa túto latku ani len nepokúsila prekonať.
Pridávať do tak dobre fungujúceho konceptu inovácie by mohlo tejto jednoduchej plošinovke zbytočne ublížiť. Niekedy sa ale risk dokáže vyplatiť a ja sa už teraz teším s čím novým prídu tvorcovia v ďalšej hre.
Little Nightmares II
Príbeh - 10/10
Gameplay - 7/10
Audiovizuál - 10/10
Leveldizajn - 8/10
8.8/10
Verdikt
Zábavný leveldizajn, mrazivá atmosféra a pôsobivý audiovizuál. Ak sa vám páčila prvá hra, jednoznačne odporúčam siahnuť aj po Little Nightmares II.
Recenzovaná verzia: PlayStation 5
Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.
Zobraziť komentáre (0)
Komentáre
Na pridávanie komentárov musíš byť prihlásený
Prihlásiť sa