Rise of The Ronin - Recenzia

Ghost of Tsushima líznutý Assassínom. Tak na mňa Ronin zapôsobil z prvých videí. O kvalite ďalšieho projektu z rúk ostrieľaných vývojárov Team Ninja som sa nebála. Skôr ma zaujímalo, či hra do pomerne prevarených žánrov dokáže vniesť čerstvý závan originality a autenticity. Napokon sa Rise of The Ronin pre mňa osobne stalo jedným z najväčších prekvapení posledných rokov. Po pozitívnej, ale aj negatívnej stránke.

Japonsko, koniec periódy Edo (polovica 19. storočia). Silný vplyv zahraničnej kultúry rozdelil národ na dva tábory. Jedni zmenu vítajú, iní zas bojujú za zachovanie tradičného Japonska. A do tohto politického chaosu zasadili vývojári príbeh 2 hlavných postáv - zabijakov z tajomného rádu Kurosu. Nenájdeme tu typický holywoodsky scenár, na aký sme zvyknutí pri Sony first-party počinoch. Naratív je skôr politicky zameraný. Vedľajšie postavy si často kradnú svetlo reflektorov sami pre seba. Hráčovi často ostáva iba úloha akéhosi nástroja moci. Nie že by mi to osobne prekážalo.

Najmä milovníci japonskej kultúry škodovať určite nebudú. Príbeh s pomerne vlažným začiatkom ma napokon dokázal celkom efektívne priklincovať k hernej stoličke. Túto úlohu ale beztak dobre spĺňa aj samotná hrateľnosť. Aj keď, tento aspekt sa už nezaobíde bez väčších pripomienok. Pri hraní Rise of The Ronin silno pocítite odkaz predošlých Team Ninja hier. Nanešťastie, tak ako pri všetkých souls-like hrách, aj tu sa vývojári cítia najviac doma pri bossfightoch s epickými príšerami.

Pri hrateľnosti pocítite úprimné nadšenie vývojárov do bojových štýlov feudálneho Japonska

Pri historicky korektnej hre samozrejme možnosť bossfightov s príšerami odpadá. Boje s obyčajnými ľuďmi by teda ľahko mohli upadnúť do nepríjemnej jednotvárnosti. Netvrdím, že sa tvorcom podarilo vyvarovať sa tejto chybe so 100% úspešnosťou. Čo sa však týka rôznorodosti bojových štýlov a zbraní, Rise of The Ronin odvádza špičkovú prácu. Už pri vytváraní postáv vám hra dá na výber z niekoľkých štýlov. Tu sa rozhodujete napríklad podľa toho či ostanete verní melee zbraniam, alebo si radi pomôžete aj tými strelnými.

Podľa toho akého nepriateľa stretnete zas prepínate medzi špecifickými technikami. Napríklad technika hokushin itto ryu je proti odači (dlhá katana) o niečo efektívnejšia než váš základný štýl mumyo ryu. Navigovanie sa medzí desiatkou techník a zbraní môže na prvý pohľad pôsobiť zbytočne prekomplikovane. V skutočnosti vás ale hra výraznejšie nezväzuje. Protivníkov dokážete poraziť tak či onak. Hľadaním efektívnej techniky si ale výrazne uľahčujete život. Najjednoduchšia cesta k srdcu protivníka, ak hovoríme o prebodnutí katanou (či inou zbraňou), je samozrejme skrz stealth.

Pri zakrádaní sa zbytočne nesnažte, nepriatelia si nevidia ďalej od nosa

Aby som hneď nezačínala lynčom, musím pochváliť fičúry ako sú hák na pritiahnutie nepriateľa či zariadenie na skenovanie prostredia. Odhliadnuc od toho sa práve pri stealthe najviac ukazuje otrasná AI. Nepriatelia si často nevšimnú intenzívny súboj odohrávajúci sa iba meter od nich len pre to, že sú otočení chrbtom. V tomto aspekte sa vývojári veľmi nepochlapili. Našťastie, priateľská Ai funguje dobre. Spojenci, ktorých si vyberáte na jednotlivé misie sú skutočne nápomocní. A nie len to. Hra vám dovolí pri kooperácii ľubovoľne prepínať medzi postavami.

A ak sa vám stále máli, na pomoc si skrz online co-op zavolajte hoci aj skutočného herného kamaráta. Nie že by ste ho nevyhnutne potrebovali. Síce som vás v úvode postrašila slovkom souls-like, obtiažnosť vás ale strašiť zaručene nebude. Na najnižšej úrovni (áno, hra má 3 úrovne obtiažnosti) si prídu na svoje casual hráči a v tomto prípade dokonca aj nováčikovia. Jediné, čo si Ronin vzal od svojich vzdialených príbuzných je systém duší, v tomto prípade karmy (XP). Keď o ňu pri smrti prídete, musíte si ju vybojovať u rovnakého protivníka späť.  V otázke kombatu a hrateľnosti je teda odpoveď jasná. Zlou správou je, že pri Rise of The Ronin túto pomerne vydarenú stránku zrejme množstvo hráčov ani len nestihne podrobne preskúmať.

Dobrý pocit z atmosférickej mapy prebíja zastaraný vizuál

Hneď na úvod grafika a celkový vizuál odradia nejedného odvážlivca. A predsa, Rise of the Ronin Japonsko je nádherné, dýcha tamojšou atmosférou a kultúrou. Akurát , že by sa cítilo o trochu sebavedomejšie skôr na Nintende Switch. Na Playstation 5 pôsobí hra ako vtipná a inteligentá žena, ktorá ale nikoho nezaujme pre svoj nedbalý vzhľad. Nejde len o drobné chybičky krásy ako krivý nos či žlté zuby. Graficky sa naozaj blížime ku pojmu katastrofa. Neskoršie načítanie detailov a textúr, preblikávanie tieňov, neprirodzené animácie zvierat či lowpoly plochy za hranicou hrateľnej mapy. To a množstvo ďalších nedokonalostí vám skazí dojem z inak dizajnovo vydarenej mapy. Aj keď, aj tu by mi určite mnohí oponovali.

Mapa je na dnešné pomery malá, jednotvárna, prepchaná nepriateľskými stanovišťami a inými aktivitami. Takou dominantou akou je mesto Yokohama sa ale nemôže pochváliť každý open world. Stret tradičného Japonska s kolonizátormi je tu najviac zjavný. V uliciach to žije. Síce iba veľmi obmedzenou AI, ale predsa. Drevené japonské stavby kontrastujú s budovami európskeho štýlu. Mimochodom tieto budovy sa doslova ponúkajú na sľúbený parkour na štýl assassin's creed. Ten ale bohužiaľ ostal iba pri obyčajnom, trochu kostrbatom skákaní zo strechy na strechu a nariedko rozmiestnených stanovištiach na pritiahnutie hákom. Tak ako vizuál a množstvo iných aspektov, aj parkour a celková fyzika na mňa pôsobila nedokončeným dojmom.

Škoda. Rise of The Ronin by v mnohých smeroch mohol slúžiť pre ostatných vývojárov ako príklad. Dobre napísané postavy, vedľajšie úlohy či interaktívny svet. To všetko ostáva bohužiaľ zahalené tieňom nepeknej grafiky a nevhodne zvoleného enginu (unity). Neostáva nám nič, len dúfať, že sa vývojárom po vydaní podarí odstrániť aspoň časť tohto tieňa.