The Last of Us Part I - Recenzia

Píše sa rok 2013 a oficiálne rebríčky najlepšie hodnotených hier prepisuje postapo survival počin z dielne štúdia Naughty Dog – The Last of Us. Ako skalný fanúšik pôvodnej hry delím hráčov na dve skupiny. Tí čo The Last of Us nepovažujú za dobrú hru a tí čo The Last of Us skutočne hrali.

Emotívny príbeh, viacdimenzionálne postavy s pokriveným morálnym kompasom a grafika, ktorú sa na poli PlayStation 3 nebojím nazvať benchmarkom. Tak by som opísala náročnú odyseu Joela a Ellie v čase svojho vydania.

Aj dnes, po 9 rokoch sa pôvodná hra za svoj stav nemusí vôbec nemusí hanbiť. Môj postoj k remastrom a remakom starých hier je skôr negatívny než pozitívny. Aj ja (tak ako mnohí iní fanúšikovia) som sa sama seba pýtala, či je vôbec takýto radikálny zásah do jednej z mojich srdcoviek potrebný. Ako sa však ukázalo, táto prerábka nie je len o lepších textúrach a 4K rozlíšení...

Vyčerpávajúca púť naprieč apokalypsou zničenými Spojenými Štátmi s Joelom a Ellie ešte nikdy nebola tak emotívna a uveriteľná. Tess, Bill, Henry, Sam, David, Marlene... Máloktorá hra disponuje ansáblom postáv, tak dobre napísaných a zapamätateľných. Part I prehĺbil beztak skvelé výkony hercov novými modelmi tvári a mimikou.

Lepšia mimika v cutscénach, ale aj in-game

Radosť, smútok, hnev či strach. Silné emócie k TLOU neoddeliteľne patria. Teraz sa vďaka lepším výrazovým prostriedkom a novému enginu takmer stiera rozdiel medzi hernými cutscénami a reálnymi hereckými výkonmi na filmovej úrovni.

To v čom excelovala už pôvodná hra je najmä podanie príbehu. The Last of Us vám nerozpráva príbeh len skrz cutscény, ale aj prostredníctvom celkového hrania. Postavy so sebou neustále komunikujú a komentujú dianie. Výrazne lepšia mimika pri in-game dialógoch teda taktiež dopomohla k celkovému zážitku.  Prechod do cutscén je plynulý a takmer nepozorovateľný.

Postavy nepôsobia reálne iba vďaka lepšej mimike

Tu však zmeny týkajúce sa postáv nekončia. Borci z Naughty Dog si dali tú námahu a za pomoci telových mo-cap hercov nahrali desiatky nových pohybových animácií pre Joela a Ellie. Hra analyzuje ovládanie a pohyb postáv každú jednotlivú snímku.

Vďaka tomu dokáže vyhodnotiť a vybrať nasledujúcu animáciu tak, aby interakcia s prostredím pôsobila čo najplynulejšie a najprirodzenejšie. S takouto fičúrou sú však fanúšikovia dobre oboznámení už z pokračovania série. Čo sa týka reálnosti a celkovej uveriteľnosti postáv, TLOU part I a II je momentálne bez debaty to najlepšie čo herný svet ponúka.

Skôr než budem pokračovať vo vymenovávaní všetkých vylepšení a zmien, treba spomenúť, čo vlastne TLOU Part I ponechal v pôvodnom stave. Celý „remaster“ je vlastne 1:1 kópiou pôvodnej hry v novom engine. Neprídeme teda o žiaden z rozhovorov, scén a excelentných výkonov dabingových hercov.

Z čisto vizuálneho hľadiska nová technológia najviac zahviezdi pri vegetácii a vode. Samozrejme nechýba ani natívne 4K rozlíšenie (pri 30 fps) prípadne dynamické 4K rozlíšenie (pri 60 fps).

Pri kozmetických vylepšeniach The Last of Us Part I zďaleka nekončí

Zmenám sa ale nevyhla ani hrateľnosť. Musím sa vám priznať, že prechválený PS5 ovládač ma pri väčšine hier necháva chladnou. Keď ale príde na first party exkluzivity, implementovanie dualsense funkcií a haptickej odozvy pre mňa posúva hry na vyššiu úroveň.

Odpor tetivy luku, spätný ráz brokovnice či obyčajné zapadnutie náboja do valca revolveru môžete cítiť doslova na vlastnej koži. Okrem toho Part I prevzal aj upgradovanie zbraní z TLOU Part II. Do detailov prepracovaná úprava zbraní na pracovnom stole určite ohúri všetkých nových hráčov. Pokiaľ ste ale rovnako ako ja prešli pôvodnú hru X krát, zdĺhavé animácie pre vás celý proces upgradovania arzenálu len zbytočne natiahnu.

Zatiaľ čo vizuálny aspekt získal nový kabát, podstata upgradovania a celkového vylepšovania postavy ostáva bez zmeny. Pri zbraniach za úpravy „platíte“ nájdenými súčiastkami. Pre lepšie zdravie, naslúchanie nepriateľov, rýchlosť kraftenia a iné schopnosti sa zas treba poobzerať po liekoch. Nuž a výcvikové manuály zas pomôžu pri vlastnostiach molotova a iných výbušnín.

Vývojári z ND v novej verzii poriadne preškolili nepriateľov

Ďalšia zmena, tak nenápadná a zároveň podstatná – AI ľudských nepriateľov. Súbojový systém síce nedokázal zatieniť ten z pokračovania série. Hráčom pôvodnej hry však lepšia inteligencia preživších určite neunikne.

Enemáci uvažujú viac takticky. Dokážu vás obkľúčiť a flanknúť. Komunikujú medzi sebou. V intenzívnejších prestrelkách s viacerými účastníkmi sa cítite doslova lovený. AI výrazne lepšie a rýchlejšie reaguje na váš pohyb v priestore a to ako v akčných súbojoch, tak aj pri stealthe.

Pri stretoch s nakazenými zas intenzívnej atmosfére napomáha prepracované 3D audio. Inak povedané – klikanie Klikera ešte nikdy nebolo tak znepokojivé. Takéto chvály sa fanúšikom určite dobre čítajú. Nečakajte ale žiaden zázrak. Zorné pole protivníkov je stále podozrivo úzke a Ellie pri zakrádaní aj po 9 rokoch stále pravidelne bez povšimnutia behá nepriateľom popod nos.

Nový engin rozviazal vývojárom ruky aj pri aplikácii fyziky do prostredia

K celkovému zlepšeniu zážitku zo súbojov a prestreliek dopomáha nový engin rovnakým dielom ako „prekopaná“ AI. Deštrukcia objektov, fyzika výbuchov a celková interakcia prostredia sa oproti pôvodnej hre posunula míľovým krokom. Teraz dokážete po prestrelkách zanechať v miestnosti poriadny bordel. Niet sa čo čudovať, keďže k lepšej fyzike pribudlo aj viac rozbitných skiel a pohyblivých častíc.

Na záver by sa patrilo spomenúť aj novinky, ktoré si do vylepšenej verzie The Last of Us vydupali samotní hráči. Do krásneho postapokalyptického sveta môžete po novom nazrieť aj skrz kvalitný photo mód. Na uponáhľaných hráčov čo radi lámu rekordy zas hra myslela prostredníctvom speedrun časovača. Nuž a pokiaľ máte dostatok trpezlivosti, skillu a najmä nervov, nebojte sa siahnuť po možnosti permadeath (jeden život).

Nughty Dog vzalo prerábku svojej najúspešnejšej hry skutočne od podlahy. Môj postoj k podobným remastrom či remakom to síce neobmäkčilo, zastávam však názor, že keď už sa veľké štúdiá rozhodnú zrecyklovať svoje staršie hry, mali by to spraviť poriadne. Tak ako je tomu v tomto prípade. Vývojári pristupovali k novej verzii citlivo, vďaka čomu sme o nič neprišli (ehm ehm Resident Evil 3) ale dôkladne.

Dá sa povedať, že sa im podarilo v každom smere vylepšiť hru, ktorú mnohí z nás považovali za dokonalú už pred 9 rokmi. To či vám takáto hra stojí za cenu novej AAA PlayStation exkluzivity, nechávam na vašom zvážení.

Hra vychádza 2. septembra 2o22 na PlayStation 5.