The Legend of Zelda: Tears of The Kingdom - Recenzia

A keď vravím opäť, myslím tým stále. Zatiaľ čo si fanúšikovia nedočkavosťou obhrýzali nechty dlhých 6 rokov, Link na nás čakal tam, kde sme v Breath of The Wild skončili. So Zeldou sa v krvopotne oslobodenom zámku ani len neohriali a v podzemí, priamo pod nohami sa už stihol vykryštalizovať nový nepriateľ a s ním dobrodružstvo hodné len skutočného hrdinu s podtitulom Tears of The Kingdom.

Vývojári s predstavovaním noviniek dlho neotáľali. Bezprostredne po úvodnom zhone s tajomnou múmiou z podzemia sa tak Link ocitá v oblakoch.  Ostrovčeky vysoko nad zemou sa pre hráčov stávajú pravidelnou „dovolenkovou“ destináciou. Systém veží postupne odkrývajúcich mapu ostáva prakticky nezmenený. Po novom ale po vystrelení vežou do vzduchu môžete doplachtiť na jednu z takýchto levitujúcich kúskov Zeme.

Väčšinna obyvateľov bohužiaľ stále ostáva nemých

V zásade sa nejedná o nič prevratné. Osobne ma ale preskúmavanie takýchto lokalít veľmi bavilo. Keď už nič, aspoň zásadnejšia zmena prostredia padla vhod. Najmä ak krajina, v ktorej som pred pár rokmi strávila desiatky (ak nie stovky) hodín ostala na môj vkus až priveľmi „povedomá“. Nehovoriac o tom, že spoločnosť, ktorá dokáže predajom dôstojne stíhať konkurencii aj bez novej generácie konzol si v šporkasničke stále nenašla dostatok financií na zaplatenie poriadneho dabingu pre svoje vlajkové lode.

Aj keď tu si určite mnohí z vás zahundrali popod fúz, že dabovaná Zelda by už vlastne nebola Zelda! Každopádne, musím sa priznať, že počiatočné sklamanie z nedostatku inovácií ma zasiahlo dosť nečakane a bolestivo. Po pár hodinách ma však gravitačná sila Nintento giganta vtiahla tak rázne, že som si chtiac nechtiac pripomenula, prečo sa jedná o jeden z najlepších herných svetov aký kedy vznikol.

Subtropické pralesy, zamrznuté skaliská, púšte, vodný svet či rozľahlé trávnaté pláne. Rozmanitosť mapy po predošlej hre snáď už ani netreba vyzdvihovať. A rovnako ako v BOTW, aj tu sa každý región pasuje s vlastným katastrofickým scenárom. Či už ide o neutíchajúcu víchricu alebo blato valiace sa z nebies, každý problém si už tradične žiada dávku vynaliezavosti. Hra vás vedie za ručičku len do tej miery, aby ste stále mali zo svojej samostatnosti dobrý pocit.

Ak vás súbojový systém v BOTW nadchol, neostanete sklamaný ani pri TOTK

Každý regionálny fenomén vyžaduje komplexnú konzultáciu s miestnymi. Mimochodom, dialógy ostávajú aj naďalej zdĺhavé a nezáživné. Zhrnutie vášho progresu a zistení ale viete šikovne naštudovať aj v adventure logu. No a samozrejme treba pri ceste za vytýčeným cieľom počítať aj s jedným či dvoma boosfightami.

Combat ako taký neprešiel žiadnou výraznejšou zmenou. Odrážanie útokov či silnejšie údery sú zbytočné pokiaľ proti vám stojí viacero nepriateľov. Technika boja v Zelde mi osobne nikdy príliš „nevoňala“. Keď  som aj dostala chuť vystavať si lepší build, fakt, že sa väčšina equipmentu po pár úderoch rozsype ako kostra stalkoblina ma veľmi rýchlo odradil.

Variabilita zbraní a celkového upravovania výzbroje ale oproti predošlej hre postúpil ešte o level vyššie. Na nepriateľov dokážete vystreliť či hodiť prakticky čokoľvek z vášho inventára. Horiace či dokonca vybuchujúce ovocie, huby, vodné plody... Dokonca si tieto predmety dokážete pripevniť na zbrane a štíty. S trochou taktického zmýšľania a tým správnym counter útokom si teda viete pobyt v Hyrule značne zjednodušiť. Ak ale prahnete stále po výzve, stačí ak skočíte do jednej z obrích červených dier v zemi. Ak sú ostrovčeky v oblakoch ekvivalentom neba, potom iste viete akú atmosféru a krušné chvíle treba očakávať v hlbokom podzemí Hyrule...

Zelda musí počkať, hráči majú iné priority...

Prečo ale strácame čas komentovaním súbojového systému, keď si v Tears of The Kingdom dokážete vystavať zbrane hromadného ničenia schopné vyhladiť menšiu osadu bokoblinov. Veď napokon, bez špeciálnych magických schopností by to nebolo to pravé orechové. A Link ich hneď v úvode dostane do vienka rovno 4.

Spomedzi jednoduchých abilít akými sú manipulovanie s časom (recall), fúzia predmetov s vybavením (fuse) a vertikálne prechádzanie stenami (ascend) najviac vyčnieva jednoduchá schopnosť dvíhania a spájania vecí (ultrahand). Nič moc poviete si. V kombinácii s technológiou ZONAI sa ale bez debaty jedná o skutočný game changer.

Lejzre, kanóny, kolesá, bomby, lietadlá či trampolíny (a mnoho ďalšieho) veštia zábavu už sami o sebe. A teraz si ešte pridajte schopnosť manipulácie s predmetmi, ich spájanie a samozrejme nekonečnú hráčsku vynaliezavosť. Nebojím sa prehlásiť, že možnosti akými svet Zeldy teraz disponuje sa vyrovnajú (a možno predčia) aj mnohé čistokrvné sandboxovky.

Jedinou nevýhodou je, že na úkor zábavného open worldu pravdepodobne na dlhé hodiny zabudnete na príbeh. Zelda predsa počká, teraz musím postaviť gigantického dreveného panáka so striekajúcim hydrantom medzi nohami, prípadne potrebujem zavrieť dvoch nepriateľov do bojovej klietky... a mnohé ďalšie obludnosti absolútne irelevantné pre postup hrou. Aplikovanie fyziky na takúto ZONAI technológiu funguje na výbornú! Podaktoré objekty vytvorené hráčmi a ich samotná funkčnosť podľa mňa zaskočila aj samotných vývojárov.

Hyrule - Svet neobmedzených možností

Obmedzená výdrž je to jediné, čo vám zväzuje ruky. ZONAI totiž vydrží v aktívnom stave iba krátku chvíľu, v závislosti od vašej batérie. Našťastie sme v krajine neobmedzených možností a tak stačí prilepiť zopár batérií navyše, prípadne si natrvalo expandovať vašu batériu. Aby som ale neospevovala iba jednu v prvých Linkových abilít, treba vyzdvihnúť aj tie ostatné.

Recall napríklad výborne funguje pri padajúcich kameňoch, ktoré vás po obrátení prúdu času vyvezú priamo do oblakov. Mapa v TOTK je doslova pretkaná jaskyňami. Po ich dôkladnom preskúmaní vám možnosť rýchleho vystúpenia cez strop jaskyne (ascend) priamo späť na povrch padne naozaj vhod.

Oproti BOTW som pri TOTK cítila snahu vývojárov urobiť hru o niečo dostupnejšou, alebo ak chcete, menej frustrujúcou. Snáď najvýraznejšie pocítite tento krok pri starých známych svätyniach, kde získavate body potrebné na upgrady staminy či zdravia. Logické puzzle v svätyniach ostávajú aj naďalej výzvou. Spôsob ich riešenia ale už nie je tak striktne lineárny. A tento poznatok sa vlastne dá aplikovať aj na zvyšok sveta.

V ťažkých časoch si treba uľahčiť život

Už sa nemusíte prednostne naháňať za questmi na špeciálne armory, vďaka ktorým prežijete extrémne teploty či klzké skaly. Rovnako nie ste odkázaní ani na chytanie živočíchov či zbieranie rastlín na elixíry. Áno, všetky tieto fičúry  v hre ostávajú a mnohí hráči v nich určite opäť nájdu zaľúbenie. Napriek tomu sa človeku žije o poznanie ľahšie, keď nosí vo vreckách lietadlá, plameňomety a teplovzdušné balóny.

Krása Tears of The Kingdom tkvie v tom, že na rozdiel od podobných hier nekladie dôraz na taktické rozmýšľanie, riešenie problémov či skill, ale skôr na vynaliezavosť a tvorivosť hráčov. Tamojší svet nemusíte len prežívať, treba si ho užívať a vychutnávať plnými dúškami. Vďaka tomu vydržíte bez problémov po Linkovom boku najmenej ďalšiu stovku hodín.