Tiny Tina’s Wonderlands - Recenzia

Návyková hrateľnosť,  zábavný gunplay, svojský vizuál a uštipačný humor. Takto jednoducho by som charakterizovala teraz už notoricky známu looter shooter sériu. Pri verbovaní do rozsiahlej základne fanúšikov samozrejme značnú úlohu zohrali aj charizmatické postavy.

Lilith, Claptrap, fešák Jack, Moxxi dokonca ja Krieg dokázali svoje mená permanentne vryť do pomyselného zoznamu legendárnych herných postáv. Máloktorý archetyp sa ale v posledných rokoch teší takej obľube, ako mladé, psychicky narušené ženy.

Toho sú si vedomí aj vývojári z dielne Gearbox Software, ktorí už po druhýkrát vytvorili standalone hru s ústrednou postavou – Tiny Tinou. Áno, tak ako samotní vývojári, aj ja som sa úmyselne vyhla označeniu DLC. Zaslúži si ale titul Tiny Tina’s Wonderlands miesto (a tým pádom aj cenovku) po boku AAA hier?

Zmena prostredia nikdy nezaškodí

Po vzore úspešného konceptu  Assault on Dragon Keep, aj tento raz sa presúvame z prostredia vesmírneho sci-fi do typického fantasy sveta stolných hier. Bunkers & Badasses sa na jednej strane silno inšpiruje legendárnymi stolovkami ako je Dungeons & Dragons.  Na druhej strane ich paroduje, so zdravou dávkou ponižovania.

Zároveň takýto spôsob storytellingu a ovplyvňovania herného sveta otvára dvere množstvu nečakaných a bizarných zvratov. A povedzme si pravdu, na nich stojí celý príbeh Tiny Tina’s Wonderlands. Okrem vtipných hlášok, nečakaných situácií a nekonvenčnej roly záporáka tu nenarazíte na nič, čo by vo vás hlbšie rezonovalo aj po dohratí príbehu.

Wonderlands je skrátka po všetkých stránkach jednoduchá hra, ktorá sa za svoju jednoduchosť a prehnané vodenie za ručičku vôbec nehanbí. To ale v žiadnom prípade nepovažujte za výčitku. Presne takéto hry predsa raz za čas potrebujeme.

Štýl dôležitejší než štatistiky!

Spôsob podania príbehu zároveň tvorcom rozviazal ruky aj pri tvorbe hrateľnej postavy. Na rozdiel od Borderlands 3 sa teda jednotlivé postavy neviažu ku triedam bojovníkov. Inak povedané, vonkajší zjav hrateľnej postavy máme plne vo svojich rukách – od outfitu, cez hlas, až po najmenšie detaily tváre. Editor postáv teda hodnotím veľmi pozitívne, pri RPG žánri sú ale omnoho dôležitejšie schopnosti a skilly.

Tak ako všetko ostatné, aj triedy bojovníkov sa prispôsobili RPG fantasy prostrediu. Hra teda na výber ponúka STABBOMANCERA, CLAWBRINGERA, SPELLSHOTA, GRAVEBORNA, SPORE WARDENA a BRR-ZERKERA. To samozrejme nie je jediné zaradenie ovplyvňujúce vaše schopnosti. Okrem konkrétnej triedy vyberáte aj z takzvaných charakterových pozadí (atribúty).

V praxi to teda vyzerá tak, že CLAWBRINGER s lietajúcim spoločníkom (wyvernou) sa špecializuje na ohnivé a elektrické poškodenie. Zároveň má ale vďaka charakterovému pozadiu VILLAGE IDIOT zníženú inteligenciu (vrhanie zaklínadiel) a zvýšenú silu (melee damage).

Podarená novinka v presúvaní medzi regiónmi

Nuž a keď si dopodrobna preštudujete všetky RPG-čkové percentá a vyskladáte postavu podľa gusta, neostáva nič iné, len sa naplno ponoriť do rozprávkového sveta Wonderlands. Tu musím jednoznačne ako prvé vyzdvihnúť takzvaný OVERWORLD. Zjednodušene ide o interaktívnu mapu, v ktorej sa s groteskne zmenšenou postavičkou presúvate medzi regiónmi.

Originálne prepojenie sveta žije svojím vlastným životom. Bez nepriateľov, zato s množstvom vlastných questov, enviromentálnych prekážok a výziev na hľadanie pokladov. OVERWORLD svojím spôsobom kompenzuje jednoduchosť jednotlivých máp. Tie sú v porovnaní s Borderlands 3 menšie, s menším počtom vedľajších úloh a aktivít. Šikovnému hráčovi by skompletizovanie takejto lokality nemalo trvať dlhšie ako 2-3 hodiny.

Od pirátskych zátok až po nehostinné púšte

Pochvalu si zaslúži aj rozmanitosť sveta. Na výprave za hlavným zloduchom (Dragon Lord) sa pozriete do typického fantasy mesta s predmestím, navštívite morské dno, skalnaté útesy, ale aj vyprahlé púšte. Mapy sú už klasicky členité, no s prehľadným pathfindingom.

Do niektorých regiónov mimo hlavnej príbehovej linky vás zavedú iba určité úlohy z OVERWORLDU. Vedľajšie questy teda jednoznačne stoja za povšimnutie. Veď napokon, k ich prechádzaniu vás nepriamo núti aj pomalé levelovanie a grind. K tomu sa ale dostaneme neskôr.

K vizuálu a grafickému spracovaniu môžem povedať iba jediné – starý „dobrý“ unreal engin. Neživé, jednoduché prostredie tu nepredstavuje až taký výrazný tŕň v oku. Scenérie predsa nemusíte obdivovať. Arény slúžia iba ako mŕtve kulisy na zabíjanie. Alfou aj omegou hry ste vy, váš build, schopnosti a zbrane.

Tie sa rozmanitosťou a zábavnosťou držia vysokého štandardu série. V recenzii na Borderlands 3 som sa sekcii ZBRANE venovala podrobnejšie. A nakoľko sa okrem kozmetického fantasy pozlátka takmer nič nezmenilo, nechávam túto tému bez obšírnejšieho opisu. Väčšiu pozornosť si tento raz zaslúžia lucky dice. Kocky šťastia roztrúsené po svete zvyšujú vaše „šťastie“ pri padaní lootu... a rozbíjajú celý RNG systém.

Slabší arzenál a chaos v inventári

Zatiaľ čo v predošlej hre som mala v trezore odložených množstvo OP zbraní, ktoré sa mi nezmestili do slotov používaného vybavenia, tu sa na mňa legendárna oranžová farba usmievala skutočne iba výnimočne. Doplatila som teda na to, že skrátka nie som kompletionista odhodlane prečesávajúci prostredie len kvôli kockám šťastia.

So slabším arzenálom bohužiaľ trampoty pri skladaní buildu nekončia. Okrem aktívneho skillu prislúchajúcemu konkrétnej triede bojovníkov nájdete vo vybavení až 6 slotov na rôzne predmety. Využitie štítu či zaklínadla (nahrádzajúceho granát) je jasný.

Ostatné predmety ale chaoticky tu a tam pridajú nepodstatnú výhodu alebo percento k lepším atribútom. Pokiaľ rovnako ako ja neznášate študovanie RPG-čkových percentíčok a štatistík, skladanie a upgradovanie equipmentu bude pre vás skôr za trest než za odmenu.

Túto teoretickú tortúru a nedostatky v inventári pomerne efektívne kompenzuje praktická zábava na bojisku. Lietajúce zbrane, mocné zaklínadlá, aktívne skilly či wyverní spoločníci. V arénach svojimi schopnosťami doslova rozpútate peklo a nepriatelia už klasicky ťahajú za kratší koniec.

Po hrateľnej stránke môžem hre vytknúť snáď iba už avizované pomalé levelovanie a grind. Pokiaľ sa rozhodnete venovať iba hlavnej príbehovej linke, takmer určite vás nový región privíta upozornením o nedostatočnom leveli. V takom prípade sa z nepriateľov stávajú špongie na náboje, čo značne znižuje zábavnosť a plynulosť hrateľnosti. A pritom sa takejto nepríjemnosti dá veľmi ľahko vyhnúť.

Vedľajšie questy totiž často zatienia aj hlavné úlohy. V oboch prípadoch ostáva hlavná náplň rovnaká – vyčistiť arénu od nepriateľov, zmocniť sa nejakého predmetu, presunúť sa ku ďalšej aréne a opakovať. Vo vedľajších questoch ale často  spoznáte aj notoricky známe príbehy či herné easter eggy. Osobne mi úsmev na tvári vyčaril Ron Rivotte, zúbková víla, extra-caliber , Sinistrella či dokonca Geritt of Trivia.

Plnohodnotná AAA hra, či predražené DLC?

Nuž a napokon by sa patrilo odpovedať na moju otázku z úvodu. Pokiaľ má vydavateľ drzosť prilepiť na takýto titul cenovku AAA hry, mal by hľadieť na to, aby v každom aspekte (alebo aspoň vo väčšine) prekonal predchodcu. Hra je ale technicky nedotiahnutá. Pri quality móde (PS5) som sa musela v určitých lokalitách popasovať s niekoľko sekundovými seknutiami. Tie sa úplne nepodarilo eliminovať ani po prepnutí na performance mód.

Nehovoriac o neustálom padaní serverov pri pokuse o co-op hranie. Soundtrack, ktorý v Borderlands 3 značne dotváral atmosféru, je zas tu iba slabým odvarom. A tak by sa vlastne dal označiť aj celkový dojem z hry. S Tiny Tinou bez debaty zažijete kopec zábavy. Oveľa sympatickejšie by ale hra pôsobila ako obyčajné príbehové rozšírenie za rozumnejšiu cenu.