Viewfinder - Recenzia

Pred pár mesiacmi sa nám na Future Game Show prihovorilo Sad Owl Studios so svojou prvotinou, logickou adventúrou, Viewfinder. Už z prvého traileru som nadobudla pocit, že sa celá hra ponesie v hesle svojho jednoduchého názvu. Hľadanie správnych uhlov, ohýbanie reality a pretváranie fotiek do 3D priestoru je bezpochyby zábavná herná mechanika. Postačila však na udržanie pozornosti hráča naprieč celou hrou?

S odpoveďou nebudem dlho otáľať. Moje očakávania som nenastavovala zbytočne privysoko. Komplexnosť akou disponuje Viewfinder ma ale veľmi príjemne prekvapila. Vizuál, audio, leveldizajn, gradácia a dokonca príbeh za zábavnou hrateľnosťou vôbec nezaostáva.

Príbeh štyroch vedcov

V pochmúrnej, betónovej budúcnosti sa naša postava utieka do simulácie, kde sú stromy a rastliny ešte stále (síce len virtuálnou) realitou. Každý level v sebe nesie príbeh a najmä osobnosť jedného zo 4 vedcov. Vizuálnej a grafickej rozmanitosti sa mohli vedci venovať o niečo viac. Po príbehovej stránke sa ale každý vedec a jeho výskum dočkal zaslúženej jedinečnosti. V lokalitách dokonca nachádzate aj tematické collectibles (mahjong kocky, gumené kačky, planéty...)

Forma storytellingu bohužiaľ patri k tým menej „príťažlivým“. Teda pokiaľ vyslovene neprahnete po počúvaní nahrávok, prípadne čítaní poznámok k výskumom o zmene počasia či správnom zavlažovaní rastlín. Pre mňa najzáživnejšie poznatky prichádzali od virtuálneho sprievodcu – mačky CAIT.

Ak sa ale rozhodnete odsunúť príbeh na vedľajšiu koľaj, priveľmi škodovať nebudete. Zábavná a intuitívna hrateľnosť ťarchu zodpovednosti zabaviť hráča bez problémov unesie. Čo je teda hlavnou náplňou Viewfindera?

Uvoľnite sa a užívajte si atmosféru Viewfindera!

Prvá polovica hry sa nesie v duchu relaxačnej oddychovky. Nájdené fotky jednoducho ľubovoľne prikladáte do priestoru. Z 2D obrázka sa tak razom stáva plnohodnotné 3D prostredie. Inokedy zas treba hľadať ten správny uhol na zhmotnenie prostredia. Nič zložité. Podobné herné mechanizmy predsa skúseným hráčom nie sú cudzie.

Hra vám dopraje dostatok času na „rozkukanie sa“, na oddych, na kochanie sa prostredím. Prvými levelmi prejdete ako horúci nôž maslom. Putujete obrázkami až kým nenarazíte na teleportér do ďalšej misie. Nechýbajú tu ani hravé, trochu detinské prvky. Nahliadnete do kreslenej rozprávky, primitívnej kresby, starej videohry, čiarového kódu, tamagoči, mapy či počítačovej obrazovky.

V druhej polovici videohry už začína prituhovať. Atmosféra potemňuje, príbeh chladne, herné prvky pribúdajú. Na radu prichádza rozum a logické rozmýšľanie. S vlastným fotoaparátom v rukách už nestačí rozmýšľať nad tým kam fotku uložíte, ale aj čo odfotíte. Cestu za teleportérmi komplikuje omnoho viac prekážok.

Raz máte k dispozícií prenosný fotoaparát, inokedy narazíte na statív. Niektoré predmety sa však nedajú zachytiť ani prekryť fotografiou. V opačnom prípade zase odfotografovaním úplne zničíte prostredie. Jeden druh teleportérov potrebuje k fungovaniu batérie, iné zas naštartujete hudbou.

Tam ale herné mechanizmy zďaleka nekončia. Na jednu stranu rovnice si ešte pridajte skladanie obrázkov pomocou farebných spektier, fotenie samých seba a optické klamy. Vo výsledku tak získate variabilnú a komplexnú hrateľnosť. Človeku je až ľúto, že sa všetok tento obsah zmestil „iba“ do 3-4 hodín. Potenciál na viac levelov by vývojári v hrateľnosti s trochou snahy určite našli.

Jednoduchý vizuál pôsobí hravo a originálne

Aby som ale neospevovala iba hrateľnosť, pochvalu si zaslúžia aj iné aspekty hry. Oko hráča napríklad poteší veľmi podarený vizuál. Samozrejme od jednoduchého unity enginu nečakajte žiadne zázraky. Kúzlo Viewfindera sa ale skrýva v detailoch. Vývojárom sa podarilo dosiahnuť požadovaný wow efekt aj bez grafických benchmarkov. Hráč si napríklad môže zvoliť cez aký farebný filter bude fotografovať.

Jedna z neskorších fičúr hry, kopírka, zas realisticky vybledne farby ako pri nedostatku náplne. Človek má pocit, že tvorcovia skrátka mysleli na všetko. Nejde však len o maličkosti a detaily, ktoré hráča zaručene potešia. Pri hraní Viewfindera si nemusíte robiť ťažkú hlavu z frustrujúceho umierania alebo zle rozmiestnených checkpointov. Pri sebemenšom nezdare svoj postup ľubovoľne pretočíte naspať, hoc aj na úplný začiatok misie.

Na jednej strane táto fičúra podkopáva beztak chabú znovuhrateľnosť, keďže si viaceré riešenia môžete vyskúšať už pri prvom hraní. Na druhej strane mi však tento elegantný spôsob zahladenia vlastných chýb ušetril kopec nervov. Vývojárom sa jednoducho podarilo perfektne vybalansovať vizuálne podmanivú oddychovku s originálnym logickým puzzle.