Amnesia: Rebirth - Recenzia

Myslím, že hororových hier vychádza dostatok každý rok. Na nový diel známej série Amnesia sme si museli ale poriadne počkať, druhý diel totiž vyšiel ešte v roku 2013. Odvtedy štúdio Frictional Games síce vydalo hru SOMA, ale aj tá sa po vzore starších hier odohrávala najmä v interiéroch.

To chce zmeniť práve nová Amnesia: Rebirth, ktorá vás zoberie aj do exteriérov. Hra sa odohráva v Alžírsku a v púšti, v kaňonoch, či na nádvorí rôznych objektov, budete pomerne často. Príbeh sa znovu odohráva v minulosti, konkrétne v roku 1937, zhruba 100 rokov po jednotke. Z nejakého dôvodu sú horory v minulosti hororovejšie. Asi preto, že jediným zdrojom svetla sú sviečky, lampáše a zápalky.

Anastasia Trianon spolu s manželom a niekoľkými členmi výskumného tímu, sa počas letu zrúti do púšte neďaleko archeologického miesta. Práve za Tasi znovu v pohľade prvej osoby budete skúmať, kde sa všetci podeli a postupne odhaľovať stratené spomienky. Amnézia – teda strata pamäte – je znovu hlavným prvkom odkrývania príbehu.

Nebudete blúdiť, Amnesia vám tento krát vždy stanoví cieľ

Príbeh nie je ničím výnimočný avšak šikovne kombinuje aktuálne udalosti, stratené spomienky a traumy, ktorými si Tasi v minulosti prešla. Časť hry sa odohráva aj v alternatívnom svete čudných stvorení, kde čas plynie úplne iným tempom, oveľa rýchlejšie. No a keďže Tasi je tehotná, určite si viete domyslieť, ako zrýchlenie času vplýva na vývoj jej plodu. Mix spomienok, obrazov z minulosti počas loadingu a listov zanechaných ostatnými, pôsobí ucelene a minimálne tak dobre, ako v hre Soma. Osobne, príbeh v prvej Amnesii som absolútne nepochopil, tuto budete mať celú hru vytýčený cieľ.

S cieľom súvisí aj vyváženie hrateľnosti. Vývojári pred vás postavia výzvu a následne strávite hodinku pri plnení cieľa. Skvelým prípadom je zatvorená brána, ktorú ale môžete odstreliť tankom na nádvorí. K výrobe jedného náboja do tanku však potrebujete niekoľko surovín a tie získate na rôznych miestach.

Na jednom je potrebné odvariť síru, na inom sa zase popasovať s environmentálnymi pascami pre získanie inej zlúčeniny a na inom vás čaká...ten zmrd. Nechajte sa prekvapiť. Vždy budete mať pevne vytýčený cieľ a tak nie je hranie tak chaotické a slepé ako v prípade prvého dielu. Vývojári vám ale veľmi radi hodia polená pod nohy tesne pred splnením tohto cieľa a tak len málo kedy sa z vykonanej práce dostaví aj uspokojenie.

Čo sa týka oblastí, aj tu vývojári zvyknú mixovať úzke interiéry so širokými halami a otvoreným priestorom vonku. Zároveň vás hra prevedie napätými situáciami, doslova vám zdvihne hladinu adrenalínu a následne vás hodí do oblasti, kde si môžete vydýchnuť. Už dávno to nie je horor, kde ste boli vkuse napätí, vkuse ste chodili po temných chodbách a vkuse ste sa strácali.

Amnesia: Rebirth to robí trochu inak a priznali to aj autori z Frictional Games. Hráčom dávajú dostatočný čas na oddych a na také to zhodenie psychickej záťaže. Tej je v tejto hre oveľa menej a častejšie budete napríklad riešiť hádanky, ako sa báť.

Menej ľakačiek, ale hutná atmosféra

Stále je to však poctivý horor a niekoľko krát mi poriadne stiahlo venček. Amnesia tento krát oveľa menej stavila na náhodné ľakačky, teda jump-scares, ale radšej investovala do atmosféry. Niekedy neviete čomu čelíte, niekedy aj viete, ale redne vám.

Skritizovať musím len jednu pasáž hry, ktorá bola na môj vkus príliš chaotická. Bludisko niekde pod zemou plné spínačov na zemi v úplnej tme s nepriateľom, ktorý vidí a počuje? Ďakujem, neprosím. Musím ale spomenúť, že hra sa vás nesnaží zabiť. A tak vašim cieľom nie je prežiť.

Podobne ako v posledných hrách, logické hádanky sú väčšinou podložené nejakými nápoveďami. Väčšinu je možné vyriešiť bez väčších zádrhov, stačí ísť za nosom. Odporúčam si šetriť zápalky a olej do lampy, azda len raz sa mi stalo, že mi obe formy svietenia v tme úplne došli.

Amnesia: Rebirth ťaží aj zo skvelej audiovizuálnej prezentácie. Pri hororových hrách, zvuk je polovica úspechu a Amnesia v ničom nezaostáva. Výborne sa autori popasovali aj s hrou svetla a temnoty, ale dobre pôsobia aj všetky exteriérové pasáže. Na druhej strane, niektoré textúry vyzerajú ako z poslednej dekády minulého tisícročia, doslova ako v Half-Life 1. Zámer autorov, zachovať si vlastný rukopis, alebo limit starého enginu? Kto vie.

Vyčítať by som hre mohol aj strašné množstvo dlhých loadingov. Ak ma niečo vytrhlo z napätej atmosféry, tak to boli práve časté loadingy. Okej, autori do nich zakomponovali kresby so spomienkami a rozširujú príbeh. Ale takejto hre by prospelo, ak by išlo o jednu plynulú jazdu od začiatku až do konca.

Amnesia: Rebirth vyšla na PC (Steam) a PlayStation 4.