Banishers: Ghosts of New Eden - Recenzia

Štúdiu Don’t Nod sa posledné roky darí pumpovať rôzne videohry mnohých žánrov. Firma tak už nemá len nálepku „Autori Life is Strange“ ale majú aj za sebou hry ako Vampyr, Tell Me Why, Twin Mirror alebo Jusant. Každá z týchto hier pritom posúva latku v žánri o niečo vyššie.

Novinka Banishers: Ghosts of New Eden (karta hry) spája v sebe silný storytelling plný dôležitých rozhodnutí a hrateľnosť, ktorá akoby z oka vypadla novej sérii God of War. To je navyše zaobalené do skutočne nádhernej grafiky, z ktorej si budete robiť screenshoty tak často, ako ja.

Vyháňači duchov s citmi aj bez citov

Banishers: Ghosts of New Eden sleduje príbeh Reda a jeho partnerky Anthei, ktorí sa vydávajú do krajiny New Eden (Amerika v 17. storočí) aby vyhnali mocného ducha. Ten je však tak mocný, že Anthea pri strete s ním umrie, no neodchádza naveky. Prípad tohto ducha a kliatby celej krajiny bude riešiť naďalej vo svojej spirutálnej podobe po Redovom boku.

Takmer celú hru tak budete môcť ovládať dvoch hrdinov – človeka Reda a astrálnu bytosť Antheu. Ich spoločná cesta so sebou prináša dynamické a početné dialógy, ktoré veľmi spríjemňujú hranie. Je milé sledovať ich interakcie aj v kempoch, kedy majú chvíľku pre seba. Na druhej strane, ako pár mi Red a Anthea prišli totálne chladní a ich city k sebe sú nevýrazné. Najmä Anthea je príliš monotónna a rozhodne by som si tu vedel predstaviť inú dabingovú herečku. Čo je azda prvý krát, čo mi v „príbehovej časti“ nejakej hry vadil dabing.

O niečo lepšie pôsobí už Red. Je to Škót s typickým prízvukom, ktorý v dialógoch s inými postavami pôsobí živšie, ako ...mŕtva Anthea. A dialógov v hre bude požehnane, vlastne tvoria asi polovicu celej hernej doby. Hra síce na prvý pohľad pôsobí ako kópia God of War, v skutočností má bližšie k Life is Strange. Je pomalšia.

Výprava je najsilnejšou stránkou Banishers

Krajina okolo New Eden je rozťahaná cez niekoľko ikonických oblastí, od močiarov, cez hory až po hmlou pobozkané lesy. Prostredia hry Banishers: Ghosts of New Eden ponúkajú mix lineárnych cestičiek a prechodov, skratiek, vertikálnych levelov aj fantastických výhľadov do diaľky. Kde-tu vývojári zakomponovali aj logické environmentálne hádanky, odmeny a výzvy. Hra tak vôbec nepôsobí lineárne, ale podnecuje vás k objavovaniu. Aj vďaka tomu sa hrateľne veľmi podobá na God of War.

Ponuka nepriateľov je už o niečo slabšia. Počas dlhých hodín budete narážať na rovnaké skupiny nepriateľov, na ktorých nepotrebujete ani žiadnu extra taktiku. Od astrálnych bytostí, cez vlkov, chodiace mŕtvoly až po strelcov, na všetkých v zásade platí to isté – čím najrýchlejšie ich umlátiť a odviesť na druhý svet. Súboje potom pôsobia len ako vata popri ceste naprieč krajinou.

Počas súbojov si môžete okamžite prepínať medzi Redom a Antheou a udeľovať tak fyzické, aj astrálne poškodenie. Jedno vplýva na druhé a jeden druhému dobíja takto schopnosti. Tie si môžete postupne odomykať v stromoch schopností pre obe postavy, či vylepšovať zbrane a vybavenie. Okrem sečných zbraní budete mať k dispozícii aj pušky bez obmedzenia nábojov.

Duch rieši záhady duchov

Hlavným vodítkom v príbehu tak nie sú súboje ale príbehy obyčajných ľudí. Vyháňači duchov totiž dokážu vyhnať na druhý svet duchov, ktorí tu strašia živých, lebo tu majú nevyriadené účty.

V detektívnom štýle budete nachádzať stopy, detaily, motívy postáv, oživovať mŕtvych či prehrávať udalosti dávno zabudnuté. Následne budete mať možnosť prípad vyriešiť a to niekoľkými možnosťami. Vyženiete ducha do pekiel? Odprevadíte ho v pokoji na druhý svet? Alebo je za tým všetkým ľudská nenávisť a niekto živý by si zaslúžil smrť za svoje činy? Je to len na vás, a tieto rozhodnutia potom významne ovplyvnia dej v neskorších fázach hry.

Jediná možnosť, ako Antheu vrátiť do sveta živých je však zabiť čo najviac ľudí a získať ich esenciu. V mnohých prípadoch si to aj ľudia zaslúžia, sú to vrahovia a kanibali a spáchali hrozné činy. Ale často za lepšiu možnosť budete považovať previesť ducha na druhý svet a dopriať mu večný pokoj. Potom skutočne vinní ľudia budú ďalej chodiť po svete bez trestu. A takéto nie nie úplne racionálne rozhodnutia budete mať pred sebou v mnohých prípadoch. Nakoniec zamrzí absencia češtiny, keďže ide o textovo skutočne rozsiahlu hru. 

Banishers dvíha latku audiovizuálneho spracovania hier Don’t Not

Vývojárom z Don’t Nod aj v prípade Banishers podarilo dosiahnuť veľmi vysoký grafický štandard. Bohaté prostredia dopĺňajú skutočne nádherné atmosférické efekty, hmla a kvalitné nasvietenie, ktoré vynikne pri scénach vo dne aj v noci. Scény s rozhľadom na široké okolie pôsobia dych berúco.

Jediná slabina, čo sa vizuálnej stránky Banishers týka, sú animácie tvárí a postáv pri dialógoch. Budete na ne pozerať pomerne často a tak by som privítal, keby Don’t Not posunul latku svojich hier aj v tomto ohľade. Nečakám kvalitu tvárí Hidea Kojimu, ale aspoň aby ústa sedeli s rozprávaním. Nevýrazná je aj hudba, v niektorých častiach možno rovno hovoriť o hluchom mieste.