ELEX - Recenzia PC verzie

K hrám od Piranha Bytes som nikdy moc extra nepričuchol, na Gothic si spomínam len matne a čosi som pohral aj z Risen. Všetky ich RPG hry majú ale spoločný podpis vo forme neprekonateľnej obtiažnosti, niekoľkých hodín frustrácie, nedostupných oblastí a čudných opakujúcich sa chýb. Nemci si proste ani po dvadsiatich rokoch nevedia uvedomiť, čo hráčom vadí na ich výtvoroch a skoro vôbec nie je vidieť zlepšenie. Ale musím povedať Elex ma chytil. Na chvíľu.

Elex je úplná novinka v univerze hier od PB. Odohráva sa na planéte Magalan a ide o scifi postapokalyptické RPG, ktoré je zároveň zmiešané so stredovekom. Na planétu totiž kedysi dopadla kométa, takmer vyhladila ľudstvo a ostalo len pár frakcií. Tie bojujú o moc nad záhadnou látkou Elex, ktorú kométa priniesla na Magalan, ale aj o prežitie. Tak ako v hrách Gothic, aj tu je systém frakcií hlavným ťahákom hry. Tie hlavné sú tri – Berserkovia, Klerikovia a Albovia. Tí prví žijú ešte stále v stredoveku a látku Elex dokázali premeniť na manu, ktorá im dodáva magické schopnosti. Klerikov zase baví obnovovať moderné technológie, ktoré kedysi na svete boli. A Albovia, to sú tí zlí, ktorí Elex využívajú ako fet na zvýšenie sily, energie, odolnosti a podmaňujú si vďaka tomu svet.

Elex 1 launch trailer

Začiatok hry bol famózny. Prakticky hneď vás to vypľuje do sveta, kde môžete lootovať, zabiť pár príšer a objavovať okolie. Po vizuálnej stránke to vyzerá parádne, celkom dobre sa to ovláda a prostredie vyzerá extra zaujímavo. Dokonca aj prvé dialógy sú zaujímavé. Hlavný hrdina Jax, bývalý Alb sa hneď na začiatku hry dostane do osady Berserkov a tak sa môže začať interakcia s prvou z frakcií. Objavovanie okolia vás bude baviť, scenérie sú prekrásne a nápady spracovania celého pozadia herného sveta celkom zaujímavé. Prvá hodina, dve boli super.

A potom začalo obrovské trápenie. Elex, po stopách Gothicu, opakuje všetky závažné chyby, ktoré by moderné RPG nemalo mať. A komu sa zdá, že to je stále v poriadku, musí byť extrémista. Nemá význam sa v tejto recenzii venovať každému hernému aspektu osobitne, ja radšej popíšem svoje poznatky a zážitky z hrania, pozitívne aj negatívne. Kde som to skončil? Ahá už viem, po dvoch hodinách hrania to začalo...

Každá z postáv, s ktorou sa dá rozprávať, mi zadala quest. Po chvíli som mal questov toľko, že som sa s postavami prestal rozprávať a pustil som sa do ich plnenia. V prvej oblasti v hre okolo tábora Berserkov som sa bez problémov vedel pohybovať tak 100-200 metrov. Väčšina prvých questov ma ale poslala do oblastí, kde som nemal šancu prežiť. 90% nepriateľov a zvierat v hre ma zabilo na prvú šupu a hru som si radšej ukladal vždy, keď som zabočil za roh, alebo prekročil potôčik. Hra mi totiž nedala žiadne vybavenie, okrem otrhaných nohavíc a hrdzavej trúbky. Našťastie som kdesi našiel sekeru a s ňou som bol nútený hrať ďalších desať hodín. Brnenie? Zabudni!!!

Pár desiatok questom sa mi teda podarilo prejsť tak, že som proste šprintoval cez všetky oblasti, kde boli nepriatelia. Ak ma zabili, proste som načítal hru znova a snažil sa ich odlákať (k čomu poslúžil aj môj nasledovník) a oblasť som prešprintoval znova. S priemernými nepriateľmi som nemal chuť ani bojovať. Boj s jedným Raptorom mi trval aj päť minút, zatiaľ čo on ma dokázal zabiť na jeden jediný hit. To by nebolo nič, keby ma ďalšie questy neposlali cez celú mapu na druhý okraj sveta, kde sú príšery ešte náročnejšie. Povedzte mi, v ktorej hre vás prvé questy pošlú na druhý okraj mapy a nedá vám k tomu vybavenie?

S lootom tu je obrovský problém. Hra vám nedá ŽIADNY použiteľný loot. Väčšinu vecí, ktoré vo svete nájdete predstavuje zmes cigariet, toaletného papiera, nablýskaných lyžičiek, či železného šrotu. Toto všetko samozrejme môžete predávať u rôznych predajcov v táboroch frakcií. Autori sa určite vyhrali aj s flórou, pretože v hre je až šestnásť druhov rastlín, ktoré je možné zobrať. V zamknutej truhle, na ktorú potrebujete level 3 páčenia zámkov nájdete toaletný papier a ak sa pošťastí tak aj lektvar, či hernú menu Elexit. Po nejakom čase prestanete sledovať, čo vlastne zbierate a jediné pozitívum v systéme itemov vidím, že inventár je neobmedzený.

Vlastne som zabudol, že som na začiatku hry ukradol parádny meč, s ktorým by malo byť zabíjanie príšer jednoduché. Čo z toho, že zbrane nemôžete použiť, dokiaľ nebudete spĺňať požiadavky na level v niektorej zo schopností. Deväť hodín hernej doby mi ten meč hnil v inventári, dokým som nenazbieral dostatok skill bodov pre potrebné schopnosti. Dokonca som na Youtube zachytil pár streamerov, ktorí aj po ôsmych hodinách hrali s tou hrdzavou trubkou.

K normálnemu brneniu sa dostanete jedine tak, že sa pridáte k jednej z troch spomínaných frakcií. Pre frakciu budete musieť splniť obrovské množstvo hlavných a vedľajších questov. Pridanie sa do frakcie je navyše nutnosť pre postup v príbehu, no po splnení tejto podmienky som nezaznamenal extrémnu zmenu v príbehu ani hrateľnosti. Odomkne sa vám sada špeciálnych skillov jedinečných pre danú frakciu a ovplyvní to potom aj záver príbehu. Ak si ale vývojári myslia, že to niekto bude hrať tri krát, len aby si vyskúšal hranie za každú frakciu a potom videl iný koniec, sú na omyle. Za tú frustráciu medzi druhou a osmou hodinou hrania to nestojí.

Príbeh sa vyvíja podľa toho, akú vôľu máte plniť hlavné questy. Hra bohužiaľ nedá hráčovi vedieť, či je už dostatočne skúsený na to, aby mohol vstúpiť do danej oblasti, aby sa mohol postaviť danému nepriateľovi alebo aby dokončil daný quest. A dokonca vás hra občas v queste sama prenesie na opačnú stranu sveta, bez dovolenia. Trepať sa potom naspäť zo zóny, kde vás všetko instantne zabije je veru zábava. Ja osobne, keď hrám, snažím sa ísť vo všetkom do hĺbky a snažil som sa to aj tu pri questoch. Doslova som sa snažil ich rozbiť a robil som veci, ktoré by odomňa hra nikdy nečakala. V 90% prípadoch sú questy buď lineárne, alebo máte na výber z dvoch možností – zbiť cieľovú postavu a donútiť ju splniť čo chcete, alebo s ňou spolupracovať, čo vedie k ďalšiemu, menšiemu questu. Možnosť ovplyvniť priebeh questu tu tak je zastúpená, ale vo veľmi obmedzenej a opakujúcej sa forme. Dokonca som si všimol, že spánok v hre slúži skutočne len na okamžité preskočenie času, stav sveta sa nezmení ani o sekundu a tie príšery pred prahom domu vás tam budú čakať aj ráno.

Organizácia inventára a schopností je katastrofálna. Najskôr k inventáru. Samostatné karty v inventári dostali zbrane a časti oblečenia. Tých nájdete ale tak málo, že sa vám nezaplní ani jedna obrazovka. Opačne to platí pre kartu so zmiešanými itemami, kde patrí v podstate všetko ostatné. Tými sa môžete prehrabovať donekonečna, neexistuje tu možnosť zoradenia. Keď zoberiete nejaký dokument a chcete si ho prečítať, veľa šťastia, musíte si ho nájsť v inventári medzi odpadom. Proste tu mi stojí rozum, ako mohlo toto prejsť cez kontrolu kvality. Zapamätajte si pojem „Quality of life“ to sa v hrách používa na označenie toho, ako pohodlne sú vytvorené prvky a herné mechaniky v hre. Tu nič také nepoznajú, všetko je strašne zakopané v jednom ultimátnom menu.

Pohyb postavy vás po čase začne iritovať, pretože pri každom schodíku sa prehrá animácia dopadu = úplné zastavenie hybnosti postavy. Terén hry Elex je neskutočne členitý, vývojári nám však do vienka darovali Jet Pack, paráda nie? Čo tam po tom, že rýchlosť pohybu s Jet Packom je asi tri krát nižšia ako rýchlosť šprintom. Spomínal som, že s vytiahnutou zbraňou nie je možné brať predmety a pri lete Jet Packom nie je možné si vytiahnuť zbraň? Quality of life.

Po dvanástich až pätnástich hodinách ma to začalo baviť. Mal som lepšiu výbavu, konečne som bol u frakcie, v jednej nezávislej osade som si vybudoval domov a našiel som množstvo strelných zbraní. Dokonca som si obľúbil niekoľko postáv, ovšem to nebol Ray, postava hlavná. Dialógy dávali väčšinou zmysel a prostredia sa pri každom queste striedali tak často, že som nedostal ani ponorku z okolia. Začal som myslieť aj trochu ekonomicky, čo mi vynieslo množstvo peňazí a tak sa mi otvorili dvere k ďalšiemu riešeniu questov – k podplácaniu. Vyvlečiete sa tak z množstva konfliktov.

Grafikou ma Elex veľmi potešil, počas celej hry ma vývojári vedeli vizuálne potešiť. Prostredia sú živé, preplnené tvormi (všetci vás chcú zabiť) a plynule sa tu mení denná doba aj počasie. NPC postavy chodia spať, vykonávajú rôzne činnosti, sledujú vás ak sa správate podozrivo. To, že púšť je 20 metrov od zamrznutej hory a džungle je detail, chápem že vývojári museli mapu komprimovať a rozlohu maskovať veľmi členitým terénom. Väčšina scenérií v hre jednoducho vyzerá famózne, to treba uznať. Všetko to tiež beží veľmi plynule a čisto, vývojári sa rozhodne pohrali aj s optimalizáciou, aj keď veľmi slabé mi prišli prestrihové scény, v drvivej väčšine bez akýchkoľvek animácií postáv, viete si to vôbec predstaviť?

Pri hraní Elex som sa cítil ako na horskej dráhe. Prvé dve hodiny absolútne super, svet ma neskutočne chytil a so sekerkou v ruke som sa tešil ako ho budem objavovať. Ďalších sedem hodín to bola čistá kalvária a aj po siedmych hodinách som musel utekať so sekerkou v ruke pred všetkým živým. Questy cez celú mapu, extrémna obtiažnosť a neexistujúci loot mi ubrali desať rokov života a navreli mi žily. Po hodinách frustrácia som sa do hry začlenil, no aj tak tak si stojím za tým, že vývojári už nesmú ísť po stopách Gothicu. Obrovské množstvo dizajnových chýb zmarilo tento fakt dobrý potenciál. Inak čeština v hre je fakt podarená, na preklade som sa kvalitne zasmial.