Mass Effect Andromeda - Recenzia

Pôvodne som nechcel recenziu písať tak skoro, však v hre som strávil len niečo cez 45 hodín, avšak trochu ma tlačí Electronic Arts. Ono totiž len nedávno sa to v hre začalo pekne zamotávať a niektoré veci vidím inak, ako napríklad v prvých desiatich hodinách. Niektoré veci sa zas nezmenili ani patchom, ktorý vyšiel po vydaní a iritujú ma dodnes. Pri vydaní Mass Effect Andromeda som sledoval aj hodnotenia vo svete, kde si v recenziách na novej hre od Bioware poriadne zgustli. A urobím tak aj ja, ale s tým, že tie nízke hodnotenia vôbec neberte vážne. Hru si kúpte, je fakt dobrá.

Mass Effect Andromeda bol vo vývoji 5 rokov a vývoj spapal cez 40 miliónov dolárov. Poviete si že akurát, ale na najväčšie RPG firmy Electronic Arts je to sakra málo. Vývoj musel byť neskutočne uponáhľaný, keď sa vývojári dopustili takých fatálnych chýb. Všetky tie vtipné obrázky, videá a komentáre na internete na adresu Andromedy sú opodstatnené, mnoho vecí v hre je fakt naprd. A to platí ako o herných mechanikách, tak aj o dizajne, či príbehu.

Ľudstvo sa v 22. storočí po nájdení artefaktov na Marse rozhodlo objavovať nie len mliečnu dráhu (udalosti pôvodnej trilógie) ale aj ostatné galaxie. Tou najbližšou je Andromeda, kde sa podľa výskumov malo nachádzať sedem, potenciálne obývateľných planét. Cesta do hviezdokopy Helius trvala 600 rokov, počas ktorých boli noví obyvatelia uchovaní v kryospánku. Do Andromedy sa vydalo 5 rás z mliečnej dráhy – Asari, Turian, Salarian, Krogan a samozrejme, človek. Na začiatku máme možnosť si znova vybrať z postavy mužskej, alebo ženskej, ktorých predstavujú súrodenci Ryderovci. Po úvodných udalostiach sa z vás stáva Pathfinder – človek zodpovedný za osídlenie nových planét vhodných na život.

To všetko je veľmi zaujímavý nápad! Musí byť fakt úžasné, vkročiť prvou nohou na neznámu planétu! Objavovať všetky tie nové živočíšne druhy, rastliny, zvláštne počasia a hlavne nové mimozemské druhy! Možno dokonca ešte zvláštnejšie, ako Hanar, Volus, či Rachni! Bohužiaľ, ničoho takého sa nedočkáme. Pathfinder je totiž človek, ktorý všade chodí ako posledný a všetky planéty v hviezdokope Helius už sú obývané. Všade už boli všetky druhy a tak sa náš Scott (respektíve Sarah v ženskej postave) trochu prespal. Prví kolonisti sa zobudili z kryospánku o niečo skôr a na niektorých planétach už stihli vzniknúť nie len výskumné stanice, ale aj pirátske zátoky, osady, čierny trh, diskokluby a mnoho ďalších miest. Niekde to dokonca vyzerá, akoby tam boli sídla už desiatky rokov. Potom už ani samotné „osídľovanie“ nedáva moc zmysel. A ozaj, galaxiu Andromeda ovláda nová nepriateľská rasa a všade po planétach sú artefakty po starodávnej mimozemskej rase s pokročilou technológiou. Počkať...presne toto sme už niekde videli.

Príbeh okoreňuje niekoľko liniek, ku ktorým sa našťastie dostanete neskôr v hre. Nepriateľská rasa Kett bude komplikovať takmer každý krok v hre a postupne budete odhaľovať nie len ich históriu, ale aj motívy a plány. Pri troche pozornosti sa viete s nimi aj stotožniť, dokonca dostanete možnosť niektoré konkrétne nepriateľské postavy ušetriť. Aspoň niečo, čo ozvláštni tento inak čisto bojový vzťah. Najviac si ale užijete príbehové linky svojich partnerov. Tak ako v pôvodnej trilógii Mass Effect, aj v Andromede sa k Pathfinderovi pridá niekoľko svojských postáv takmer z každej rasy. Najviac som si zamiloval ukecanú Asarijku Peebee, drsného krogana Dracka a určitý vzťah som si utvoril aj s ľudskou biotičkou Corou. A tak ako minule, aj teraz si viete získať ich priazeň plnením ich vedľajších misií lojality. A s niektorými môžete vzťah posunúť aj ďalej, buď len na sex, alebo seriózny vzťah. Platí aj pre homosexuálne vzťahy.

Asi najväčší problém v príbehu a celkovo v hre sú dialógy. Úvod hry vás spoľahlivo presvedčí o tom, že dialógy písali deti z materskej školy, alebo nejaký brigádnik a to prosím pekne aj kľúčové v hlavných questoch. Postupom hry sa to trochu zlepšilo, akoby z Bioware vyhodili toho človeka, ktorý to má na svedomí ale už sa im to nechcelo prepisovať. O dabingu ani nehovoriac, postavy nemajú absolútne žiadne emócie a to by platilo aj o mojom Scottovi Ryderovi, keby že nemá tie sarkastické poznámky. Aspoň niečo, občas som sa aj zasmial, niektoré dialógy sú tak primitívne, že sú vlastne vtipné, tento ma dostal úplne:

(Gigantická loď rasy Kett zachytila Tempest) Skenujú nás Pathfinder! – Tak ich oskenuj naspäť!

A to nie je všetko, čo vás na rozhovoroch sklame. Kedysi v Mass Effect ste mali možnosť voľby, niektoré vás dokázali chytiť za srdce, niektoré dostať do úzkych. Tuto nič také nečakajte. Mass Effect Andromeda úplne vypustila systém Paragon/Renegade a tak už nemôžete byť zlý, ani dobrý. Vo všetkom môžete byť len neutrál, s jemnou odchýlkou správania pri rozhovoroch empatiou, alebo neutrálom. Takmer nikdy nezáleží na tom, čo poviete, vývoj questu to neovplyvní, možno tak niektoré riadky dialógu. Občas máte možnosť zasiahnuť quick-time eventom, takých je v hre ale strašne málo a vôbec nič vás na to neupozorní. Aby som Andromede nekrivdil, už som mal pár možností niekoho zabiť, však aj som to urobil – tie osoby mi boli ukradnuté. O čom svedčí aj to, že len ťažko vám na niekom bude záležať okrem svojej posádky. Možno aj preto, že tých postáv tam je fakt obrovské kvantum a čas budete investovať len do najobľúbenejších. Ono aj tie vzťahy by mohli byť komplikovanejšie, celkovo konverzácie logickejšie.

A aj asi aj viem, kde je problém. Mass Effect Andromeda je tak rozsiahla a diverzná hra, že jej to škodí. Áno, diverzita je to správne slovo, to je to, čo je momentálne v hernom priemysle na pretrase. A Bioware je hotovým príkladom toho, že namiesto homosexuálov a lesbičiek, feministiek a vegánov treba zamestnať radšej poriadnych vývojárov, čo sa tomu rozumejú. Však je vôbec možné, že 60% všetkých kľúčových postáv v hre tvoria ženy? Je možné že najbojovnejší národ Kroganov v galaxii Andromeda vedie samica? A druhá samica Krogana je na čele bojových jednotiek Nexusu? A žena na čele pirátov, žena ako kapitánka Nexusu atď... Nie, absolútne mi nevadí, že sú to ženy (na dabing Kroganiek si zvyknete) a napríklad moju tímovú Turianku Vetru som si obľúbil, je to ale totálne neprirodzené. A koľko je tu homošov, to by ste sa čudovali.

Ryder má k dispozícii vlastnú loď Tempest, toto plavidlo sa stane vašim pravým domovom mimo centrálnej stanice Nexus. Osobne, Tempest mi skutočne prirástla k srdcu, podobne ako kedysi Normandia. Keď som na niektorej z planét strávil niekoľko hodín, na návrat do lode som sa neskutočne tešil. Tempest, to je miesto kde si oddýchnete, kde sa porozprávate s partiou, kde vás nikto nebude otravovať, naháňať ani rušiť. Je to miesto pokoja, organizácie a v kľude si tu spravíte manažment inventára, misií, multiplayeru a vývoja. V interiéri máte tiež krásny výhľad na všetky planéty, okolo ktorých práve obiehate, prečítate si maily, alebo pochováte vlastné morské prasa.

Nexus to je zase iná. Tento obrovský hub podobný Citadele hostí desiatky tisíc jedincov, obchody, výskumné centrá, kancelárie Pathfinderov, krízové centrá a prístavy. Množstvo questov, hlavných aj vedľajších sa odohráva práve tu, najmä tie detektívne. Na Nexuse sa nachádza aj SAM, umelá inteligencia ktorá vás chtiac nechtiac bude sprevádzať na každom kroku v hre. Vďaka SAMovi a omnitoolu na zápästí Pathfindera budete schopní odkrývať skryté stopy, objekty a identifikovať ľudí v okolí. Predstavte si Batmanovské videnie z hier Arkham v kombinácii s JARVISom z Iron Mana. Questy sú tak ozvláštnené o skenovanie okolia a nejakú tu detektívnu prácu. Zatiaľ nemôžem povedať, že ma to otravovalo, to vás bude len neustále komentovanie SAMa všade tam, kde to je zbytočné. SAM síce pôsobí ako dobrý parťák a celkom som si ho obľúbil, ale jeho neustále upozornenia na hazardné prostredia vám pôjdu hore krkom. Nie že by som sa chcel držiavať v životu nebezpečných prostrediach, ale počúvať každých 30 sekúnd „Pozor, extrémny chlad – Pozor, extrémne teplo – Pozor, extrémna radiácia...“ je trochu o nervy.

Mass Effect Andromeda vám dovolí voľne skúmať množstvo planét. Prekopaná bola galaktická mapa aj keď niektoré prvky boli zachované. Po mape sa pohybujeme výhradne animáciami letu, aj keď tento krát to vyzerá oveľa príjemnejšie. Tempest doslova lieta tesne okolo planét a hviezd a tak nám dáva úplne nový pohľad na hviezdne sústavy. Na druhej strane, animácia preletov je povinná a kto nemá na to nervy, môže sa rovno zastreliť. Animácie budete nútene sledovať pri každom pristávaní a vzlete na planéty, pri každom prelete medzi planétami aj pri prelete medzi hviezdami. Je to nádhera, nuž ale nie po stý krát. Preskočiť animáciu? Zabudnite.

Väčšinu planét, na ktoré môžeme pristáť potom môžeme skúmať v novom planetárnom vozidle Nomad. Tuto dávam autorom veľké plus, Nomad si užívam. Toto agilné vozidlo s tryskami dokáže skákať dobre že nelieta, je rýchle, chráni pred vplyvmi a skvele sa ovláda. Parádne sa s ním vybláznite napríklad na asteroide s nízkou gravitáciou, kde vaše skoky môžu mať desiatky až stovky metrov, alebo na púštnej planéte, kde pieskové duny dosahujú výšky desiatok metrov. Tak celkom nechápem, prečo má Nomad dva módy pohonu kolies medzi ktorými musíte prepínať keď chcete prekonávať strmé úseky, ale budiž, aspoň nejaká interakcia okrem skoku a nitra. Vozítko je fajn, planéty sú obrovské a dá sa s ním rýchlo dostať na miesta s pôsobivým výhľadom. Pri objavovaní povrchu na niektoré miesta dopadnú vysunuté stanice, v ktorých si môžete dobiť náboje, privolať Nomada a taktiež slúžia ako body rýchleho cestovania. S Nomadom bol uvedený aj nový spôsob ťažby nerastov, radar vás upozorní, ktorá oblasť je bohatá na istý prvok a tu stačí potom privolať extrakciu. Niektorým sa môžu zdať tie najväčšie planéty príliš prázdne, mne tak prišla len jedna, či dve.

Množstvo planét nie je obývateľných hneď tak zrazu. Poveternostné podmienky sú často extrémne a tak treba spraviť pár rutinných vecí na to, aby ste si na povrchu mohli založiť ľudské obydlia. Aby mohla vzniknúť stanica, je potrebné naplniť určité percento životaschopnosti planéty. Preto sa nevyhnete plneniu vedľajľších questov, práve tie prispievajú k týmto percentám. Na planétach sú tiež pozostatky spomínanej starej civilizácie. Obrovské podzemné dungeony slúžia na teraformovanie planét a teplotu, radiáciu či toxicitu planéty viete stabilizovať aktivovaním týchto pozostalých zariadení. Tak trochu neviem pochopiť, koho v Bioware napadlo, že obyčajné sudoku je dobrý nápad. Keď to porovnám s pôvodnou trilógiou – keď vtedy ľudstvo narazilo na mimozemskú technológiu, človeku sa otvorili brány cestovania vesmírom, masovými vysielačmi, medzihviezdny pohon, špičkové zbrane. Nová mimozemská technológia v Andromede? Trošku sa zlepší počasie.

Nie som spokojný ani s novými mimozemskými rasami. Tak som sa tešil, že objavím niečo nové, niečo nevídané, čo nemáme v Mliečnej dráhe, čo ja viem, bubliny s priesvitným mozgom a 30 očami. Namiesto toho som našiel nových mimozemšťanov Angaran, ktorí vyzerajú ako ľudia a nosia oblečené pončo, hoci to nevolajú pončo. Aké exotické! Angarani sú technológiou na tom úplne rovnako, ako všetky ostatné rasy vo vesmíre a hoci som ich stretol prvý krát, môj omni-tool prekladač bez problémov dokázal ich jazyk preložiť do angličtiny od prvej sekundy. Dokonca aj s austrálskym prízvukom! A nakoniec sa dozviete, že nie ste prvý človek, s ktorým sa Angarani stretli, ba čo viac, na iných planétach s ľuďmi pracujú už nejakú dobu. O nepriateľskej rase Kett ani nehovoriac. Takmer nespoznáte rozdiel medzi nimi a štandardnými pirátmi, aspoň na bojisku nie. V pozadí ich príbehu našťastie je predsa len niečo viac a hoci znova vyzerajú ako ľudia v maske, aspoň majú pekné lode.

Čo mi asi najviac vadilo po slabých dialógoch bolo užívateľské prostredie. Manažment inventáru, kde je nemožné si niečo zoradiť je totálne nahovno. V crafting menu máte pekne rozpísané komplet všetky plány, aj také ktoré už v živote nebudete potrebovať lebo máte proste lepšiu verziu toho istého plánu. V každej ponuke, kde je treba niečo čítať (zoznam questov, maily) sú všetky nové položky označené výkričníkom. Lenže cez tieto položky sa dostanete len posúvaním po jednej a tak si výkričník odstránite skôr, než ho vôbec uvidíte. Otvoriť si mapu alebo denník jedným tlačidlom znamená návrat do hry troma tlačidlami. Porovnať si nové brnenie s aktuálnym, neexistuje. Porovnať si crafting plány s aktuálnym vybavením aby ste vedeli či sa oplatí do toho investovať, neexistuje. A Angrarani by si mohli odomknúť dvere v celom meste, nech ich nemusím VŽDYCKY 10 sekúnd hackovať. Takýchto nezmyslov je tu strašne veľa a ja neviem, či je to chyba dizajnérov, alebo lenivosti, možno nedostatku času do doladiť.

Čo musím fakt hre pochváliť, sú súboje. Tie sú fakt podarené, vyladené, zábavné, akčné a dynamické. Ryder má k dispozícii krátky jet-pack aj uhýbacie manévre a spolu s dynamickým krycím systémom a perfektne vyladeným ovládaním je každá akcia zábavou. Perfektne si zastrieľam proti skupinke nepriateľov, aj proti silnejším bossom, hoci mi to zo začiatku prišlo chaotické. Chcelo to len drobné zmeny v biotických schopnostiach a tréninku. Hra vám kedykoľvek dovolí meniť spôsob boja vďaka profilom. Tie sú zaberané na biotiku, hrubý damage, boj na blízko alebo obranu, na výber je profilov až sedem.

Schopnosti profilov potom môžete expandovať v strome schopností. Ten je asi tak neprehľadný, ako všetko ostatné v menu hry. Skilly môžete rozvíjať v troch kategóriách, kde nájdete množstvo schopností boja, biotiky aj techniky. Bohužiaľ, v aktuálnom profile môžete mať len tri schopnosti priradené na tri klávesy. Môžete si ale vybrať medzi tlakovou vlnou, prieraznou strelou, deštruktívnou singularitou a mnohými ďalšími špeciálnymi útokmi. Privítal by som, keby som ich mohol využiť viac, hoci by to znamenalo komplikovanejšie ovládanie. Medzi zbraňami a rôznymi typmi nábojov si môžete v hre vyberať v kolieskovom menu, výber schopností budete môcť učiniť iba pred zostupom na planétu.

Naopak, v multiplayeri Mass Effect Andromeda máte možností o trochu viac. K trom špeciálnym schopnostiam si môžete prirátať štyri ďalšie akčné tlačidlá, hoci ide len o regeneráciu života, štítov či núdzovú strelu. V tomto kooperatívnom multiplayeri sa s ďalšími troma hráčmi môžete zúčastniť na voliteľných Apex misiách. Sú úzko spojené so singleplayerom a do kampane vám prinesú určité suroviny a odmeny. Do týchto kooperatívnych misií proti AI sa nemusíte vôbec zapájať a zároveň ich splniť. Stačí tam poslať vlastný tím ľudí. Avšak multiplayer je prekvapivo zábavný a bavil som sa. Zápasy nie sú dlhé a nepriatelia prichádzajú vo vlnách, pričom nechýbajú nejakí tí bossovia.

Z množstva kooperatívnych misií sa väčšina opakuje a ani tých máp nie je zas toľko. A tiež mi príde obtiažnosť dosť prestrelená, ale v prípade dobrých spoluhráčov nebudete mať problém. Chvíľku ale trvá, kým si nájdete kvalitné vybavenie pre multiplayerovú postavu. Tá je nezávislá od Rydera v singleplayeri a tak si skilly ako aj zbrane a brnenie musíte poctivo vybojovať online. Navyše, ani nemáte možnosť meniť tvár postavy, k dispozícii je len 26 prednastavených charakterov rôznych rás. Čo ale môžete zmeniť sú aspoň farby a štýly brnenia.

Ak ste to inak nepostrehli, hra beží na Frostbite engine a vyzerá to fantasticky. Vývojárom sa podarilo vytvoriť neskutočne nádherné výhľady a engine znova potvrdzuje, že patrí medzi špičku. A tiež samozrejme umelci, odviedli skvelú prácu – umelecký dojem hre nemôžem poprieť. Atmosferické efekty a nasvietenie scén – nie len exteriérov ale aj interiérov – patrí medzi to najlepšie na trhu. A zvuky, tie sú parádne, hoci hudba je tak nevýrazná, že si kvalitný soundtrack vypočujete len na galaktickej mape. Ostatok totálna bieda, kde sú tie časy špičkovej hudby z pôvodného Mass Effectu? Bez nej tu akoby nebolo ani momentov, ktoré by sa vryli do pamäti, niet tu momentov emotívnych, ani napínavých.

Aj v technickom spracovaní nájdeme obrovský kameň úrazu a to sú animácie postáv. To je jeden obrovský nepodarok a človeka, ktorý to má na svedomí, mali z Bioware vyhodiť. Pri dialógoch má drvivá väčšina postáv kamennú tvár, hoci hovoria o najvážnejších témach v galaxii. Žiadne emócie v tvári, žiadne emócie v hlase, žiadna gestikulácia, proste nič. A keď už, tak tie výrazy tvárí sú fakt komické. Pri tak rozsiahlych RPG je zvykom, že postavy sa pri rozhovoroch hýbu málo a využívajú sa len animácie slabík z knižnice animácií. Ale tuto sa niečo vážne posralo, pretože keď sa pozriem na Horizon alebo Zaklínača, tam postavy vyzerali 100x lepšie. A vlastne ani netreba chodiť ďaleko, stačí si spomenúť na výkon Martina Sheena v roli Illusive Mana. A ten dabing, no povedzte mi, ako je možné že v Andromede majú mimozemšťania 10 rôznych prízvukov angličtiny, hoci to prekladá Omnitool? A členovia posádky Suvi a Liam, horší výber anglického prízvuku som snáď v hrách ešte nepočul. Ach tá diverzita, preč s ňou.

Ani sám neviem, prečo ma hra tak pevne držala a drží stále. Mass Effect Andromeda je možno plná komických chýb na zaplakanie, ale zároveň to je hra do ktorej sa totálne zažeriete. Postupne si začnete obľubovať nejaké postavy, začnete sa vracať na obľúbené miesta a možno občas zavítate aj do multiplayeru. Mal by som mnoho nápadov, ktoré by vylepšili zážitok, hoci by to bola len hudba, alebo lepší strih a kamera pri animovaných scénach. Ale ak ste hrali pôvodnú trilógiu Mass Effect, budete sa tu cítiť ako doma.