Metal Gear Solid V: The Phantom Pain – Recenzia

Hideo Kojima dokončil svoje životné dielo. Metal Gear Solid V: The Phantom Pain sadá na trón stealth špionážnych hier. 

Priznám sa, že nie som zarytým fanúšikom série Metal Gear. Z celej ságy som hral asi 3 staré diely, z toho jeden na PlayStation Vita. Ale na rozdiel od jedného nemenovaného recenzenta viem, aký je rozdiel medzi Solid Snakeom a Big Bossom. A dnes už som novým dielom pohltený natoľko, že celý vývoj série som si poctivo naštudoval a pripomenul niektoré kľúčové momenty z minulosti, aj budúcnosti. Metal Gear Solid V: The Phantom Pain je akýmsi prostredníkom medzi všetkými hrami, jeden z posledných dielov veľkej skladačky, ktorú Hideo Kojima skladal už tri dekády.

Hlavným protagonistom The Phantom je The Big Boss, respektíve teda Venom Snake, takže môžeme päťku rátať ako prequel k originálnemu Metal Gear. Zároveň to je ale sequel k častiam, v ktorých vystupoval Big Boss vtedy ešte ako Naked Snake. Príbeh celého Metal Gear je poriadny guláš a zmätok, najmä ak hry vychádzali v rozhádzanom poradí, Kojima využíval mnoho príbehových zvratov na to, aby mu príbeh aspoň ako tak sedel v časovej linke. Výnimkou nie je ani The Phantom Pain a zo záveru hry vám ostane na jazyku len horká pachuť z toho, ako Kojima obhájil príbehovú kontinuitu. Akoby to bolo vymyslené až úplne na poslednú chvíľu, aby mu to zapadlo do časovej osi Metal Gear, alebo je proste tak geniálny, že to mal celé premyslené už od začiatku. Prikláňam sa ale k prvej verzii a Kojima vám odhalením vrazí nôž do chrbta. Nehovoriac o tom, že poctivý fanúšik nebude vôbec spokojný, pretože bude mať ešte viac otázok, ako odpovedí.

Big Boss alias Venom Snake sa po udalostiach v minuloročnom výbuchu v Ground Zeroes preberá z kómy v nemocnici na Cypruse odkiaľ ho pri útoku zachráni neznámy Ishmael a neskôr Revolver Ocelot. Spolu vyhľadajú Millera a začína vaša veľká cesta za pomstou naprieč piatym dielom Metal Gear Solid. Ten žije vlastným príbehom pretkaným dejovými zvratmi, vyskytujú sa tu nové problémy a minulosťou ani budúcnosťou sa tu veľmi nezaoberá. Prichádza nový originálny nepriateľ, niektoré nové postavy ale samozrejme aj tie staré známe, čo fanúšikov Metal Gear príjemne zahreje pri srdci. Každý z hercov má svoj vlastný uveriteľný charakter a silnú osobnosť, čo je dnes v hernom priemysle celkom výnimočné. A to nehovorím len o erotických pohyboch Quiet v deravých silonkách.

Najväčšia zmena oproti všetkým dielom a zároveň vec, pre ktorú Phantom Pain vystúpil z tieňa je otvorený svet. Po prvý krát v sérii máte úplnú voľnosť pohybu čo znamená úplne iný prístup k samotnému hraniu. Rozsiahlu oblasť púštneho Afganistanu strieda tropická Afrika a obe územia vám ponúknu nespočet možností, ako splniť jednu z 50 príbehových misií, či 154 vedľajších side-ops kontraktov. Tie sú rozosiate po týchto oblastiach a napríklad Afganistan má okolo 12 kilometrov štvorcových. Hráčovi sa otvára nevídaná kreativita, ktorú nedokázal vynútiť dodnes žiadny diel Metal Gear a možno ani žiadna iná špionážna hra doteraz. A do vienka dostal Big Boss aj parádnu nádielku nástrojov a gadgetov.

Duchom série Metal Gear je stealth a zatiaľ čo obľúbené prvky ostali, pridali sa k tomu nové ktoré úžasným spôsobom posúvajú hranice žánru. Niektoré z nich môžu vyzerať bizarne ale verte mi, že ich použitie je nenahraditeľné. Napríklad môžete nepriateľov prilákať nafukovacím panákom, alebo prekĺznuť medzi nimi v kartónovej krabici, či dokonca hodiť prázdny zásobník, aby ste odlákali pozornosť. Možno radšej vypnete elektrickú rozvodňu a v zálohe počkáte, až ju príde zapnúť niektorý z vojakov. Každý z vás, kto má pozorovací talent a kreatívneho ducha si príde na svoje. Ja som sa väčšinu hry plazil v tráve a hltal prach, no čím lepší stealth, tým lepšie hodnotenie misie a výška odmeny. Stealth hráči sa proste budú maximálne vyžívať.

Hra samotná vám k stealthu napomáha tak, aby ste aj pri prešľape dokázali improvizovať a zachovať pokoj. Na pár sekúnd sa spomalí čas vždy, keď vás odhalí nepriateľ a vy máte chvíľu na jeho zneškodnenie. Tento takzvaný Reflex mód vám tak pomôže okamžite trafiť hlavu a zachrániť misiu pred katastrofálnym alarmom. Nepriateľov samozrejme môžete chytiť a vypočuť, odhaliť si tak na mape skryté suroviny a diamanty, alebo vám vykecajú polohu všetkých svojich kamošov. Alebo si kemp obhliadnete pekne z diaľky a prípadne odstrelíte sniperkou stráže? Nie je problém, dizajn okolia je na to ako stvorený.

Úžasnou novinkou je buddy systém, ktorý ide znovu proti pravidlám inak sólovej série. Pomocníci sa ale stávajú nenahraditeľní hneď, ako si trochu osaháte ich schopnosti. Napríklad pes vám dokáže na veľkú vzdialenosť vyčuchať a označiť nepriateľov, alebo ho proste pošlite na útok. Sporo odetá sniperka Quiet (jej ehm…outfit je samozrejme vysvetlený) dokáže pod velením preskúmať kemp aj na druhej strane mapy a rovnako môže strieľať z pozície, ktorú jej sami určíte. A to smrteľnými, ale aj uspávacími nábojmi, s tlmičom alebo bez. O tom už rozhodujete znovu vy. Kôň vám zase pomôže pri dlhých presunoch (na povel sa dokáže aj vykadiť, jedna z najužitočnejších možností v hre) a robotický D-Walker ideálne poslúži ako taký malý chodiaci tank. Spoločníkov si tiež môžete ľubovoľne počas misie vymeniť alebo ich odvolať, to v prípade, ak neodhadnete situáciu vopred.

Veľmi dôležitou súčasťou The Phantom Pain je výstavba Motherbase – materskej základne, ktorú určite poznajú už hráči MGS: Peace Walker. Podobne aj tu môžete z bojiska potajomky uniesť vojakov s Fulton balónom, stacionárne zbrane aj techniku a zveľadiť si tak svoju materskú základňu. Na jej výstavbu budete potrebovať veľké množstvo surovín a peňazí a so zvyšujúcou sa kapacitou obyvateľov sa odomykajú aj nové veci dostupné na vývoj. Takmer všetko vybavenie pre Snakea aj buddies je totiž nutné najskôr vyrobiť.

O základňu sa môžete starať v jednoduchom manažérskom režime, ľudí prideľovať na jednotlivé oddelenia a neskôr ich aj vysielať na rôzne misie. Drobné výhrady by som mal k prehľadnosti systémov a zdĺhavému manažmentu ľudí, ale celkovo ide o skvelý a logický doplnok ku kampani, ktorá sa točí práve okolo zveľadenia organizácie Diamond Dogs. Navyše niekde v polke hry sa odomkne možnosť vytvoriť vysunutú FOB základňu určenú pre multiplayer. V tomto režime môžete infiltrovať FOB základňu ostatných hráčov, ukradnúť im nejakých ľudí a zdroje a samozrejme stúpa  riziko, že niekto napadne vás. Tu iste narazíte na ďalší háčik, nové FOB základne už nepostavíte za hernú menu, ale za mince, ktoré vás budú stáť reálne peniaze. Mikrotransakcie si ale pri bežnom hraní ani nevšimnete a k pár  minciam sa dostanete aj bežným hraním.

Medzi vybavením nájdete doslova stovky kúskov, ktoré treba vyrobiť. Zameriate sa na užitočné gadgety, omračovacie zbrane, alebo na silný kaliber? To záleží od štýlu vášho hrania, ale vždy sa hodí nejaký ten raketomet, granátomet, C4, uspávacia ostreľovačka s tlmičom a samozrejme nejaké upgrady pre robota Walkera aj do vašej mechanickej ruky (žeby raketová päsť?). Snake má tiež na výber množstvo kamufláží a špeciálnych oblekov, ktoré maskujú v závislosti na teréne, v ktorom ich použijete. A najlepšie je, že aj počas misie si kedykoľvek môžete zhodiť náboje alebo akýkoľvek kúsok vybavenia a improvizovať – zmeniť herný štýl. Hra sa vás totiž nesnaží obmedzovať, ani vám umelo sťažovať postup, obmedzením je len vaša kreativita. Práve to prispieva k znovuhrateľnosti – postupom hry si otvoríte nové kúsky vybavenia a staršie misie tak budete môcť prejsť úplne novým spôsobom. Napríklad úloha zničiť tanky nemusí nutne znamenať boj, stačí na cestu položiť EMP mínu, tank zneutralizovať a ukradnúť ho vylepšeným Fultom balónom bez jediného výstrelu.

Umelá inteligencia je na vysokej úrovni, avšak už po chvíli sa dá odsledovať správanie nepriateľov, ktoré sa nezmení ani do konca hry. Nepriatelia sa ale učia každou vašou misiou a prispôsobujú sa rovnako ako hráč. Napríklad ak často používate uspávacie náboje do hlavy, čoraz viac nepriateľov začne nosiť helmy. Vojaci veľmi rýchlo nadobudnú podozrenie a radi chodia skontrolovať čo i len mihnutie v tráve. Medzi sebou tiež často komunikujú a jediný vojak dokáže dostať do pozoru celý kemp, dokonca aj susedné kempy a požiadať o posily. Ekonomiku v hre môžete mierne ovplyvniť vďaka misiám pre svojich ľudí a odrezať tak dodávky heliem, štítov, ťažkých zbraní, bezpečnostných kamier alebo ostreľovačiek. A aby ste rozumeli cudzojazyčnej komunikácii, je dobré do Motherbase  chytiť nejakého miestneho tlmočníka. Nepriatelia majú tiež niekoľko stupňov vnímania a to aj v závislosti od počasia. V daždi vás nebude nikto počuť a počas fantastickej piesočnej búrky ani nikto vidieť. Tiež si treba uvedomiť, že zelená kamufláž bude v tráve maskovať viac, ako púštna. A keďže sa tu dynamicky mení počasia aj denná doba, otvárajú sa ďalšie možnosti ako taktizovať, napríklad ja som si rád vyčkal do zotmenia a zničil pár žiaroviek.

Kampaň vás zavedie do rôznych kempov, základní a pevností a na niektoré miesta sa vrátite aj viac krát – vďaka side-ops misiám. Väčšina z nich ale ide ako cez kopírku a cieľom je vždy  niekoho zachrániť, zabiť, alebo  niečo zničiť. Veľa nápadov pre tieto vedľajšie misie zjavne autori nemali. Napokon ale vývojárom stačilo prehodiť niekoľko stráží, mierne to skomplikovať a rázom je z toho úplne nový zážitok. Bohužiaľ vás opakovanie čaká aj v hlavnej kampani, kde si niektoré kľúčové momenty nútene zopakujete, pre istotu na vyššej obtiažnosti.

Čo sa príbehových misií týka, neprestával som sa diviť. Hideo Kojima ma prekvapil vždy práve v dobe, kedy som začal cítiť nejaké spomalenie vývoja udalostí. Buď som sa dostal do skvelej originálnej misie (napríklad tej, kde treba zachrániť hŕstku detí) ktorá mi takmer zavarila mozog, alebo na mňa vyskočila šokujúca prestrihová scéna. Tie sú režírované úžasne a bezpochyby ide o absolútnu špičku v sérii Metal Gear. Je to akási odmena za dlhé hodiny na bojisku, scénok je totiž hlavne v prvej tretine  málo a Big Boss toho veľa nenahovorí, no každá jedna ukážka stojí za to. Hudba, dabing, animácie, práca kamery  – proste fantastická kvalita celovečerného filmu.

Hru som testoval na PlayStation 4, kde vám zaberie iba zhruba 26GB. Na PS4 bežala hra v plynulých 60FPS a rozlíšení 1080p, na Xbox One beží rovnako na 60FPS a menšom rozlíšení 900p upscalovanom do 1080p. PC verzia podporuje rozlíšenie 4K. Graficky hra nevynikne, ale FOX engine produkuje nádherné realistické nasvietenie scén a napríklad príroda Afganistanu vyzerá famózne, vo dne aj v noci. The Phantom Pain sa môže pýšiť ak skvelými animáciami postáv a výborným ozvučením s dobovou hudbou osemdesiatych rokov. Kojima Productions sa tiež poučilo z chýb v minulosti čo sa ovládania týka a na ovládanie postavy v Phantom Pain si zvyknete veľmi rýchlo a všetko je intuitívne. 

V podstate môžem Metal Gear Solid V: The Phantom Pain vyčítať len málo čo. Opakovanie hlavných a vedľajších misií je asi to najhoršie, čo mi vadilo a vývojárom by som naložil po prstoch za to, že nútia hráčov znovu hrať práve tie najhoršie misie. Tiež mi občas vadilo správanie Snakea v teréne, niekedy nie je schopný vyliezť ani na malý kopček a spúšťa sa otravná animácia kĺzania. Občas ma vedel otráviť aj pes, ktorý sa postavil vždy pred hlaveň zbrane, z ktorej som chcel vystreliť. Občas sú tu extrémne ťažké misie, ktoré nútia hráča bojovať ťažkými zbraňami a po dohraní kampane je tu taký trpký pocit z toho, že z hry bola vystrihnutá celá tretia kapitola. A nakoniec, veľká časť príbehu sa odohráva len na zvukových páskach, až to vyzerá, že z hry bolo vystrihnuté aj veľké množstvo ďalších scén. A perlička na torte negatív – dlhočizné presuny medzi budovami základne!

K hrateľnosti nemám žiadne výhrady. The Phantom Pain je ale asi najlepšie zvládnutá stealth špionážna hra dekády. A podľa všetkého aj najlepší diel série Metal Gear Solid, do ktorej prináša viac prvkov, než ktorýkoľvek jeho predchodca. Hráč ešte nikdy nemal toľko možností postupu a volieb na bojisku ako teraz. Otvorený svet, výborný buddy systém, originálne herné mechaniky, budovanie základne a dávkovanie príbehu, to všetko Kojima zvládol na jednotku a vy máte postarané o zábavu na najbližších 100-150 hodín.

Metal Gear Solid V: The Phantom Pain vyšlo na PC, Xbox One, Xbox360, PS4 a PS3.

Metal Gear Solid V: The Phantom Pain
  • 9/10
    Príbeh - 9/10
  • 10/10
    Gameplay - 10/10
  • 8/10
    Grafika - 8/10
  • 8/10
    Znovuhrateľnosť - 8/10
  • 10/10
    Hodnota - 10/10
9/10

Verdikt

Pre fanúšika žánru stealth alebo značky Metal Gear totálna povinnosť. Všetci ostatní, dokonca aj tí ktorí k Metal Gear Solid nikdy nepričuchli, by mali The Phantom Pain dať bezodkladne šancu, pretože tak kvalitné umelecké dielo vychádza len výnimočne. A Hideo Kojima game.

Sending
Hodnotenie užívateľov
5 (1 vote)

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Sledujte ma:

Lukáš Kanik

Šéfredaktor webu Centrumher.eu od roku 2010, vášnivý hráč od roku ´99 a zanietený fanúšik Half-Life, Mass Effect a Witcher univerza, ktorý nepohrdne zberateľským predmetom
Sledujte ma:

Both comments and pings are currently closed.

Comments are closed.

How to whitelist website on AdBlocker?

  • 1 Click on the AdBlock Plus icon on the top right corner of your browser
  • 2 Click on "Enabled on this site" from the AdBlock Plus option
  • 3 Refresh the page and start browsing the site