Way of the Hunter - Recenzia

Lovecké hry mám rád a v populárnom The Hunter som strávil nemalú chvíľu. Ponúkajú výlet do autentickej prírody v rôznych kútoch zeme a prinášajú so sebou náročné výzvy. Na hru slovenského štúdia Nine Rocks Games som sa preto tešil a ešte pred vydaním som sa pustil do recenzovania Way of the Hunter. To mi však trvalo dlhšie, než som čakal a je za tým hneď niekoľko dôvodov.

Už na prvý pohľad ide o vizuálne najkrajšiu hru, ktorá vznikla na Slovensku. Moderné grafické spracovanie si užijete len na PC, Xbox Series X/S a PlayStation 5. Prvé dojmy zo sveta Way of the Hunter boli prevažne pozitívne. Hneď v úvode ma príjemne prekvapil hovorený príbeh, ktorý sa ťahá naprieč celou hrou a bude jedným z vašich motivátorov.

Vývojári priniesli aj časť slovenskej kultúry

V hre narazíte na niekoľko NPC postáv, ktoré síce neuvidíte, ale budú sa vám prihovárať. Či už cez listy, emaily alebo cez vysielačku – všetky texty sú však dabované. Našincov však poteší správa, že hru si užijete s českými aj slovenskými titulkami, takže vám nič neunikne. Príbeh je skutočne podarený, sprevádza vás svetom a prináša rôzne netradičné questy. Do príbehu sa autori nebáli zapracovať aj časť slovenskej kultúry.

Napríklad v jednej questovej línii budete plniť úlohy Slováka, ktorý sa odsťahovať do Ameriky. Je to poľovník a toto hobby sa snaží zachovať aj za oceánom. V questoch sa takto dozviete, ako si slovenskí poľovníci uctievajú zver a aké majú zvyky. Veľké plus pre vývojárov z Nine Rocks Games.

Z Way of the Hunter sa veľmi rýchlo stáva hardcore simulátor

V questoch budete stopovať, loviť, hľadať skryté miesta, voziť predmety alebo plniť veľmi špecifické zadania pre ľudí, alebo reštaurácie. Avšak tieto „náročnejšie“ úlohy vás budú čakať v hre už od začiatku, čo môže byť pri absencii rozšíreného tutoriálu dosť problém. Hra sa tak relatívne skoro stáva hardcore simulátor a jediná hra, s ktorou som to vedel porovnať bol, Escape From Tarkov. Prečo? No lebo aj tam sa plížim hodiny ako najväčší potkan.

Hra vás veľmi rýchlo prevedie stručným úvodom a dozviete sa, ako stopovať zver, kde si kúpiť zbrane alebo ako zamieriť a vystreliť. To všetko ostatné, čo potrebujete k lovu, sa musíte naučiť sami. Way of the Hunter vás prirodzene neprevedie ťažšími a ťažšími výzvami. Tie už musíte plniť na vlastnú päsť a využiť pri nich vlastný um. Čo je trochu škoda, lebo mnoho hráčov to môže behom prvých hodín odradiť a neobjavia skutočné čaro tejto hry.

"Vizuálne najkrajšia hra, ktorá kedy vznikla na Slovensku"

Napríklad medzi prvými úlohami som mal uloviť jedného veľmi špecifického jeleňa. Najskôr ho bolo treba nájsť na miestach, kde sa zvyčajne zdržiava, potom ho bolo treba identifikovať v stáde a nakoniec trafiť tak, aby nestihol utiecť. Tento „primitívny“ quest mi trval niekoľko reálnych hodín a asi sedem dní v hre. Je takýto lov realistický? Myslím, že áno. Je to zábava? Ako pre koho.

Pomôcky pri stopovaní nefungujú tak ako by mali

Zatiaľ čo kačice, líšky, jazvece a iné menšie zvieratá ulovíte relatívne ľahko, na tie veľké je potrebná obrovská dávka trpezlivosti a taktiky. Hra ponúka niekoľko možností, ktorými si môžete lov uľahčiť, ale žiadna nefunguje úplne očakávanie.

Napríklad, rýchle cestovanie po mape je možné len na veľmi malom počte bodov. A len tam sa môžete vyspať do druhého dňa. Veľmi tu chýba napríklad stan. Po mape sa viete pohybovať aj autom, čo je fajn, ale eventuálne ho niekde necháte a od auta po korisť je to štreka. Napokon, väčšinu času budete tráviť na nohách a z hry sa tak stáva simulátor turistiky so zbraňou na pleciach.

Zvieratá sú extrémne, ale že extrémne citlivé na pohyb a zvuky. Na 90% si všimnú skôr oni vás, ako vy ich, čo znamená, že sa splašia a pobežia ešte hlbšie do lesa, kde je ich stopovanie prakticky nemožné. Nájsť zviera a priblížiť sa bez jeho vyplašenia vám teda zaberie niekoľko pokusov, ba aj herných dní. Inak musím podotknúť, že zvieratá a ich správanie sú veľmi detailne prepracované, ich animácie sú uveriteľné.

Miesta, kde sa zvieratá zdržiavajú, nájdete cez špeciálne videnie lovca, vďaka čomu viete identifikovať aj zvuky, výkaly, stopy, miesta kŕmenia a napájadlá. Pri aktivovanú pohľadu lovca sa veľmi nepríjemne rozmaže obrazovka a navyše ho viete používať len v stoji, alebo pri pomalej chôdzi. Nepôsobí to moc pekne.

Kam sa podelo zviera, čo som práve zastrelil?

Keď idete vystreliť na zviera, musíte si presne nastaviť vzdialenosť objektu od zbrane. Ak je zviera 150m ďaleko, musíte mať na zbrani nastavených 150m. Ak je odchýlka čo i len 10m, väčšinou netrafíte tam, kde ste chceli. Trafiť životne dôležité orgány je najvyššia priorita, všetko ostatné znamená že buď zviera prežije, alebo ho skántrite. Strely do hlavy alebo zrazenie autom vám tak nezarobia prakticky nič.

Keď aj zviera správne trafíte, dokáže sa pohybovať a vy ho musíte vystopovať podľa krvi. Krv na zemi je veľmi ťažké vidieť a stalo sa mi aj, že zmizla aj krv, aj zviera. Hra vás nenaučí, kde presne máte svoje strely mieriť, musíte na to prísť sami. Dráhu letu každého náboja zobrazuje „kill cam“ ale to až keď zviera skutočne zabijete a nájdete.

Čo sa týka zbraní a vybavenia, na výber je pestré množstvo oficiálne licencovaných pušiek a brokovníc. Rovnako aj poľovnícke vybavenie, teda návnady, sú autentické. Škoda, že autori zabudli vysvetliť, ktorá zbraň a ktorý kaliber sú na čo určené.

Nádherný otvorený svet

Hra ponúka dve mapy o rozlohe neuveriteľných 140 kilometrov štvorcových. Prvá, Rumunská mapa je zložená prevažne z listnatej flóry, Americká z ihličnatej. Mapy ponúkajú rozsiahle pláne, vysoké hory, husté lesy, potoky a riečky, ale aj skalnaté bralá. Nechýbajú ani úžasné výhľady, ktoré si užijete najmä pri východoch a západoch slnka. Trávnaté pláne sú husto zarastené a lesy sú pokryté listami, drevom, skalkami a kríkmi. Grafika je skutočne nádherná.

Mapy sú uveriteľné a bohaté, les vyzerá ako les, potok ako potok. Aj tu však platí, že sú neprehľadné a bez mapy sa v nich rýchlo stratíte, pretože chýbajú kľúčové orientačné body. No škoda toho, čo som už spomínal skôr – obmedzená možnosť rýchleho cestovania alebo absencia stanu na prespanie. Z herných mechaník chýba aj indikátor hluku, viditeľnosti a nenájdete tu ani tiché zbrane, ako luky a kuše – asi prídu v DLC alebo battle passe.

Technické nedostatky a chýbajúce základné prvky

Ak ma niečo zarazilo hneď na začiatku, tak to bola absencia FOV. Východzia hodnota šírky zorného poľa je tak úzka, že mnohým z toho môže prísť regulérne zle. Nechápem, čo si autori mysleli, keď to tam nedali. Pritom vo foto-móde táto možnosť je. Asi chceli šetriť výkon, keďže hra je už tak dosť náročná pre hustú vegetáciu. Ale keď už autori zabudli do hry pridať možnosť bindovania kláves, ma dorazilo.

Sú tu aj ďalšie technické nedostatky, ktoré trochu kazia zážitok. Napríklad nepodarený antialiasing, vďaka ktorému je buď grafika úplne kockatá, alebo tráva je rozmazaná. Na 144Hz monitore je viditeľný ghosting. Vývojári sľúbili, že niektoré kritické výhrady hráčov opravia už v blízkej dobe. Hra obsahuje aj kooperáciu až pre štyroch hráčov, tú sa mi počas recenzovania nepodarilo otestovať.

Po hrateľnej stránke by som to sumarizoval asi tak – veľmi autentický lovecký simulátor, ktorý preverí vašu trpezlivosť, zmysly a taktiku. Ale hra má byť aj zábavná a hoci strávite vo Way of the Hunter desiatky hodín, nebude to zrovna pre to, že sa bavíte. Absencia FOV, ďalšie technické nedostatky, slabý tutoriál ale aj chýbajúce herné prvky hru sťahujú do kategórie „počkať až ju dokončia.“