Layers of Fear – Recenzia

17 februára, 2016 Lukáš Kanik

Hororové prekvapenie roka, zrecenzovali sme práve vydanú PS4 verziu hry!

Fuu, tak to bola teda jazda. Layers of Fear ma neuveriteľne prekvapil, vystrašil, pobavil aj vydesil a znovu tak dokázal, že Poliaci sú majstri v tvorení originálnych hier, z ktorých si svet môže brať príklad. Hru som dokončil s rozpačitými myšlienkami, ale upokojila ma úžasná titulná hudba, ktorej tóny vás budú sprevádzať v tých najlepších momentoch.

Layers of Fear je psychadelický horor, v ktorom ako hlavná postava vystupuje umelec, maliar. Jeho snom je dokončil svoje životné dielo, Magnum Opus, pred ktorým sa budú zhromažďovať zástupy divákov. Cesta k takémuto obrazu v živote umelca ale nie je jednoduchá a rozhodne nie príjemná. Každý dobrý umelec je tak trochu blázon, šialenec, a to čo sa odohráva v jeho hlave sa premieta nie len na plátno. Práve cestou k dokonalému obrazu vás bude sprevádzať Layers of Fear, vrstvu po vrstve, od plátna, cez podklad, línie až po finálne ťahy. A tragický spôsob, akým k takému obrazu prídete vás bude pekne desiť, oplatí sa počúvať zvukové nahrávky aj čítať texty.

Hra pritom začína úplne nevinne, prológ vás zoznámi s jednoduchými hernými mechanikami, dá vám čas sa zorientovať v dome Viktoriánskeho štýlu 19-teho storočia a predstaví vám postavy vo forme odložených listov. Po tejto predvádzačke sa budete potom už v celej hre cítiť ako doma, pretože väčšina interiérov je tvorená práve z prvkov týchto otvorených izieb. Jedno však pocítite od prvej chvíle – atmosféra Layers of Fear sa dá krájať a nasajete ju všetkými desiatimi. Či už vďaka búrke, ktorá zúri za oknami, alebo tikajúcim hodinám v chodbe.

Pravá zábava však začne až pri tvorení samotného obrazu. Dostanete sa do najhlbších častí mysle maliara, do tých najtemnejších zákutí a najdivokejších predstáv. Všetko sa to premieta do domu, v ktorom sa pohybujete a vývojári dokázali úžasným a originálnym spôsobom navrhnúť všetky úrovne. Ich práca kolíše na úrovni geniality, však každá z miestností sa mení tak, že o tom hráč nemá ani páru. Doslova.

Layers of Fear_20160215181011 Layers of Fear_20160215182041 Layers of Fear_20160215182923 Layers of Fear_20160215183606 Layers of Fear_20160215223543 Layers of Fear_20160217171720

Vojdete dverami do miestnosti, v ktorej vidíte len tri prázdne steny. Obzriete sa k dverám a dvere sú fič. Otočíte sa naspäť a miestnosť je plná nábytku. Trochu sa poobzeráte a bez vášho vedomia na stenách pribúdajú obrazy. Zahľadíte sa na jeden z nich, pretože je príliš malý aby ste ho videli z diaľky a z miestnosti za vami sa stala chodba s mnohými dverami. Layers of Fear má úžasný zmysel pre prekvapenie a jednou z hlavných mechaník je neustála zmena prostredia za chrbtom hráča. Preto nikdy nemôžete vedieť čo vás čaká, aj keď si myslíte, že miestnosť vyzerá bezpečne. Dokonca aj keď si myslíte, že sa točíte v slučke rovnakých chodieb, hra sa s vami len zahráva. Otočíte sa aby ste zistili, čo je za vami, alebo budete sledovať čo sa zmenilo? To je obrovský rozdiel medzi „walking simulátormi“ a Layers of Fear.

Počas zhruba štyroch hodín príbehu budete skúmať rôzne zákutia domu, alebo lepšie povedané, nové a nové miestnosti, všetky nádherne prepracované do posledných detailov. Čo sa týka jump scares, respektíve nejakých ľakačiek, znovu by som povedal že vývojári to zvládli doslova geniálne. Takmer vôbec tu nenarazíte na očividne pripravenú scénu na nejaké ľakačky, všetko je bystro maskované a súvisí to aj so zmenami okolia. Nemáte šancu predvídať, čo v tej či tej miestnosti bude a tak nejak ku všetkému vás dovedie vlastná zvedavosť. Teda aspoň v prípade, že vás hra ovládne tak, ako mňa a budete mať chuť objavovať každý roh, každý obraz, či šuplík. Spolu s fantastickou atmosférou to udržuje správnu hororovú hladinu vo vašej krvi.

Layers of Fear_20160217171721 Layers of Fear_20160217174510 Layers of Fear_20160217174511

Hororové napätie ale trochu ničí fakt, že v hre nemôžete umrieť. Na rozdiel od takého Outlast, kde vám pri naháňačke pumpovali adrenalín pretože ste boli posratí z nepriateľov, tu nič také nie je a hororová atmosféra sa buduje výhradne zvukmi, ľakačkami, vnímaním okolia a nekonečnými prekvapeniami. Hre chýbajú aj výrazné puzzle, ale to nepokladám ani za najmenšie negatívum. Výprava je tak dobrá, že sa nebudete nudiť ani na moment a pokus o zložitejšie hádanky vývojári dokonca prepískli, najmä v závere hry. Posledná pol hodina bude skôr frustrujúca, je to asi jediná pasáž hry, v ktorej si budete pripadať stratení.

Poliaci dokázali zakomponovať do hry výraznú a nádhernú hudbu, ktorá dopĺňa už tak skvelú atmosféru. Viktoriánsky štýl a desiatky originálnych dobových obrazov hre neuveriteľne pristanú. Grafika je tiež fantastická, PS4 verzia ale trpí na citeľne nízky framerate, ktorý sa v niektorých scénach pohyboval niekde okolo dvadsiatky. PS4 verzii by sa rozhodne hodil aj lepší antialiasing, ale celkový dojem z hry je výborný. Je to jedna z najkrajších hororových hier, ktorá vyniká práve skvelým umeleckým štýlom.

Layers of Fear je úžasným prekvapením. Trochu ľutujem, že som sa vyhol PC verzii, ktorá vyšla už skôr a dúfam, že vývojári znovu stvoria niečo v podobnom štýle. Niečo s mysterióznym, ale veľmi pochopiteľným príbehom, niečo čo sa bude znovu s hráčom zahrávať práve tak, ako to robí Layers of Fear.

Layers of Fear si môžete zakúpiť na Steame, Xbox Store alebo PlayStation Store

Layers of Fear
  • 9/10
    Príbeh - 9/10
  • 9/10
    Gameplay - 9/10
  • 9/10
    Grafika - 9/10
9/10

Verdikt

Hororová genialita, ktorú si nesmie nechať ujsť žiadny fanúšik žánru. Ani drobné chyby v závere hry vám určite neskazia originálny zážitok.

Sending
Hodnotenie užívateľov
5 (1 hlas)

Recenzovaná verzia: PS4

Páči sa ti článok? Podpor nás na Patreone. Ďakujeme.